SME
Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Jazykom našich žiakov sú holé vety (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 6 7 8 > >>

Hodnoť

mmm

Spravny postreh, len rozmyslam, ci som v patnastich rokoch komponoval nejake trojriadkove suvetia na pockanie.
 

Medzi

trojriadkovým súvetím a bežnou rozvitou vetou je istý rozdiel.
 

Polož si tú

otázku naopak: "Rozumel som v 15 rokoch trojriadkovému súvetiu?"
 

 

Potom, ako opici chytil ruku, stale silno zvierajuc banan, si uvedomil ze nema dost sily ho udrzat a bojovat s dvoma rukami opice jednou pazou.
 
Hodnoť

Mňa

zajíma aj to, či o tom naši politici politici naozaj nevedia alebo im to je jedno.
.
Stačí sa prejsť po ulici, previezť v električke, postáť pri hocakej škole - katastrofa. Pred 20timi rokmi by tie decká neukončili školskú dochádzku. No, keby len decká, tí analfabeti "bez problémov" študujú na vysokých školách.
 

 

"za nasich cias bolo vsetko lepsie ... ocarujuca to veta kazdeho priemerneho/zakomplexovaneho slovaka ...

ja si vobec nemyslim ze by dnesna mladez bola hlupejsia ako pred 20 rokmi a tiez dokonca si nemyslim ze by slovna zasoba nimi pouzivana bola chudobnejsia ... ina je to ano, ale nech mi nikto nehovori ze pred 20 rokmi sa nadavalo menej ...
 

Ja si to naopak myslím.

Neviem, kde pracujete a koľko máte rokov, ale ja viem svoje tvrdenie aj podložiť merateľnými dôkazmi. Od mojich 15 rokov doučujem, učím a vychovávam deti (4-roč. až po maturantov) doobeda v škole, poobede na krúžkoch a stretkách a v lete v táboroch. Moje tri deti sú už dospelé, možno budem o pár rokov babička, na čo sa na jednej strane veľmi teším, ale do akého sveta sa budú rodiť moje vnúčatá, na to radšej nemyslieť ...
... ja som sa našťastie pred 20 rokmi pohybovala v takom prostredí, kde sa o veľa menej, dokonca vôbec nenadávalo. Do "štvrtej cenovej som nechodievala", možno že tam sa nič nezmenilo, ale dnes je skôr výnimka, ak človek natrafí na spoločnosť, kde sa dá slušne bez vulgárnosti, nadávania, násilia porozprávať a zabaviť . Stačí si vziať také MHD. Hrôza, čo vychádza z úst mnohých ľudí, bohužiaľ aj detí( z 10 slov možno dve slušné - aj to sú väčšinou spojky alebo predložky).
A preto, že považujem za lepšie to, keď sa mladý človek napr. v MHD postaví a uvoľní miesto tehotnej žene, či matke s dieťaťom, či starenke s nákupom (vtedy to bolo samozrejmé - no dnes ich musím na to upozorniť), vôbec sa necítim byť priemerným zakomplexovaným Slovákom, skôr naopak.
 

mmm

nie som si isty, ci zrovna MHD je to miesto, kam clovek vchodi hladajuc spravnu skupinu na dobru diskusiu. ale isty trend zhorsovania tu pravdepodobne bude. pred piatimi rokmi moja trieda opustala strednu skolu s privlastkom "jedna z najhorsich". po niekolkych rokoch mi byvala triedna povedala, ze sme sice boli zli, ale aspon sme neboli sprosti. co sa uz neda povedat o jej sucasnych studentoch. takze zrejme nieco na tom zhorsovani predsalen bude.
 

 

Staci sa pozriet na technicke skoly 5 rokov dozadu a teraz. To co terajsi konciaci inzinieri v prvom rocniku presli s miernymi problemami (typicky vsetky tie matematiky a dalsie sita), tak dnes na tom vyhadzuju ludi po desiatkach vidlami...

Pritom to ucia ti isti ludia, su tie iste materialy, to iste ucivo, dokonca az tie iste medzi studentmi kolujuce skusky...

Zakomplexovany je ten, kto to nevidi.
 

koncil som vysku v 1988

a z rocnika, kde nas bolo 300 sme skoncili ledva 50. A cestne, niektorym spoluziakom by sa ja osobne diplom teda nedal. Ale zrejme sa dalo vybavit.
Hlupakov bolo vzdy dost.
Syn studuje elektro na cvut a nezda sa mi, ze by to mal lahsie. Skor naopak. Aspon co sa tyka odbornych predmetov.
Samozrejme internet a socialne siete su dnes obrovska pomocka, ale pochopit a naucit sa to musi aj tak.

Hlupakov bolo vzdy vela. A vzdy aj bude. Myslim si, ze chyba je v sposobe odmenovania skol podla poctu studentov, kedy same skoly maju zaujem o to, aby studoval kazdy, co i len trochu schopny. Potom to tak vyzera.
 
Hodnoť

 

"Pretože bohatstvo môjho, aj keď iba jedného jazyka, je nenahraditeľnou podmienkou schopnosti vnímať, chápať a prežívať rozmanitosť a bohatstvo sveta."
Nuz tu nemozem uplne suhlasit. Pretoze pokial clovek ovlada nejaky iny jazyk na vyssej urovni, nez len krvopotny preklad slova za slovom, tak pochopi, ze ludia v inych krajinach formuluju aj myslienky inym sposobom, nez u nas (to je ale hnusne suvetie, aspon ma autor namet na dalsi clanok :). Samozrejme, ze clovek, ktory poriadne neovlada rodny jazyk, nebude verbalnym virtuozom ani v tom cudzom. Z clanku sa medzi riadkami pise, ze sa prilis sustredime na cudzie jazyky a malo na slovensky. Pritom uroven anglictiny na nasich skolach je strasna, naopak by sme potrebovali skvalitnit vyuku aj tam. Ale nase socialisticke skolstvo ma problemy uz v samotnych zakladoch a sposoboch vyuky, navyse slovnu zasobu si clovek nevypestuje na nudnych hodinach slovenciny; to je dosledok prostredia.
 

 

Ad.:" Z clanku sa medzi riadkami pise, ze sa prilis sustredime na cudzie jazyky a malo na slovensky. Pritom uroven anglictiny na nasich skolach je strasna, naopak by sme potrebovali skvalitnit vyuku aj tam. Ale nase socialisticke skolstvo ma problemy uz v samotnych zakladoch a sposoboch vyuky, navyse slovnu zasobu si clovek nevypestuje na nudnych hodinach slovenciny; to je dosledok prostredia."
- Niekoľko postrehov človeka absolvujúceho vzdelanie vrátane VŠ ašte za socializmu.
1/ Súhlasím, že úroveň vyučovania cudzích jazykov v súčasnosti je v priemere veľmi slabá. V minulosti mali študenti možnosť naučiť sa jazyk svetovej veľmoci, hospodársky a počtom obyvateľov adekvátnej anglicky hovoriacim krajinám (ruštinu). Zároveň ostala aj možnosť učiť sa angličtinu, resp. iný záp. jazyk a výsledky štúdií boli podstatne lepšie ako sú dnes.
2/ Naše školstvo je socialistické iba z hľadiska spôsobu výuky, pre efektivitu ktorý neexistujú ostatné podmienky - chýbajú financie, kvalifikovaní učitelia, úplná feminizácia, neúmerné práva žiakov, právne problémy, neexistencia učebníc, neustále zmeny koncepcií, nárast kriminality v spoločnosti, nezáujem o problémy mladých, atď, atď, atď,.....
 

 

jazyk svetovej veľmoci :-)) s ktorým si sa nikde okrem ruska nedohovoril.
naposledy, keď som rozprával s rusom, tak sme radšej prešli do angličtiny a to som absolvoval celú tú "skvelú" výučbu ruštiny
 

 

Pozri si mapu sveta. Rusky nehovorili len rusi ale aj v ostatných 14 republikách ZSSR vrátane Ukrajiny + ostatných krajinách socialistického bloku: ČSSR, Maďarsko, Poľsko, NDR, Kuba, Vietnam, Čína, Severná Kórea.... Počtom obyvateľov úplne rovnocenná oblasť so západom.
A dnes ruština začína byť zaujímavá znovu. My sme kultúrne a ekonomické vzťahy s Ruskom naštrbili ale adekvátnu alternatívu sme nevybudovali. Ak za ňu nemám považovať hypermarkety a americké filmy.
 

ee-mail,

máte naozaj pravdu. Až na jednu maličkosť. Keď som bola v Talline, Estónci so mnou nechceli hovoriť po rusky. V ostatných republikách to bolo inak. A potom - Rusi sa píše s veľkým písmenom.
A okrem toho - i ruská a sovietska poézia je krásna a stojí za prečítanie. Nielen Puškin, Lermontov, Jesenin, ale i Šcipačov, Achmatovová, Cvetajevová, Achmadulinová... Kedysi, dávno, čítala som Jevtušenka - patrí k mojím obľúbeným. A jeho "Či Rusi túžia po vojne?" ma chytila tak, že som sa ju 2 dni učila naspamäť. A ruská próza? To ani nespomínam - niektoré diela sú ozajstným skvostom. A čo sa týka ovládania jazykov - najlepšia kombinácia hádam je - AJ smerom na západ a RJ smerom na východ.
 

 

- Za tých "rusov" ďakujem. Ja som v čase našej "okupácie" všetko ruské a sovietske priam neznášal. Napriek tomu som sa ešte za mlada nejako dostal k románom Vlajky na vežiach (Fadejev), Mladá garda (Makarenko), Biele noci (Dostojevskij), ktoré u mňa zanechali nezabudnuteľný dojem ale hlavne ma podnietili všeobecne k čítaniu. Bohužiaľ, čítanie tlačených kníh je dnes už viac-menej prežitok a podľa toho vyzerá aj slovná zásoba našich detí a úroveň našej slovenčiny, keď hrubky sa objavujú bežne aj v novinách.
- A ešte k tým Estóncom: no, ja sa im nedivím, jednak v rámci ZSSR neboli dobrovoľne, im ruština nie je nijak blízka, oni nie sú napokon ani slovania a ich reč má prvky skôr germánske. Ja som sa ruštinou tiež nijak neoháňal - uprednostňoval som angličtinu alebo nemčinu. Dnes starší slováci už ju zabudli a mladí ju ešte nevedia alebo ani vedieť nechcú. Nakoniec Rusi samotní sa intenzívne učia angličtinu. Ich školstvo, veda a výskum boli vždy popredu.
 

 

len fakticka pripomienka k tym Estoncom, ich jazyk nie je germansky, ale patri do balto-finskej vetvy ugro-finskych jazykov.
 

 

Ďakujem.
 
Hodnoť

 

Obavam sa, ze toto ide mimo skoly - nechcem znevazovat pracu stredoskolskeho ucitela, ale skola nikdy nebola miestom, kde by sa formoval vztah k jazyku. Ja som maturoval v '86 a pamatam si akurat tak povinnu literaturu dokonale nezaujimavu pre dany vek, slohy u ktorych som nikdy nevedel ci dostanem za 1 alebo za 4 (5 sa mi tusim nepodarilo ;)) a nasledne ani preco bola znamka taka aka bola, a biflovanie nekonecnych prehladov spisovatelov, ktore nikoho nezaujimali. Pritom doma som lezal v knihach neustale.

Na druhej strane by bolo chybou si mysliet, ze zjednodusovanie jazyka je vec poslednych 20 rokov. Staci si precitat nieco napriklad z 50-tych rokov, ten jazyk je uplne iny a asi ta generacia tiez zalamovala rukami, ze kam to vsetko speje.
 

 

"...ale skola nikdy nebola miestom, kde by sa formoval vztah k jazyku"

Ved prave to bude asi ten problem.
 

1 2 3 4 5 6 7 8 > >>

Najčítanejšie na SME Komentáre