Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ešte raz o 17. novembri (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

...a nič iné len pravdu

V prvom rade chcem povedať, že s autorom plne súhlasím, no hneď v zápätí ma napadá kacírska myšlienka. Tou je otázka, do akej miery je v prípade realizácie autorovho návrhu možné počítať s tým, že všetci dotknutí sa budú chovať ako ľudia, ktorí sa práve nachádzajú v stave klinickej smrti a z výšky pozerajúc na to ako sa tím chirurgov snaží zreparovať ich vlastné dokaličené telo ležiace dolu na operačnom stole, budú navyše všetko pravdivo komentovať. Odhaliť v sebe rôzne pravdy totiž nie je to najťažšie. To skutočne ťažké je hovoriť o nich otvorene a bez egoistickej zaujatosti. A najmä ak sa jedná o veci dávno minulé, na ktorých už nikto nič nezmení. Som trochu skeptický lebo niečoho takého sú schopní len výnimoční jedinci. Keby to bolo možné dosiahnuť u každého z ľudí, ktorých v nejakom čase náhoda zviedla dohromady, zrejme by sme už boli o hodne ďalej, s dávkou nadsázky niekde blízko dotyku so štvrtou dimenziou. To prosím nie je irónia. Osobne totiž tento problém vnímam ako jednu z hlavných bŕzd v napredovaní ľudskej civilizácie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Čo z toho

že sa zamyslím nad svojimi zradami a vytlačím zo seba pravdu?
Máme demokraciu, takže o pravde rozhoduje väčšina. Ktorá sa nad sebou nikdy nezamyslí. Život je boj. Väčšinu treba vybojovať. A - áno, aj hlasným krikom. Tichí budú blahoslavení v nebi, ale za poslancov zvolení nebudú.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dôležité je to, čo máš v sebe a tvoja pravda o živote. To v akom zriadení žiješ je len náhodná zhoda okolností a ešte k tomu prechodná. Kričiaci ašpiranti na poslancov tiež, ajj ich pravdy. Nič z toho nerobí tvoj život viac alebo menej hodnotným.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

S takýmto prístupom by nebolo 17.novembra 1989.
Slobodu máme predsa v sebe, takže netreba o ňu bojovať na námestiach.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vďaka takému prístupu bol November 1989. Slobodu musíš mať najprv v sebe, potom o ňu dokážeš bojovať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nuž,

moje ticho a zamýšľanie v hĺbke svedomia
nedorieši ani milimeter zhnusenia z časopriestoru od "nežnej" po postupné šokové vytriezvenie.
-
Toho preplnenia vnútra vierou a nádejou, držiac kľúče, vzpriamenú pravú ruku tvoriac ukazovákom a prostredníkom V.
-
Tu je, po 25-ke skutočná pravda.
Prepadám sa od hanby za neschopnosť rozlíšenia počúvaného a čítaného od skutočného toku udalostí.
-
25 rokov.
Viac ako polovica času vlády bývalého režimu.
-
(Že som sa ja, blbec vôbec trepal spod Tatier, nadšene, opitý pocitom nádeje za nové, demokratické zajtrajšky-
netušiac, že ide iba a len o výmenu zlodejov, nenásytných, bezohľadných a dokonale pripravených vydrancovať krajinu!!)
(Áno, vážení..aj ja som spolupáchateľ tohoto hnusu, tým, že som sa prihlúplo, naivne prizeral počúval a kŕmil
svoje vnútro oblbovacími informáciami o prenádhernej demokracii a šťastných zajtrajškoch.
-
Nikdy sa nám nepodarí vysvetliť svojim vnukom, čo sme to vyviedli
-
až im zapne,
-
prekľajú nás,

nikdy

neodpustia.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Komentáre