SME
Pondelok, 23. november, 2020 | Meniny má KlementKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Dve otázky o Súdnej rade (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Problém nie je problém

ak sa vie, ako na to.

Podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 31. 08.2014 Súdna rada volí predsedu Najvyššieho súdu, ktorý sa z titulu funkcie predsedu najvyššieho súdu stáva aj predsedom samotnej súdnej rady.Posledná novela Ústavy v zložení súdnej rady odstraňuje funkčnú previazanosť predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu, t.j. že predseda Najvyššieho súdu už nie je z titulu svojej funkcie súčasne aj predsedom Súdnej rady. Novela Ústavy predpokladá aj viacero, prechodných ustanovení. V zmysle nového čl. 154 ods. 4 Ústavy zostáva predseda Najvyššieho súdu členom súdnej rady aj po 01.09.2014, avšak len dočasne. Nie však už ako predseda Súdnej rady. Časový okamih zániku členstva predsedu Najvyššieho súdu v Súdnej rade je viazaný na okamih skončenia funkčného obdobia tých členov Súdnej rady, ktorí boli zvolení sudcami. Po tomto okamihu sa predseda Najvyššieho súdu môže uchádzať o členstvo v súdnej rade len ako „radový“ sudca v rámci deviatich miest, volených sudcami. Takéto oddelenie funkcie predsedu Súdnej rady od funkcie predsedu Najvyššieho súdu je predpokladom na oddelenosť Súdnej rady (ako orgánu sudcovskej legitimity a orgánu správy súdnictva) od samotného výkonu súdnictva. Nesprávne by však bolo, aby sa predseda Najvyššieho , teraz predsedníčka, nemohla uchádzať resp. stať členkou súdnej rady. Za danej situácie, čiže 17-stich členov súdnej rady je táto možnosť daná, aby bola ako predsedníčka Najvyššieho súdu zvolená ako 18-sty člen Súdnej rady. Ani prijatá novela Ústavy však nezaručila stav rovnováhy medzi sudcami a nesudcami v Súdnej rade. K rovnováhe môže dôjsť až vtedy, ak si Národná rada, prezident a vláda uvedomia, že ich kandidátmi v budúcnosti, by už nemali byť sudcovia! V druhom volebnom období bol pomer sudcov a nesudcov 16:2. Prezentovaný názor bývalého člena Súdnej rady SR Dušana Čima, že: „ zmenu Ústavy nemožno interpretovať i ako právo členov rady dosadiť aj po 1. Septembri chýbajúceho člena a to na úkor sudcov zvoliť si svojho zástupcu priamo“ sa javí ako jeho pokus o využitie možnosti dostať sa „oknom“ tam, kde ho „dverami“ vyhodili. Podmienky pre výkon funkcie deviatich členov súdnej rady ktorí nie sú volení sudcami spomedzi sudcov, ako členov Súdnej rady v základnom rámci vymedzuje čl. 141a ods. 2 Ústavy. V zmysle citovaného ustanovenia je v ich prípade nevyhnutnou podmienkou bezúhonnosť, vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Od 01.09.2014 už nie je potrebný súhlas Ústavného súdu na trestné stíhanie sudcov a tak sudcovia podozrivý z trestnej činnosti by sa už nemali ani omylom navrhovať za kandidátov do Súdnej rady. Každý podnet na trestné stíhanie sudcu musí prokuratúra oznámiť Súdnej rade, ktorá získa prehľad a môže vyvodiť dôsledky. Previerky kriminálne živly v radoch súdnictva neodstránia.
 


Najčítanejšie na SME Komentáre