SME
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Slovensko-ukrajinské vzťahy na vlnovke (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

kto za koho kope?

Súhlasím s autorom, že voči Ukrajine je najviac nespravodlivá vízová povinnosť. Pokiaľ nemá EÚ problém zrušiť váza väčšine štátov Latinskej Ameriky, potom naozaj nechápem, prečo zavádza víza Ukrajincom a Rusom...
Ochladenie vo vzťahoch Kijeva a tzv. novej Európy v posledných rokoch súviselo aj s tým, že nové členské štáty EÚ síce intenzívne pomáhali tzv. oranžovej revolúcii, ale boli pre Ukrajinu schopné reálne urobiť len veľmi málo. Nevybojovali pre ňu zrušenie víz, ani status kandidáta na členstvo v EÚ. Ukrajinci pochopili, že tieto svoje záujmy môžu presadiť len v Berlíne a Bruseli, preto hľadajú partnerov tam, a nie v nových členských štátoch EÚ. Financovanie organizátorov tzv. oranžovej revolúcie z prostriedkov ministerstiev nových členov EÚ zase spôsobilo, že Janukovyč vnímal nových členov EÚ ako spojencov svojej konkurencie. Preto on zase hľadá svojich spojencov mimo tento región, napr. v Moskve. Pokiaľ ide o „mimoblokovú“ cestu Ukrajiny, je to pre ňu momentálne najlepšie riešenie, aj vzhľadom na značné vnútorné rozpory v otázke zahraničnej orientácie. Jediné na čom sa Ukrajinci z Východu i zo Západu väčšinou zhodnú, je snaha vstúpiť do EÚ, ale to je zase dosť nereálne. Kým nebude vyriešené oveľa bohatšie Turecko, pochybujem, že Ukrajina môže čo i len pomýšľať na status kandidáta, o členstve pomlčím.
O ekonomickom potenciále Ukrajiny mám tiež iný názor než autor článku. Keď si uvedomím, že pri prepočte na 1 obyv. má Ukrajina asi len tretinu ruského HDP a niečo viac ako polovicu bieloruského HDP, tak musím povedať, že ide naozaj o zaostalú krajinu. Taktiež očakávať nejaké významné investície z Ukrajiny je veľmi otázne. Tie „investície“ predstavuje hlavne únik kapitálu, ktorý má oligarchom umožniť vyhnúť sa trestnému stíhaniu na Ukrajine a umiestniť majetok v bezpečnej EÚ. Na také „investície“ však budú vždy lepšie únikové destinácie než SR. Viem si predstaviť, že z Ukrajiny nejaký kapitál pritečie, ale pre SR to nebude kľúčové...
Celým článkom sa ako červená línia vinie hlavná idea: autor sa snaží naznačiť, že politika Dzurindovej vlády bola lepšia než politika Ficovej vlády. Nebudem riešiť, či to platí pre niektoré iné oblasti, ale určite nie pre tzv. východnú politiku. Vmiešavanie sa do vnútorných vecí Ukrajiny počas tzv. oranžovej revolúcie odcudzilo Janukovyča. Snaha realizovať americkú zahraničnú politiku slovenskými rukami, to tiež nebola pre SR výhra. Hoci tretí sektor, ktorý sa v SR venuje zahraničnej politike, existuje hlavne kvôli presadzovaniu cudzích záujmov slovenskými rukami...
 
Hodnoť

Ekonomicý potencionál

Ukrajiny je pravdepodobne na jednoho obyvateľa podstatne vyšší, ako na Slovensku. Štát má však problámy s Černobylom, s anarchsticky zle prevedenou tranformáciou hospodárstva a rozpadom trhov ZSSR. Je priliš veľký aby ho uživilo pár montovní ako na Slovensku. Napriek tomu si zataľ zachoval niektoré špičkové výroby o akých sa Slovensku nikdy ani nesnívalo - výroba rakiet, lietadiel a ich motorov, zbrojársky priemysel, oceliarsky priemysel, lodiarsky priemysel. Tieto odvetvia však ich konkurenti nebudú podporovať, ale naopak je snaha ich utlmovať p.p. likvidovať. Stačí iba spomenúť firmu Antonov, jej nové transportné lietadlo a obdobný, ale problematický a podstatne drahší výrobok zo západnej Európy.
 


Najčítanejšie na SME Komentáre