SME
Nedeľa, 6. december, 2020 | Meniny má MikulášKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ad: Čentéš už nie je kandidátom (9. 6.) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Som naštvaná na opozíciu,

koľko masla asi musí mať na hlave, keď nie je schopná riešiť všetky tieto morálnoetickoprávne problémy. Kde sme sa to dopracovali aj vďaka opozícii, do akého odporného morálneho marazmu? Opozícia sa už vlastne k ničomu nevyjadruje, len hybernuje v obavách, že štátostrana sa vykašle v nových voľbách na ňu a že sa nubede mať možnosť poddieľať aspoň trošku na kradnutí, respektíve sa bojí o svoje hlavy, ktoré môžu byť aktuálne použité ako odstrašujúce príklady, keď SMER bude mať svojho generálneho prokurátora. Fuj, hnus, všetci, ktorí si želali slobodný, samostaný štát, môžu teraz akurát zvracať, alebo emigrovať.
 
Hodnoť

to je dobre,

že ste naštvaná na opozíciu........aj ja som.....ale to,čo si dovolili tzv.sociálni demokrati v prvej i druhej vláde,je neodpustiteľné !!!....rozkrádajú už v priamom prenose a rehocú sa nám do tváre .....tak neviem,čo je podľa Vás lepšie......kým nevymrú komunisti,ich deti a ich detné deti,tak tu pokoj nebude,šacujem to na 200 rokov,kým sa naučia nekradnúť a pracovať tak,aby za dobrú prácu boli aj patrične zaplatení.....od upratovačky až po vysokoškolského profesora............a apropó,zvracať sa chce aj mne z nich
 

Nie, komunisti

a ich detné deti nikdy nevymrú. A kým si tento fakt ľudia neuvedomia, dobre nebude. Každý deň treba bojovať za slobodu a demokraciu. Tešili sme sa, že sme sa dostali do NATO a do únie, že si môžeme "nohy vyložiť na stôl". Ukazuje sa, že to je len bláhová predstava neskúsených stredoeurópanov, ktorí nemali veľa možností naučiť sa o správe vecí verejných.
 
Hodnoť

Fico nemá žiadne morálne princípy

a tak ich ani nemôže porušiť.
 

Ale

občas aspoň verbálne, si na ne spomenie.
 

Že ho jazyk

nebolí, hlavu má len na prachy :-). Úbohá postavička v slovenských národných dejinách, máme byť na čo, či koho za pomaly 24 ročnú existenciu štátu hrdí? Ešte šťastie, že sme mali nejakých osvietených predkov.
 
Hodnoť

Chytať v žite – stojí to za to? - part 1

Priznávam sa, že Lucia Žitňanská je politik, ktorého mám celkom rád. Nie je „iba“ politikom, keďže má svoju veľmi obstojnú profesionálnu minulosť. Je dobrou obchodnou právničkou, na bratislavskej PF UK patrila k svetlejším zjavom. Zároveň najmä jej ako štátnej tajomníčke na ministerstve spravodlivosti vďačíme za internetový obchodný register. A ak počas nedávneho mandátu ministerky v boji o novú tvár justície veľa nedosiahla, tak aspoň dobré úmysly jej uprieť nemožno. Navyše nemá (zásadných) kostlivcov v skrini (na rozdiel od iných). A hoci nie je starým politickým harcovníkom, politických skúseností má dosť. Tak s vylučovaním platforiem zo strany (Cílek, Záhradník), ako aj s ich zakladaním (Tvoríme ...s Beblavým).

Viem však, že ku kompetencii politika patrí vyjadriť myšlienku tak, aby sa celá zmestila do krátkej časovej sekvencie vysielanej vo večerných TV správach. A keď sa z myšlienok stávajú „posolstvá“ a slogany, mení sa aj dobrý právnik na – iba - politika.

Nepochybne, kauza Čentéš je dobrou kauzou pre pravicové strany. Ficove predstavy o jej vývoji rozmetala realita, a keď si šliape aj preto po jazyku, treba mu to spočítať rovnako, ako ani on nedaroval žiadny prešľap predošlej vláde. Navyše voliči práve toto od pravice v médiami čiernobielo načrtnutej kauze čakajú. Prečo by teda mala jej predstaviteľka práve do riešenie takejto záležitosti vnášať nejaké dávno zabudnuté akademické pochybnosti?!

Hoci červík pochybnosti nejaké otázky predsa len má. Opoziční politici (a aj ona) vravia, že treba počkať na rozhodnutie ústavného súdu o dočasnom opatrení, lebo – pomaly sa zopakuje prípad Gaulieder. No, ak je to naozaj tak, prečo podobne nekričali minulý rok? NR SR vtedy odvolala jedného funkcionára, ktorý podal sťažnosť na ústavný súd s návrhom na dočasné opatrenie. O dočasnom opatrení nebolo v čase voľby nového funkcionára národnou radou rozhodnuté, napriek tomu sa voľba tohto funkcionára konala. Opozícia odvolanie aj voľbu politicky odmietla, ale krik o Gauliederovi a porušovaní ústavnosti nespustila! Prečo? Išlo o úplne rovnaký prípad a skutočnosť podania ústavnej sťažnosti bola verejne známa!

Ďalej, nehnevajte sa, ale verejnosť nepozná ani znenie sťažnosti Čentéša, ani návrh dočasného opatrenia. Hlavne o tom druhom si nie som istý, ako je sformulované, či vôbec tak, aby to národnú radu čo len trochu trápilo. A takáto vážna téma si zaslúži trochu viac, ako len krik bez možnosti preveriť správnosť argumentov.

Lebo ak Čentéš napr. žiada „iba“ pozastavenie rozhodnutia prezidenta, čo s tým má NR SR? NR SR môže dosť dobre svoje pôvodné uznesenie o Čentéšovi zrušiť, t.j. pozastavenie tohto rozhodnutia, ak jeho následkom má byť obnovenie kandidatúry Čentéša, by voľbu nového kandidáta nestoplo. A možnosti uložiť národnej rade priamo povinnosti ako tretej osobe sú podľa zákona veľmi limitované.

Keďže sa možnosť NR SR pristúpiť k voľbe Čiznára posudzuje vo svetle navrhnutého dočasného opatrenia, dobré je pripomenúť pár faktov. Súdny človek vie, aké sú dôvody námietky predpojatosti voči sudcovi, ak nie sú účelové, ak ich cieľom nie je „vyberať“ si vhodného sudcu. Čentéš s Gašparovičom však rozohrali hru, keď je 12 z 13 sudcov namietnutých, z toho Čentéš namietol piatich. To vážne mal každý reálny pomer k veci alebo účastníkovi? Z tohto konania trčí účelovosť oboch účastníkov. Ak sa teda meria vina zavinenia, prečo nie je o dočasnom opatrení doteraz rozhodnuté, veľký kus masla má na hlave aj sám sťažovateľ.
 

Nevyváženosť v kritike. A čo prezident ?

Argumentácia, že v minulom roku "NR SR vtedy odvolala jedného funkcionára, ktorý podal sťažnosť na ústavný súd s návrhom na dočasné opatrenie" a opozícia vtedy "nekričala", pričom sa jedná o rovnaký problém ako teraz s kandidátom J. Čentéšom na GP SR kríva na obidve nohy. Sám autor tvrdí, že obidva prípady sú totožné a malo sa čakať na rozhodnutie ÚS SR a po druhé, že jeho tvrdenie o politickej účelovosti "kriku" opozície v prípade kandidáta J. Čentéša nemá vecné opodstatnenie, keďže chýbajúca kritika jedného prípadu nevylučuje kritiku v podobnom ale neskoršom prípade.

Bolo by vhodné a na znak nestrannosti autora, keby sa zaoberal v rovnakom kritickom tóne nielen sťažovateľom J. Čentréšom ale aj prezidentom hlavy štátu. Sám uvádza, že z 13 sudcov boli namietaní 12, pričom piati boli namietaní J. Čentéšom, z čoho vyplýva, že prezidentom hlavy štátu boli namietaní 7 sudcovia ÚS SR. Moja otázka znie, či prezident hlavy štátu, ktorí namietaných sudcov sám menoval do funkcií sudcov ÚS SR môže s úspechom namietať ich zaujatosť, pokiaľ v ich osobnom ale i profesionálnom vzťahu nedošlo od menovania k žiadnej podstatnej zmene ?
 

 

1. V tom prípade, o ktorom hovorím, sa koalícia zachovala rovnako. Nečakala na rozhodnutie ústavného súdu. Opozícia (v tom prípade) kritizovala rozhodovanie NR SR (aj pri odvolaní aj pri vymenovaní), najmä však z politických dôvodov. To čo kritizujem, je skutočnosť, že ak je trvajúci a nerozhodnutý návrh „ohrdnutého“ kandidáta na dočasné opatrenie, ktorý by mohol zamedziť voľbe nového kandidáta v parlamente, dôvodom, prečo politickú moc ovládajúcu parlamentnú väčšinu má mať opozícia právo označovať ako podobných Mečiarovi v prípade Gaulieder, potom tak isto mali postupovať aj v prípade, ktorý sa stal v lete 2012.

Pán Šátek, buď súhlasíte s tým, že treba v podobných prípadoch merať rovnakým metrom alebo nie. V prvom prípade platí to, čo som povedal, v druhom prípade pohladkajte opozíciu, že sa zobudila aspoň v roku 2013. Ja sa nepridám.

2. O prezidentovi som sa asi v 50 príspevkoch k tejto téme vyjadril možno 20krát. Ja hovorím, že konajú obaja účelovo, nemôžu predsa namietnuť celý ústavný súd pre dôvody, ktoré majú „jednotlivo“ voči konkrétnym sudcom. T.j. prezidentovo konanie neobhajujem.

Ale otvorili ste zaujímavú tému. A ja to schválne významovo otočím. Podľa mňa skutočnosť, že prezident vymenoval ústavného sudcu do funkcie, hoci pritom uplatnil subjektívne hodnotenie (lebo vieme, že si vyberal z dvojnásobného počtu kandidátov, t.j. tu už išlo o voľnú úvahu), sama o sebe nezakladá relevantné podozrenie o nepredpojatosti tých kandidátov, ktorých do funkcie vymenoval (podozrenia z protekcie musia byť konkrétne, rovnako aj ohľadom výberu predsedu a podpredsedu spomedzi všetkých členov ÚS). Ibaže sa dajú objektivizovať vážne (aspoň) indície, že ich menovanie do funkcie súviselo s niečím, čo robí vzťah takéhoto úspešného kandidáta a prezidenta pro futuro vzťahom spoločensky zaviazaného a oprávneného. Ale samozrejme, ak by takéto indície existovali, vyvstane navyše otázka samotnej legitimity voľby, lebo ako vieme, aj voľná úvaha prezidenta nemôže byť svojvoľná.

To, že si ich prezident vybral – v opačnom význame – nie je v kontradikcii s možnosťou namietať predpojatosť na základe skutočností spred menovania. Dôvody, ktoré zakladajú pochybnosť o nepredpojatosti sudcu vo vzťahu k prezidentovi a teda umožňujú sudcu vylúčiť z konania vo veci prezidenta, nie sú predsa automaticky dôvodmi, ktoré by mali kandidáta diskvalifikovať ako potenciálneho ústavného sudcu! Vylúčenie z konania nie je etický odsudok! Ak by bol Ivo G. najlepším ústavným právnikom a excelentnej povesti, prečo by ho Ivan G. nemohol vymenovať za ústavného sudcu, ak by ho parlament navrhol? Hoci otcovu vec by rozhodovať nemohol.

Je tu ešte jeden problém, z pohľadu (ne)verejnosti konania na ÚS. Na verejnosť sa vyťahuje to, čo sa tomu alebo onomu hodí. Napr. náznaky v námietke Č. voči Macejkovej ohľadom jej údajného pomeru k I.G., a to nepriamo cez zverejnenie mužovho listu. Ak ale posudzovať dôvody zaujatosti sudcov na verejnosti, tak ich chcem poznať všetky, nie niektoré selektívne a iné nie. Veď ide o verejnú vec, či bude XY GP alebo nie. A nie ich púšťať takým spôsobom, ako Čentéš ten list. Zažil som konanie o vylúčenie člena jedného medz. tribunálu, ako úzkostlivo chránili už len skutočnosť, že sme podali námietku a zaväzovali nás mlčanlivosťou. Išlo o status významného sudcu. To že sa znížil Čentéš k tomu zverejneniu Macejkovho listu, je bahno. Ale vy možno poviete, že mám kritizovať aj Macejku. Ten ma nezaujíma. O tom nech si klábosia redaktori v Týždni s jeho majiteľom, ktorý má takýchto pikošiek o učiteľoch z PF UK viac, o jednu sa podelil aj so mnou.
 
Hodnoť

Chytať v žite – stojí to za to? - part 2

Bangalórske princípy: ústavný súd na dvoch zasadnutiach koncom apríla 2013 deklaroval, že v danej veci sú splnené podmienky pre uplatnenie doktríny nevyhnutnosti. T.j. že vo veci môže rozhodnúť aj predpojatý alebo možno predpojatý sudca („The doctrine of necessity enables a judge who is otherwise disqualified to hear and decide a case where failure to do so may result in an injustice.“ Cit. komentár k Bang.princ. z r. 2007). Otázka znie, či dnešné právne predpisy umožňujú ústavnému súdu určiť, na ktoré z konkrétnych vylúčení alebo namietnutí v danej veci sa neprihliadne. Navyše s aplikáciou bang. princípov v blízkom okolí nie je skúsenosť (TI ÚS SR 41/2013: „... s uplatnením tzv. doktríny nevyhnutnosti doposiaľ nebol konfrontovaný žiadny z ústavných súdov v okolitých krajinách ani Európsky súd pre ľudské práva ...“).

Ústavní sudcovia navrhovali na svojom pléne dňa 30. 4. 2013 prijatie dodatku k rozvrhu práce za rok 2012, ktorý mal túto otázku riešiť. Inak som zvedavý, či ak by tento organizačný predpis napr. Čentéšovi neštimoval, či by tiež nehovoril, že sa ním zasahuje do prebiehajúceho konania o jeho sťažnosti a umožňuje sa (lebo aj toto je dôsledkom doktríny nevyhnutnosti – toto umožniť), aby sa nerešpektovali skoršie rozhodnutia o vylúčení sudcov.

Neviem, o čo Ústavný súd bez osobitného zákona oprie také interné rozhodnutie, prijaté plénom, ktoré zmenou (už expirovaného) rozvrhu práce umožní o tejto veci rozhodnúť senátu v inom obsadení, ako v tom, ktoré mal úplne na začiatku. Lebo ak sa neprihliada na predpojatosť, tak potom na predpojatosť nikoho. A stále platí princíp zákonného sudcu premietnutý do konkrétneho určenia senátu. V ňom sa len mali meniť – pre vylúčenie jeho členov alebo neskorších náhradníkov – konkrétni sudcovia. Stále to však má byť práve tento senát, ktorý má o veci rozhodnúť. A tiež neviem, o čo ÚS oprie taký svoj postup, ak nebude po určení „nového senátu“ rozhodovať o námietkach zaujatosti voči členom tohto senátu založených na nových skutočnostiach, ktoré vyšli najavo „po uplatnení doktríny nevyhnutnosti“. Lebo kolotoč námietok sa potom môže roztočiť nanovo.

Tieto otázky mohol riešiť zákon (nehovorím, že riešil, len že mohol) – tá tzv. Ficova rýchla novela procesného poriadku ÚS SR. Rozumný bol pozmeňovací návrh Kadúca a Matoviča, aby sa v prípade uplatnenia doktríny nevyhnutnosti senát žreboval. Jednak ide o objektívne riešenie, jednak sa tým rieši problém zákonného sudcu, keďže spôsob jeho výberu ustanovuje zákon. Kde však bola Žitňanská? Neprítomná spolu s ďalšími 57 opozičnými poslancami. Za pozmeňovací návrh opozície hlasovalo ešte menej poslancov, ako ho podpísalo. Bol vôbec myslený vážne, keď ho nepodporilo ani 15 poslancov, čo je podmienkou, aby vôbec mohol byť v 2. čítaní v pléne predložený?

Pred mesiacom a pol sa Žitňanská vyjadrila, že prijatie „Ficovej novely“ považuje za „ pošliapanie profesionálnej cti a ústavnej zodpovednosti sudcov, ktorí nepochybne chceli a vedeli vo veci rozhodnúť“. Ak má o zámeroch konkrétnych sudcov, ktorí navrhovali 30. 4. 2013 zmenu rozvrhu práce (inak tiež nepochybne retroaktívnu, pán Čentéš, keď už zo zákazu retroaktivity robíme posvätnú kravu), nejaké konkrétne informácie, nech povie, ako si teda konkrétne túto zmenu predstavovali. A ako by do budúcna takýmto opatrením (nepochybne preberaným aj do budúcich rozvrhov práce) zabránili napr. účastníkom, ako sama hovorí, podávať účelové námietky s cieľom zbaviť sa nepohodlného senátu (to isté riziko mimochodom hrozilo aj pri Kadúcovom a Matovičovom pozmeňováku, hoci bol lepší ako Ficov schválený návrh).
 
Hodnoť

Chytať v žite – stojí to za to? - part 3

Žitňanská opakovane vyhlasovala, že problém s vylúčením 12 sudcov nemá riešiť zákon. Retroaktívna zmena expirovaného organizačného predpisu ústavného súdu (rozvrhu práce na rok 2012, ktorý ešte platil v čase podania Čentéšovej sťažnosti 3. 1. 2013) ho však podľa nej zjavne riešiť môže. Ako, nepovedala. Len pripojila politické vyjadrenia o pošliapavaní cti sudcov ÚS, ktorí dodatok chceli navrhnúť.

Mimochodom, prečo žiadny z ústavných sudcov nepredložil návrh takéhoto dodatku na nakoniec zrušený termín rokovania pléna ÚS dňa 12. 6. 2013? Lebo podľa tlačovej správy ústavného súdu sa zasadanie pléna ÚS v tomto termíne zrušilo pre nepredloženie žiadneho návrhu zo strany ústavných sudcov.

Veď potom, ako 5. 6. 2013 pozastavil ÚS SR účinnosť Ficovej novely, mohol sa rovno pustiť do riešenia otázky, kto v zmysle doktríny nevyhnutnosti o veci Čentéša vrátane dočasného opatrenia rozhodne? Kam sa podela tá Žitňanskou vyzdvihovaná profesionálna česť niektorých ústavných sudcov? Alebo dnes len on, Figeľ a podobní mútia vodu, keďže ústavný súd bude najprv rozhodovať o Ficovej novele vecne a až potom rozhodne o Čentéšovi? To ale bude rozhodovať ešte mesiace! O obyčajnom dočasnom opatrení! Ktorého návrh verejnosť ani nepozná a ja preto, kacírsky, tvrdím, že možno národnú radu rozhodovanie o ňom nemusí zaujímať ani teoreticky.

Mimochodom, zásahy štátnej moci do prebiehajúcich procesných vecí! Nebola takým napr. aj kauza Tipos a novela OSP v súvislosti s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora? Aké je to zaujímavé, že keď verejnosť v určitej konkrétnej vecí vidí zloducha, tak prežrie aj také zákony, ktoré sa očividne vzťahujú na konkrétnu (procesnú) vec. A na právnický diplom právnikov poslancov, vrátane L. Žitňanskej, ktorá za spomenutý zákon č. 484/2008 Z.z. hlasovala spolu so svojimi 138 kolegami, ďalej padá prach. O návrhu, o ktorom jej kolega poslanec (Mikloš) na zasadnutí parlamentu 2. 12. 1998 povedal, že „Áno, schválili sme to a pridali sme sa k podpore tohto návrhu aj preto, že si myslíme, že sme presvedčení, že to od začiatku bol podvod a že budeme podporovať všetky možné riešenia, ktoré povedú k zastaveniu tohto podvodu.“. Takže zákony sa prijímajú, aby sa riešili procesné veci, kde si štát ako ich účastník myslí, že bol povedený! A preto treba hľadať „všetky možné“ riešenia, ktoré povedú k ich vyriešeniu. Ku prospechu štátu. Samozrejme, právnička Žitňanská toto vystúpenie kolegu poslanca nijako nekomentovala. Čo k tomu dodať!

Páni politici, bývalí právnici! Netvárte sa, že politika končí pred bránami generálnej prokuratúry, a všetko, čo je s tým rozpore, Vás strašne škrie. A že iba to, že nie ste Hlinom, vám bránilo po prijatí Ficovej novely sa vyškriabať na priečelie parlamentu a zavesiť tam vlajku s trsom banánov na protest tomu všetkému. Tak ako Váš Gabo bral veci alternatívne, beriete ich aj Vy – právne, či politicky, podľa toho, ako Vám to práve vyhovuje.

Keď sa v poli prázdnych slov politikov z času na čas urodí niečo rozumné, stojí za to postarať sa, aby sa múdre slová neprepadli do priepasti zabudnutia. Ale v tomto prípade? Kto by v tom žite chytal? Žiaľ, na slovenskú Thacherovú slovenské žito ešte nedozrelo.
 


Najčítanejšie na SME Komentáre