SME

Diskusia k článku: Keď prší, tak leje. Prečo vytápa Bratislavu?

Zatopená Vrátna či Bratislava sú príkladmi krajne nevyváženého rozloženia zrážok.

chevron-downchevron-up
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa
34 príspevkov

  • bandita z inej krajiny

    ...

    .."Zatopená Vrátna či Bratislava sú príkladmi krajne nevyváženého rozloženia zrážok"... žalujme počasie, prostredníctvom SHMÚ za krajne nevyvážené rozloženie zrážok...
    • Nathanael
      Comu nerozumies? To nie je obvinovanie (odhliadnuc od toho, ze ani jeden z autorov na SHMU momentalne nepracuje), to je konstatovanie. Vyvazene rozlozenie zrazok je dajme tomu take, ked za jeden den naprsi na uzemi s rozlohou 100 km stvorcovych trebars 10 mm. Nevyvazene je vtedy, ak naprsi 100 mm na 10 km stvorcovych za hodinu. Mnozstvo vody bude rovnake, ale distrubucia zrazok v priestore a case znacne nerovnomerna...
  • Tomas Bily
    Blog

    a čo páni autori

    Hovoria na Kravčíkove riešenia. Zhodnotiť stav viem aj ja, ale priniesť riešenia je to čo sa ráta, tak som to očakával od článku na titulke napísaného TROMI!!! odborníkmi.
    • Nathanael
      Pani su aktivni v upozornovani na klimaticku zmenu. Riesenie je mozno (ak vobec) len na globalnej urovni...
      • Tomas Bily
        Blog

        len na globálnej úrovni?

        Takže čo, poďme prekopať Saharu a zasiať, či čo tým myslíš? Prosím Ťa daj príklad, lebo ja si to neviem ani predstaviť. Také tvrdenie, že: "Mysli globálne, konaj lokálne." Čo Ty na to?
        • Nathanael
          Zjednodusene a polopatisticky... Relevantna cast odbornikov na klimu (a medzi nich patria aj autori clanku) sa dovodne nazdava, ze zijeme v obdobi klimatickej zmeny. Ta sa statisticky prejavuje rastom meranych teplot. V realite sa prejavuje okrem ineho vyssou frekvenciou a intenzitou extremnych meteorologickych javov. A dalej sa klimatologovia nazdavaju, ze je pricinna suvislost medzi zaznamenanym rastom koncentracia oxidu uhliciteho (a inych sklenikovych plynov) v atmosfere a zaznamenanym rastom nameranych teplot. Rast koncentracie oxidu uhliciteho odovodnuju zvysovanim objemu spalenych fosilnych paliv (uhlie, ropa, zemny plyn). Z uvedeneho vyplyva, ze riesenim podstaty problemu by bolo znizenie emisii oxidu uhliciteho, teda spalovat menej fosilnych paliv a vyuzivat energiu v nich akumulovanu efektivnejsie. Relevantne znizenie emisii, ci postupny pokles koncentracie oxidu uhliciteho v atmosfere, to vsetko je mozne len aplikovanim globalnej dohody v tejto veci na najvyssej politickej urovni. Tak ako klimaticka zmena zasahuje celu atmosferu, bez ohladu na to, na ktorych miestach k emisiam CO2 dochadza, tak aj lokalne zastavenie emisii nema velky efekt, ak sa neznizia ci celkom nezastavia globalne. Osobne som skepticky, ci je vobec realne ocakavat taketo riesenie a ci by neprinieslo viac skod, ako samotna klimaticka zmena. Odpojit radikalne celosvetovy system od energie by malo drasticke nasledky. Riesenim by bolo najst celkom novy zdroj energie, ktory by fosilne paliva plnohodnotne nahradil. Samozrejme, konat sa da aj na lokalnej urovni, ako pisem nizsie - najma preventivnym prisposobenim ludskych aktivit, stavieb, infrastruktury, atd. Vysadzat stromy urcite neuskodi, ale obavam sa, ze len sadenim stromov sa to nevyriesi...
          • Tomas Bily
            Blog

            drahy Nathanael

            dakujem Ti za Tvoju "polopatisticku" odpoved, bola velmi intenzivna a objasnujuca. ;) Dovol mi, aby som Ti odpovedal, ktore vidim trochu inak. Podla mna Zem je v neustalej klimatickej zmene, niektori tvrdia, ze este stale neskoncila doba ladova. Ano, poslednych sto rokov prispelo enormne k zmene atmosfery ludskym pricinenim a to by mali politici brat do uvahy, len to by ludia najprv mali chciet pochopit bezvyznamnost zvacsovania majetku a nasledne je dohoda mozna. Priklady typu: "odpojit radikalne system od energie" su uplne bezpredmetne, tzn. nevieme si ich ani predstavit, nielen to, ze by to vobec nebolo na prospech atmosfere. Riesenie najdenia noveho zdroja energie je krasne, ale je to ako ocakavat sudny den, zalozene na prianiach. Takze ak sa vratime k tomu, co Kravcik navrhol a niekolko oblasti implementovalo, ak pozeras spravy, tak vies, ze vsetky tie oblasti sa prisposobili ludskym aktivitam presne podla Tvojho odporucania (a tych odbornikov z clanku) a urobili dobre. Nielen, ze sa vyhli zdrvujucim potopam, ale aj prispeli k tzv. Malemu cyklu, ktory, vy vo velkom mysliaci (neber to zle, vsak sam uznas, ze to tak je) odmietate, s tvrdenim, ze na to je uz neskoro; ci nieco take...Pochop prosim, ze priroda je jeden velky, ale HLAVNE uzavrety system, kde, vsetko so vsetkym suvisi a ak by sa ta Kravcikova metoda implemetnovala v celoeuropskom meradle (pre zaciatok), vyrovnal by sa ten extremne vychyleny system rovnovahy obehu vody, ktory dnes tak velmi pocitujeme. Zadrzanie vody v krajine je to, co ten Maly cyklus robi z lokalneho riesenia globalne, presne podla pravidla:"hladane riesenie sa objavilo presne na druhom konci." Presne preto, aby sa ten KRUH mohol uzavriet! Pozdravujem a budem cakat odpoved.
            • Nathanael
              • Tomas Bily
                Blog
                • Nathanael
                • Nathanael
                  • Tomas Bily
                    Blog
                    • Nathanael
    • TomasHo

      Suhlasim s tebou

      v poslednom odseku sa pise, ze sa mame pripravit na zvysene mnozstvo, silu a frekvenciu meteofenomenov. Riesit globalne atmosfericke zmeny mozeme z nasho uzemia tazko. Mozeme zmiernovat svoj dopad. Ale ako sa pripravit na extremy? Podla mna tomuto sa mal venovat nie clanok, ale dvojstrana. Podla mna treba: - upravit stavebne normy tak, aby rekonstrukcie a nova vystavba respektovali vacsiu variabilitu pocasia. Namatkovo vacsie priemery potrubi, vegetacne strechy, zachytavanie dazdovej vody v nadrziach a jej vyuzivanie v suchom obdobi - popri zateplovani zacat vazne hovorit o tieneni a vyuzivani svetovych stran - z hladiska urbanizmu a krajinotvorby zaviest normy na podiel vsakovacich/ozelenenych ploch a zadrznych systemov v krajine, standardy na priepustnost krytov vozoviek a parkovisk (uloha pre vyskumne ustavy a univerzity) - z hladiska polnohospodarstva a lesnictva vydat odporucania na plodiny a skladbu novozakladanych/obnovovanych lesov s ocakavanim klimatickych zmien To ma napada len ako uplneho laika, urcite by vedeli mudrejsi ludia navrhnut dalsie veci, a potom vyselektovat prioritne opatrenia.
  • bullseye75

    Klimaticka zmena ci betonovanie

    Na klimaticku zmenu je moderne zvadzat vsetky vykyvy pocasia poslednych 10 az 15 rokov. Mnoho klimatologov sa natom postavilo svoju existenciu a katastrofizmus niektorych je uplna hysteria. Netvrdim, ze sa PRIEMERNA teplota Zeme nezvysuje, ale zvadzat kazdu katostrofu na tento ukaz je holy nezmysel. Mnoho ukazov ma ovela prozaickejsie vysvetlenia. Jeden z nich je a vytapanie Bratislavy. Jeho pricinou je betonovanie vsetkeho a vsade. V prirode prisi mnoho milionov rokov. Voda odteka dolu brehom, lebo fyzikalne zakony nepustia. Ked vsak zabetunujete cast, cez ktoru predtym voda pretekala, tak sa tam potom bude bud zhromazdovat, alebo si najde inu cestu prec. Ked betonovanim zapricinite znizenie kapacity prietoku, takisto sa bude voda zhromazdovat pred zuzenym profilom. Takze pri uzasnom betonovani Bratislavy za poslednych X rokov je vysledok ten, ze pri vacsom dazdi dochadza k zaplavam z dovodu nemoznosti odtekania vody (vzhladom na minule roky) z dovodu mohutneho betonovania. Ke je riuesenie? Zbijacka na beton!

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva?
  2. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  3. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  4. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde
  5. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  6. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  7. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  8. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  1. Tvorivé háčkovanie aj 30 otázok pre Hanu Gregorovú
  2. Lávové polia i skvostné pláže. Lanzarote je dôkazom sily prírody
  3. Budúci lesníci opäť v teréne: S LESY SR vysadia les novej generá
  4. Slovenské naj na jednom mieste. Stačí lúštiť
  5. Nový rekord v politickom terore utvorili Červení Khméri
  6. Šéf nemocníc v Šaci Sabol: Nemôžeme byť spokojní s počtom roboti
  7. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva?
  8. Chcete dokonalé zuby? Čo vám reklamy nepovedia
  1. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 102 329
  2. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 21 567
  3. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže 11 338
  4. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 399
  5. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 6 541
  6. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky 5 244
  7. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 4 558
  8. Šaca - centrum robotickej chirurgie na východe Slovenska 4 515