V obci Gaubitsch som rozprával, čo v mojom detstve znamenali rakúske médiá. Čakalo ma prekvapenie.
Rakúske programy
Nebol internet, tak sme stáli v piatok ráno na vtedajšej Leningradskej pred Zahraničnou tlačou pre Volkstimme a maďarské noviny. Ja som vyrastala ešte v trojjazyčnej rodine v Bratislave a ako dieťaťu / ale aj dnes/ sa mi nesmierne páčilo, ako v rodine ale aj s ďalšou rodinou a priateľmi sa doma hovorilo trojjazyčne. Každý hovoril svojím bližším a viac používaným jazykom a takisto každý odpovedal svojím jazykom. Nestalo sa, že by si ne-rozumeli alebo nedohodli. Dnes keď počujem " Na Slovensku po slovensky" je mi zle a uvedomujem si, o aký ďalší rozmer znalostí títo " národovci " / pochybujem, že sú to tí praví / prichádzajú.Hvorecký, Hvorecký...
Ty a mnoho iných ste si možno všemli, že tu bol Npvember 89, horšie, že si to nevšimol náš skvelý predseda vlády a tak sa pokúša pokračovať " v krajších zajtrajškoch" pre svojich priateľov vo vláde, spriatelených podnikateľov a členov Smeru, nakoniec veď všetci boli m pretým komunisti...alebo aspoň ich rodičia!A čo si vlastne chcel
Hvoreckému povedať?spomienky...
vďaka Michal za zaujímavý článok, pri zmienke o zháňaní Volksstimme a TV programu jedinej normálnej televízie čo sme chytili, sa mi vybavilo celé mládí :) Problém ho bol zohnať aj Bratislave, nieto v iných mestách. Najlepšie bolo dohodnúť sa s trafikababou, aby ho odkladala. Neskôr podnikavejšie trafikantky zorganizovali aj kopírovanie čisto stránky s programom a dávali ho záujemcom za celkom lacný bakšiš. Boli to vtedy vlastne odvážne osvetové pracovníčky na hranici disidentstva :) To, že si aj Rakúšania kopírovali náš program, ma šokovalo :) že pre dychovku to vysvetľuje, veď čo iné by tam mohli sledovať (modernejšej hudby tam bolo ako šafránu), hádam už iba nejaké futbale/hokeje, ktorých ČST dávala celkom dosť...A ešte aká disidentky
boli tie z Leningradskej, čo odkladali Burdu! :-)rakusanom chybala dychovka,
nam vsetko ostatne.prvy text
prvy text od p.Hvoreckeho ktory sa mi paci