SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Koľko jazykov vieš, toľkokrát si zaplať? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

proste skoly ktorych absolvent sa bude mat problem uplatnit na trhu prace ostanu zadarmo, klobuk dole pred ministrom skolstva
 

hm

skusme nehodnotit kto a ako sa uplatni, kazdy nech studuje podla svojho rozhodnutia a to ako a kde sa uplatni nechajme na neho.. :)
 

 

preco by som nehodnotil poznam kopec otitulovanych absolventov vysokych skol ako enviromentalistika a politologia , socialna praca, a podobne a tak takyto sa najlahsa so svojim vzdelanim uplatnuju v realnom zivote. Aj vy ste absolvent s podobnym zameranim?
 

no

moje odbory to nie su, aj ked co sa tyka takej environmentalnej ekonomie (neviem ci sa to da nazvat enviromentalistikou), tak nedostatok odbornikov v danej oblasti je celosvetovy nie to len slovensky, cize takych odbornikov vysostne potrebujeme.... ja stale hovorim, nechajme kazdeho studovat co len chce v ramci prvej kvalifikacie a nehodnotme, moja skusenost je ze tie hodnotenia povacsine nemaju ani hlavu ani patu...pocas socializmu sme tu mali generaciu technikov a sami sme videli co dokazali vytvorit - ekonomicky slabu, technicky nevyspelu, odborne zaostavajucu spolocnost...
 
Hodnoť

Caute (Dusan, Palo)

Par komentov, navrh MS som sice necital, ale aj tak :

1. Podla mna by bolo dobre jasnejsie zadefinovat pointy. Aky je to zahranicny student ? Je to ten z Nemcka alebo Brazilie ? Inymi slovami preco by bola urcita diskriminacia zla ? Podla mojho nazoru nie je nevyhnutne zle ak mimo EU studenti platia vyssie fees nez EU. Samozrejme diskriminacia v EU nie je pripustna (ani ziadana).
2. Financovanie zahranicnych profakov je mozne relativne lahko a dobre zabezpecit z grantov, a inych zdrojov, cize prijmy za skolne su len cast prijmov. To treba zdoraznit.
3. Pocet zahranicnych studentov sa zvysi podla vyvoja indikatora pomeru kvality a nakladov. Spravne treba sa zamerat na rast kvality. Je vsak mozne ze autori navrhu vychadzaju z daneho benchmarku, kde kvoli nizkej kvalite a nizkym nakladom je u nas relativne vela zahranicnych studentov, ktory viac menej zadara maju titul, tych ked spoplatnia kratkodobo porastu prijmy. Bez zamerania sa na kvalitu vsak nulova perspektiva.
4. Narast ceny vzdelavania sposobi pokles dopytu, ale nasim cielom je rast poctu VS studentov. Cize VS ucitelia by svoj cas mali optimalizovat nie na ukor mensieho poctu studentov, ale skor vyuzivanim existujucich zdrojov. Flexibilne seminare, samostudium, asistenti a podobne.
5. Nemiesajme socialne a vykonove stipendia !!! Socialne su zalezitostou statu pre socialne slabych. Vykonnostne su pre tych co riesili olympiady, publikovali, ucili atd. Zrusme prospechove stipendia !! Tieto produkuju len vybavovacov znamok, kedze nas hodnotiaci system este nie je objektivny a ktovie ci nejaky vobec je. Dajme studentom moznost robit vedu, viest seminare pomahat na katedre - dostanu sa k zdroju prijmov a katedra ziska lacnejsiu a silne kreativnu a motivovanu pracovnu silu.
 
Hodnoť

este dodatok

Osobne si nemyslim, ze skolstvo je financne poddimenzovane, ako sa to spomina v texte. Skolstvo len manazuju flakaci a vselijaki strategovia, ktorym ide ovela viac o svoju poziciu a ich kamaratov, nez o efektivne a mudre rozhodnutia. Zmenit treba skor toto nez hladat nove zdroje prijmov.
 


Najčítanejšie na SME Komentáre