Diskusia k článku: Chcete istý dôchodok? Nespoliehajte sa na štát a neustále zmeny

Ak niečo kváka ako kačka,

chová sa ako kačka tak je to kačka. Darmo budeš nasilu nazývať poistenca sporiteľom, ak je viac poistenec ako sporiteľ. Už v roku 2004 sa zistilo, že nie je možné z II. piliera vyňať problémy spojené s invaliditou a s pozostalostnými dôchodkami. A tak došlo k novelám zákona v priebehu prvých dvoch či troch rokov, ináč by sa sociálny systém rozsypal a do II. piliera boli vrátené prvky poistenia. To, že dnes nemá možno viac ako polovica účastníkov II. piliera dôchodkové zdroje na zabezpečenie životného minima je jednoducho dôsledkom vyňatia solidarity z II. piliera v časti starobných dôchodkov. Sú len dve možnosti: 1. Doplniť chýbajúce zdroje z výnosov všeobecných daní 2. Vrátiť sociálnu solidaritu aj do II. piliera Všimni si, posilnenie zásluhovosti cez zavedenie sporenia znamená zdraženie systému. Výsledkom sú vyššie náklady na cenu práce a tým aj zníženie konkurencieschopnosti hospodárstva. S tým ide zvýšenie nezamestnanosti. Takže sa dostávaš do pozitívnej spätnej väzby a po niekoľkých cykloch máš vysokú šancu systém zrútiť. Druhá možnosť je, že aj v prípade II. piliera ponecháš princíp poistný v kombinácii so sociálnou solidaritou. Pôvodná bola vyjadrená tak, že pri odvodoch bol strop na výpočet odvodov vo výške trojnásobku minimálnej mzdy. V prípade dávok sa tento pomer redukoval na pomer dvojnásobku dávku oproti minimálnej dávke, ktorá mala plniť úroveň 1,2 násobku životného minima. Tento princíp znižuje náklady na pracovnú silu, zvyšuje konkurenciu schopnosť ekonomiky na pracovných trhoch a umožňuje dôstojné prežitie počas dôchodkového veku. V II. pilieri sa solidarita zavádza na vstupe. Súčasné riešenie II. pilieru je podľa ich autorov nejaká kópia Chilského modelu. Tento model aplikovali vo Veľkej Británii. Po dvadsiatich rokoch sporiteľom v extréme na účtoch chýbalo až 42% aktív. Štát nakoniec uznal svoju chybu a časť strát vyrovnal zo štátneho rozpočtu a zreformoval systém. II. pilier potrebujeme a dokonca potrebujeme, aby aktíva spravoval súkromný sektor. Ale potrebujeme sa vrátiť k ekonomicky najlacnejšiemu systému a tým posilniť konkurencieschopnosť ekonomiky. Štát podsúva občanom, že oni o tom majú rozhodnúť, ako má vypadať II. pilier, hoci za dôchodky zodpovedá štát. Aj v II. pilieri. Nakoniec to vyjadril premiér, keď povedal, že na občanov, ktorí opustia II. pilier sa bude dívať akoby tam nikdy neboli. Ale presne tak isto by sa mal dívať aj na tých, čo tam sú. Pretože za systém a za jeho výkonnosť zodpovedá plne štát. Štát rozhodol, že vytvoril podmienky pre súčasné riešenie II. piliera. tak prečo by nemal mať občan, ktorý má účasť v II. pilieri minimálne tak isto vysoký dôchodok, ako keby bol len v I. pilieri? V štátoch, kde zistili, že konštrukcia II. piliera je zlá, pristúpili vlády k realizácii nápravných riešení. Tu sa ideme skrývať za rozhodnutia ľudí, ktorí navyše nemajú ako sa slobodne rozhodnúť, hoci je im to podsúvané. Sprostredkovateľov do II. piliera nazval analytik a publicista Pavel Kohout darmošľapmi. Podľa mňa má pravdu. V povinnom systéme, kde peniaze sú odvádzané pod hrozbou exekúcie a teda represívnych zložiek štátu, neexistuje vecná rola sprostredkovateľa, nie je tu trh pri správe účtov. Je to len forma ako cez poplatky znížiť následne výnos zo spravovaných aktív. A to sa deje vo veľkom štýle a navyše s posvätením vlády. Existuje celý rad ekonomických dôvodov, prečo majú byť účty spravované v okruhu verejných financií a vyriešený konflikt záujmu medzi správou účtov a správou aktív nielen ich oddelením, ale zaradením tretieho subjektu medzi správcov. Riešenia sú známe od roku 2001.