Nikdy neprestanem ďakovať niekdajším mocipánom, že ma koncom 50. rokov poslali do výroby.
Majstre Orava pustne
Majstre, aj my sme boli v tom kúte Slovenska koncom augusta, ale kultúra verejného priestoru Oravskej priehrady a jej okolia je presne taká ako za komunizmu. A stačí sa ísť pozrieť cez dolinu novou cestou na Kysuce do Starej Bystrice a skoro od krásy padnete na zadok.Ale no!
Drevený svätec ráno už putoval v kufri do Viedne? Začiatkom šesťdesiatych rokov? V koho kufri? Viedeňáci boli začiatkom šesťdesiatych rokov na tom asi tak ako my začiatkom alebo v polke deväťdesiatych a záujem vykrádať oravské kostolíky kvôli nejakému rakúskemu trhu jednoducho neexistoval, lebo existovať ani nemohol. Taký podnikateľ by bol musel mať dobre zaplatených colníkov, pasošov, pohraničníkov a civilných eštebákov na hraniciach, alebo byť jedným z nich. Taký nevýnosný biznis by robil asi len idiot, lebo so stotinovým rizikom sa to všetko dalo urobiť - a s kvalitnejším tovarom - buď priamo doma na zapadákove niekde v Tirolsku alebo v Burgerlande, alebo v Juhoslávii (Chorvátsku, Slovinsku). Vieme, ako to u nás bolo v skutočnosti: väčšina "stratených" ľudových artefaktov, ale aj kamenných kúskov zo starých domov, všelijakých kovaní, domových a obchodných znamení, mramorových kozubov z búračiek a podobných vecí je dodnes vo vilách a ateliéroch slovenských výtvarníkov, pamiatkárov, architektov a ich ochrancov, t.j. niekdajších "súdruhov z okresu". Niečo je samozrejme už predané za hranicu, ale to už boli kšefty z druhej ruky, obchodovali a obchodujú dediči. Isteže sa čosi zachovalo pre verejnosť aj takým spôsobom, ako to píše Feldek. Bola to len trocha, to podstatné sa "stratilo". Ale zlodeji nechodili z Viedne a do Viedne. Žiadni nenažratí imperialisti: boli a sú to prevážne naši domáci súdruhovia.Nadpis článku
mi pripomenul štvorveršie o zásluhách a až potom som si všimol meno autora článku - je totožné s autorom štvorveršia : Svet úrad núkal mi - a piedestál, varoval si ma Bože, ničím som sa nestal. Prepustiť treba iným svoje zásluhy, kto si ich nechal, svet ho za ne strestal.