SME
Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Kniha, ktorá zatriasla vedou (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Kuhn bol veľký mysliteľ a s jeho popisom vedeckých revolúcií sa môžem len stotožniť. Ale niektoré interpretácie, ak tá, ktorá odznela v tomto článku, sú trochu mimo. Už som o tom písal aj niekde v diskusii na sme, a debatami s filozofmi a inými humanitne prientovanými ľuďmi som strávil množstvo zabitého času. Ale skúsim stručne vzniesť námietku.

Ona zmena paradigmy sa často popisuje ako jav, kedy sú ortodoxní a tvrdohlaví vedci nútení zmeniť svoje základné teórie, pretože už nemôžu nesúlad experimentu s teóriou "zamiesť pod koberec". A to je nezmysel, aj keď je fakt, že jednotlivci-vedci sa často s novými ideami zmierovali ťažko.

Ide o to, že teórie, ktoré tvoria paradigmu v tom-ktorom období, vznikli na základe pozorovaní a analýzy experimentov. Keď máte teóriu, ktorá popisuje spústu javov správne, tak ak narazíte na niečo, čo s ňou nesúhlasí, je rozumnejšie snažiť sa zachovať teóriu, než ju okamžite odmietnuť. Často sa stáva (podstatne častejšie než dochádza k zmene paradigmy), že nový nevysvetlený jav je len nejakým zložitejším dôsledkom existujúcej teórie. Preto treba hľadať spôsoby, ako tieto nevysvetlené javy popísať pomocou existujúcich teórií. A väčšinou sa ukáže, že takéto vysvetlenie existuje.

Ako príklad uvediem skutočnosť, že pohyb Mesiaca okolo Zeme sa zrýchľuje a teda Mesiac sa od Zeme postupne vzďaľuje. Newtonov gravitačný zákon ale hovorí, že telesá sa gravitačne vždy priťahujú. Máme tu jasný spor medzi teóriou a pozorovaním. Mohli by sme preto na fleku Newtonovu teóriu odmietnuť a hľadať nejakú záhadnú silu, ktorá Mesiac od Zeme odstrkuje.

Alebo sa môžeme snažiť vysvetliť vzďaľovanie Mesiaca na základe newtonovskej teórie. A potom prídeme na to, že Mesiac svojou gravitačnou silou trochu deformuje Zem, čo spôsobuje pohyb vodných más (príliv, odliv). V dôsledku toho sa trochu posunie ťažisko Zeme a teda príťažlivá sila Zeme na Mesiac nemieri presne do stredu Zeme, ale trochu mimo, takže Mesiacu udelí dodatočné zrýchlenie, v dôsledku čoho sa Mesiac odďaľuje. Všetko v súlade s Newtonovým zá-ko-nom, aby som vzdialene parafrázoval pamätané interview so súdruhom Harabinom.

Toto je jednoduchý príklad, ale ukazuje, že keď narazíme na nezrovnalosť medzi teóriou a pozorovaním, nemusí to vždy znamenať chybnosť teórie, väčšinou to len znamená, že sme si nevšimili všetky detaily.

Ale áno, niekedy sa stáva, že nový fenomén skutočne nejde vysvetliť starou teóriou. Aby sme to urobili, musíme teórie dopĺňať o nové ad hoc predpoklady, a celé vysvetlenie sa stáva zložitejším a zložitejším, až tomu prestaneme veriť a to je moment, kedy vzniká nová paradigma. Ako klasický príklad uvediem snahu vysvetliť vlastnosti éteru a svetla, ktorá len viedla k väčším a väčším problémom, až kým Einstein neprišiel na to, že celý éter je chybný koncept a vymyslel teóriu relativity. To bol vznik novej paradigmy.

Ale to je princíp vedy: postupne vylučovať rôzne možnosti, porovnávať teóriu s experimentom a keď už to nejde, nájsť alternatívu. Ale to nie je nič negatívne, to nie je skostnatelosť vedcov, to je racionálny postup dosahovania pokroku.

Článok má názov "Kniha, ktorá zatriasla vedou". To by ma zaujímalo, čím konkrétne zatriasla? Čo sa odvtedy na princípe vedy zmenilo? Nič, len pseudofilozofi si myslia, že majú argument proti vede.

Ešte raz zdôrazňujem, že Kuhnov popis vedeckých revolúcií je správny a výstižný, ale to čo ma štve, sú tie rôzne dezinterpretácie.
 

 

- Kuhnovi napocitali v Strukt. ved. revolucii 22 vyznamov slova paradigma
- ved. revolucia je cyklicke dianie, ktore nesmeruje k pokroku
- obsahy paradigiem sú nesúmerateľné, to však neznamená, že je potrebné prepracovať pojmový aparát pre novú paradigmu alebo úplne vyhodiť prístrojové vybavenie laboratória. Tiež to neznamená, že vo fyzike sa prestaneme zaoberať rýchlosťou, ale prejaví sa to na pohľade na rýchlosť.
- niekedy pre prijatie novej paradigmy je potrebne, aby zastacovania tej starej proste umreli
- taketo striedanie paradigiem je nekumulativny proces ..

srry, ze len v bodoch ... okrem 1. bodu parafrazujem Kuhna
 
Hodnoť

Má to ale jeden veľmi veľký problém.

Udivuje ma, že na tento fundovane napísaný článok je tak málo reakcií

Základom Newtonovej i Einsteinovej fyziky je „Princíp ekvivalencie“, teda tvrdenie fyzikov - vedcov, že váha telies nameraná v gravitačnom poli Zeme (g) je rovnako veľká, ako ich váha nameraná v rakete (v zrýchlenej sústave) ktorá sa pohybuje zrýchlením (a = g).

Má to ale jeden veľmi veľký problém. Tá zrýchlená váha telies v zrýchlenej sústave sa zatiaľ iba vypočítala, ale ani raz sa nezvážila váhami v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g). Požiadavku o zmeranie zrýchlenej váhy telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) pomocou váh, zamestnanci SAV odmietli previesť aj keď in to súd prikázal. Takže hovoriť o vede ako inštitútu pokroku, je prinajmenšom veľmi zcestné.

K danej téma patrí aj toto: http://jaray.blog.sme.sk/clano...
 


Najčítanejšie na SME Komentáre