Čo tak trochu pašiovej hudby? Skúste moje Pašije.
chcel by som reagovat
na vas clanok "Klub, synagóga, stanica. Tri miesta, kde sa dá pookriať" pri ktorom nemate moznost diskusie. A asi viete preco. Mam rad hudbu (kto by ju nemal) a za moj premrhany talent si mozem sam. Zaujimave su dejiny hudby. Bach, ktori vlozil napriklad do Matusovych pasii svoje vyznania viery. Cernosski muzikanti, ktori hudbou liecili svoj bôl (jazz), moderni autori, ktori uz za komunistov vkladali do textov odkazy na lasku, vieru, nadej,... . A preto ma mrzi, pan Breiner, ze Vy, muzikant telom i dusou, napisete vetu: "absurdné ilúzie o posmrtnej spravodlivosti". Ale vacsina z toho co interpretujete bolo zlozene prave z tej absurdnej iluzie o posmrtnej spravodlivosti! Touto vasou vetou ste vlastne znevazili celu vasu karieru. Okrem toho ze ste urazili citlive duse veriace v absurdnu iluziu o posmrtnej spravodlivosti. amen.Zvycajne neodpisujem na prispevky
...ale ironia toho, kam ste umiestnili ten svoj je taka uzasna, ze nemozem odolat. Nie, vacsina hudby nebola zlozena vdaka iluzii o posmrtnej spravodlivosti. Okrem toho, ja mam rovnako citlivu dusu ako ti, co veria v tu iluziu -- ak sa take nieco da vobec odmerat. Ale zjavne, rovnako absurdne ako verite v tu posmrtnu vec, verite aj v to, ze veriaci maju citlivejsie duse. Naozaj by ste tazko mohli byt dalej od reality, ako nam nas kazdodenny zivot dokazuje. Samozrejme, je len prejavom tej citlivosti, ked mi za prejavenie nazoru, o nic horsieho ako tych vasich na neveriacich ludi, napisete, ze som "znevazil svoju karieru". A pritom sa v tej vasej knizke pise, ze "nesudte, aby ste neboli sudeni". Tak len tolko.