Garantované ceny tu máme pri podpore kogeneračných systémov a energií OZE. Devastujú ekonomiku a spôsobili posun mnohých rodín do energetickej chudoby. A to je len podpora zhruba tak 5% energie v rozsahu cca 300 mil€ ročne a predsa Štatistický úrad napočítal posun ľudí v chudobe tak, že dosiahol 700 000 osôb. Aj preto strana SMER a teda vláda s 4,5 ročným oneskorením ohlásila opatrenia v rozsahu 250 mil € ročne ako rôzne opatrenia , ktoré majú zvýšiť príjem pre ľudí s najnižšími príjmami . Ďalšie pevné výkupné ceny podporené cez energetický trh už trh neunesie, však máme jedny z najvyšších distribučných poplatkov v EU a to určuje, že aj jedny z najvyšších cien energie v EU. A púriemer cien EU je o cca 40% vyšší ako v USA - EU ako taká stráca konkurencieschopnosť kvôli vysokým cenám energie, vysokí predstavitelia EU hovoria o ekonomickom masakre priemyslu EU. Ak by sa dotovalo ďalších povedzme 10 až 20% elektrickej energie, tak SR je mimo konkurenčné pásmo výroby okamžite. Nemci si zaistili, že 2 000 rozhodujúcich podnikov neplatí podporu OZE. U nás sú taktiež výnimky, napr US Steel a pod. Odnáša to spotrebiteľ a tým sú zákony o podpore energie prakticky najasociálnejšie vôbec. Doplácajú na to chudobní okamžite a ekonomika v poklese spotreby na vnútornom trhu v stredno a dlhodobom horizonte. Hlavné problémy: 1. Riziko je presunuté od podnikateľa na spotrebiteľa 2. Zavádza sa dotácia technológií, nie úžitkových hodnôt - tá istá úžitková hodnota je dotovaná podľa technológie od 5€ do 400 € za to, že sa počas produkcie elektrickej energie nevyprodukuje 1t emisií 3. Vznikajú ekonomické redistribúcie medzi investormi a tým sa deformuje trh Súťaž medzi investormi nie je a teda netlačí na náklady - naopak je tu súťaž kto si vylobuje vyšší doplatok 4. Možnosti energetického trhu sú z hľadiska rastu cien energií prakticky prečerpané - základnou úlohou je zníženie cien energií o 40% na konkurenčnú hladinu USA a Ázie
Stále jasnejšie sa črtá pravý dôvod