Diskusia k článku: Iba slnko za zdraženie elektriny nemôže

CENY A PRÍČINY

Zaujal ma článok v SME o príčinách rastu cien energie v roku 2011, kde je uvedený nárast o takmer 5%. Medzi príčiny nárastu boli zaradené aj obnoviteľné zdroje energie. Našiel som tam aj údaje o kapacitách, ktoré investori vraj plánujú a rozvodné závody vraj nepotrebujú. Okrem toho som tam bohužiaľ našiel aj veľa technických aj faktických chýb a omylov. Som konzultant v obore veterná energetika. Veterný park Cerová (4x660kWinšt) a turbína na Ostrom vrchu (1x500kW) sú moje projekty. Iné realizované projekty na Slovensku zatiaľ neexistujú. Pre úplnosť dodávam, že obidva parky s celkovým inštalovaným výkonom 3,14 MW dodajú priemerne ročne 6300 MWh elektrickej energie, čo je pre slovenské podmienky nadpriemer. Mám prehľad aj o histórii rozvoja veternej energetiky na Slovensku. Po počiatočnom úspechu veterného parku Cerová a najmä po extenzívnom vývoji v Rakúsku v rokoch 2003-2005 sa „investori“ vrhli na Slovensko a v krátkom čase zavalili rozvodné závody žiadosťami o pripojenie 5700 (!) MWinšt (Vďaka ti, ZVES, Združenie veterných elektrárni Slovenska). Tento abnormálny objem bol takmer stopercentne špekulatívny, projektovo nepripravený a finančne nekrytý (Objem investícii by bol zhruba 7-8 miliárd €). Bola to iba zámienka špekulantov vykolíkovať územie pre seba a potom hľadať investorov. Podobne to potom bolo aj s fotovoltaickými elektrárňami, kde investori zahlásili zámery na inštaláciu 700 MWinšt. Po čase špekulanti v oblasti veternej energetiky svoje požiadavky znížili na 2000 a teraz sa vraj zastavili na 1600 MWinšt. Tento stav zobudil SEPS, ktorý v roku 2009 všetko stopol a do konca roku 2011 povolil iba inštaláciu 120 MW v solárnych zdrojoch a 0 (slovom nula ) MW vo veterných elektrárňach s tým, že po roku 2011 stav vyhodnotí a potom rozhodne ďalej (som zvedavý, aké skúsenosti sa dajú získať z 0 MW veterných elektrární). Pritom realistický potenciál Slovenska je v inštalácii 200-250 veterných turbín s jednotkovým výkonom 2 až 2,5 MW, celkovo teda asi 500 MWinšt. Pri intenzívnom využití dobrých lokalít tieto turbíny môžu vyrobiť asi 1 až 1,2 TWh elektrickej energie ročne, čo je cca 3,6 až 4,3 % slovenskej spotreby. Pre úplnosť udávam, že povolených 120 MWinšt. v solárnych zdrojoch by ročne znamenal asi 0,12 TWh elektrickej energie, čo je zhruba 0,43% slovenskej spotreby. Súčasných 44 MW vo fotovoltaike dodá sťažka 0,044 TWh, čo je asi 0,16 % slovenskej spotreby. A pripočítajme aj tých 5 veterných turbín, ktoré dnes dodávajú 0,025% (!), teda nula nula nič. Jednoducho možno skonštatovať, že veterné turbíny a fotovoltaické zdroje dnes inštalované s celkovou kapacitou 0,1825% slovenskej produkcie cenu elektrickej energie nezvýšili ani o jeden cent, ich podiel je zanedbateľný, ich vplyv naopak zníži straty v rozvodných sieťach a už vôbec nevyvolávajú nejaké nároky na podporné služby. Je pravdou, že veterné turbíny sú nestabilným zdrojom, ktorý vyžaduje zvýšenú potrebu systémových služieb pre vyrovnávanie odchýlok. Pri súčasnej skladbe slovenskej energetiky tieto služby poskytujú najmä vodné elektrárne. Paradoxne by tak mohlo prichádzať k stavom, keď by pri priaznivých veterno energetických podmienkach bola obmedzená prevádzka vodných zdrojov, teda v rozpore s logikou jeden obnoviteľný zdroj by nezmyselne konkuroval inému. Energetika je komplexný systém, všetky zdroje sú nútené spolupracovať a doplňovať sa. Včítane jadrovej energetiky, ktorá sama o seba vytvára veľkú potrebu podporných služieb. U nás na úkor vodných zdrojov, ktoré sa jej musia prispôsobovať na úkor vlastnej ekonomiky.

CENY A PRÍČINY-pokračovanie

Riešením by bolo, že každý investor zabezpečí pre svoj obnoviteľný zdroj podporné služby. V praxi by to znamenalo že nainštaluje svoje vlastné kapacity, teda investuje do zdrojov na báze plynových motorov či turbín s inštalovaným výkonom minimálne rovnakým ako obnoviteľný zdroj. Navonok sa takýto kombinovaný zdroj bude správať ako jednotka so stabilným výkonom a jednoducho predikovateľnou a kontrahovateľnou výrobou. Technicky je to elegantné a ekonomicky výhodné riešenie. Akurát by sa to nejako muselo dostať do koncepcie energetickej politiky a legislatívy. Tu sme však pri koreni veci. Ak by sa napríklad inštalovalo spomínaných 500MWinšt vo veterných turbínach plus 120MWinšt v solárnych parkoch a s nimi aj príslušných 620MWinšt v podporných plynových či iných zdrojoch, vznikol by tu síce unikátny, na vodných zdrojoch nezávislý systém , ktorý by sám osebe produkoval 25% elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a zvyšok z iných, napríklad plynových zdrojov (a to nepočítam produkciu tepla), tento celok by už bol vážnou konkurenciou iným zdrojom, teda najmä jadrovým. A to je pri súčasnej sile jadrovej lobby vážnou prekážkou, ktorá je nad sily akejkoľvek, aj tej najreformnejšej vlády. Pričom sa netvárme, že to nejde. Príkladom je energetika Nemecka, ktorá ročne vyprodukuje cca 550 TWh elektrickej energie (20x viac ako Slovensko), z toho z 20 000MWinšt vo veterných turbínach vyprodukuje ročne 30 až 35 TWh elektrickej energie, teda asi 6 % domácej produkcie a asi 1,1 až 1,3 krát viac ako celá slovenská energetika. Nemecká energetika kryje z jadrových zdrojov len 20% produkcie, slovenská sa šplhá k 65%. Preto je asi nemecká ekonomika najsilnejšia v Európe a my sme tam, kde sme. Je najvyšší čas, aby sa energetická politika Slovenska namiesto zjednodušených diskusii o tom, či postaviť alebo nepostaviť ďalšiu atómovú elektráreň začala orientovať na energetiku skutočne viac zdrojovú, diverzifikovanú, začlenenú v nedeformovanom konkurenčnom prostredí. Ak dnes započítame do cien energie aj skutočné externé náklady na dnešnú extenzívnu jadrovú energetiku, teda náklady na likvidáciu odstavených jadrových zdrojov, spracovaniu vyhoreného paliva a jeho krátkodobého či dlhodobého uskladňovania a tiež dotácie na ťažbu handlovského uhlia či iné skryté náklady, zo dňa na deň sa obnoviteľné zdroje energie stanú konkurencie schopnými aj bez akýchkoľvek dotácii. Samozrejme, hneď sa vytiahne protiargument o skleníkových plynoch a emisiách. Neviem ale prečo by sa Slovensko malo angažovať v znižovaní emisii viac ako sa žiada. Nakoniec, emisných kvót máme predsa na rozdávanie. Navyše sa v žiadnom prípade nedá povedať, že na celom svete má niekto skutočne záujem plynom či naftou šetriť. Neustále sa stavajú nové plynovody a ropovody. Cena plynu a ropy stúpa kvôli neustálemu dopytu. Ilúzia, že Slovensko v kontexte s celosvetovou ekonomikou niečo ušetrí je smiešna. Plynom a ropu sa bude šetriť až vtedy, keď ich už nebude. A nakoniec cena elektrickej energie. Ako vidíme, zvýšila sa o 5% a zdôvodňuje sa to pseudo argumentmi. Akoby po dostavbe Mochoviec mala cena klesnúť. Neklesla predtým a stúpne potom. Cenu totiž určuje trh nielen podľa nákladov, ale najmä podľa dopytu a kúpnej sily. A ozaj, kde je tých 200MW inštalovaných vo veterných elektrárňach, ktoré ENEL sľúbil pri privatizácii SE? Alebo že by tam bol skryté tajomstvo, prečo SEPS zatiaľ povolil nula MW?

DEZINFORMÁCIE

V súlade s inými účastníkmi tejto diskusie som názoru, že článok „Iba slnko...“ v SME zo dňa 3.1.2010 je zavádzajúci, o nepresnostiach ani nehovorím. Bol určený pre laickú širokú verejnosť, odborník v ňom nenájde žiadny informačný prínos. Laická verejnosť môže chápať výrok, že „fotovoltaika je v nesprávnom čase na nesprávnom mieste“ ako fakt, že niečo sa násilím dostalo do energetickej sústavy a namiesto úžitku ju distribútori musia vykupovať pod nátlakom a spotrebitelia za to musia platiť. Pritom pravda je taká, že obnoviteľné zdroje (ďalej OZE) sa do elektrizačnej sústavy nepripájajú chaoticky a násilne, bez ohľadu na potreby sústavy. Prvotným filtrom je predsa získanie osvedčenia podľa § 11 zákona 659/2004 Zb. (Stavať energetické zariadenie možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky). Tento vysoko účinný filter funguje a jeho výsledkom sú dnešné drastické obmedzenia investícii do solárnej a najmä veternej energetiky. Pri jednaní o vydaní tohto osvedčenia sa musí prejaviť aj skutočnosť, že napríklad v danom prípojnom mieste je už prebytok energie na krytie strát a teda pripojenie ďalšieho zdroja by bolo z hľadiska prevádzky schopnosti siete a bezpečnosti neúnosné, čo vedie k objektívnemu dôvodu k zamietnutiu vydania osvedčenia. Pre vysvetlenie dodávam, že pripojenie zdroja za účelom krytia strát v sieti je účinné, len ak sa zdroj pripojí v mieste spotreby energie a podporí sa tak vytvorenie nulovej bilancie spotreba -dodávka. Zhrnuté a podčiarknuté -pri riadnom dodržiavaní zákonov v súlade s energetickou politikou štátu nemôže dôjsť k pripájaniu prebytočných kapacít do siete, ako tvrdí pán Hudec aj distribučné spoločnosti. A ak je povinnosť distribučných spoločností kryť odchýlky za výrobcov z OZE daná zákonom, nie je o čom diskutovať. Zákonodarca asi vedel, o čo ide. Dezinformáciou je aj vytváranie ilúzie, že odchýlky spôsobujú len OZE. Odchýlky predsa vytvárajú všetky zdroje. Extrémnym príkladom takej odchýlky je náhly výpadok celého bloku atómovej elektrárne (cca 400MW). Pre takýto prípad je v rezerve vodná elektráreň Čierny Váh ako systémové opatrenie pre zabránenie rozpadu siete! OZE na rozdiel od takejto situácie vytvárajú kladnú odchýlku, teda prvotne spôsobujú prebytok energie. To má za následok, že iný zdroj v danom okamžiku musí produkciu znížiť. A tu sme pri jadre veci- kto v tej chvíli produkciu zníži? Žeby SE-ENEL? Ja som zástancom názoru, že o kompenzáciu odchýlok by sa mal postarať investor do OZE. Tým by sa utvoril prirodzený priestor pre intenzívne využívanie OZE, zvýšenie konkurencie schopnosti, zníženie strát v sieti a potlačenie monopolu SE-ENEL. Lenže pri výstavbe štátnej atómky je asi väčší priestor pre klientelizmus na korupciu. Pán Hudec, dal ste nám možnosť diskutovať. Tak diskutujte!