Výhodou je mať viacero nezávislých zdrojov dôchodku. Jedinou istotou sú zmeny, ktoré prinášajú nové vlády.
Mladíci...
...majú pravdu ,že neriešia,netrápi ich odchod a vyplácanie dôchodku.Ešte nezarobili v aktívnom živote a už im sľubujú výnosy z I piliera ,či nebodaj z II piliera o 40 rokov.Valí sa na nich ,ale aj na nás reklama o kúpe podielových listoch o bez účelových pôžičkách ,hypotékach ,a iných finančných produktoch výhodných samozrejme pre klienta.Starší ktorí nežili len v dobe reklám a výhodných finančných produktoch vidia v tom novodobé otroctvo. Závislosť na peniazoch a to formou zadĺženia .Za posledných 10 rokov sa zmenil x krát dôchodkový systém a ešte dodám že sa x krát zmení. Na pripomenutie : Predĺžil sa dôchodkový vek zo 60 na 62 a to aj ženám ,zmenil sa výpočet na dôchodok ,nie najlepšie platené 5 roky za posledné 10,ale osobný mzdový bod atď...O zmenách v II pilieri zbytočne písať ,boli totiž popísané tony papiera nielen novinového ,ale aj v elektronickej podobe. Ináč medzi nami ,ako hovoria moji kolegovia pred dôchodkom: Ďoďu nie je dôležité koľko budeš poberať dôchodok ,ale ako dlho . Môj dôchodok neriešim ,riešia ho politici sústavnou zmenou.Najlepší dôchodok je zdravé potomstvo a
zodpovedná príprava (sporenie). Štát sa všemožne snaží deformovať spravodlivé prostredie na odkázanosť a obchod (silové zložky, či športovci).Demagógia ohľadom dôchodkov
Systém sociálneho poistenia predstavuje systém, ktorý je súčasťou verejných financií. Z princípu je to poistný systém. Navyše, implementovaná sociálna solidarita do systému poistenia vytvára z neho najlacnejší systém. Jeho zmyslom je zabezpečiť aby pri naplnení zákonom stanovenej sociálnej situácie postihnutý občan mohol dôstojne prežiť príslušnú sociálnu situáciu. Zároveň zabezpečuje najvyššiu úroveň konkurencieschopnosti ekonomiky na pracovných trhoch. Logická otázka znie: "Čo je to dôstojné prežitie sociálnej situácie?" Ak povieme, že dôchodkový vek predstavuje stav zníženej schopnosti človeka plnohodnotne pracovať v zmysle fyzického a psychického výkonu, tak dôstojné prežitie tohto stavu je definované tak, že by príjem nemal by byť nižší ako je približne polovica priemerného platu počas aktívnej časti života s dolným minimom približne 40%. V poistnom systéme ale odvedené peniaze nie sú peniazmi, ktoré vlastnia poistenci. Poistenec vlastní iba právny nárok, podľa ktorého ak splní podmienky poistnej udalosti tak má nárok na príslušnú výplatu v súlade s dopredu stanovenými pravidlami. Napr. nikoho v poistnom systéme osobných automobilov nenapadne žiadať od poisťovne peniaze v prípade, že nehavaruje. Naopak, každý rok poistku zaplatí a je rád, ak nemá škodovú udalosť. Preto vyhlásenia typu " sú to peniaze poistenca" tak ako to v súvislosti s II. pilierom počúvame od politikov, je zavádzajúce a podľa môjho názoru v rozpore so zákonom. Peniaze, ktoré sú odvedené do Sociálnej poisťovne sú peniaze, ktoré musí platiť podnikateľ ako svoj náklad a je to podmienka za ktorej si môže v priestore štátu prenajať pracovnú silu. Pokiaľ by ich neodviedol, nastupujú represívne zložky štátu a pod exekúciou majetku podnikateľa ( nie zamestnanca!) tieto peniaze musí Sociálnej poisťovni odviesť. Od momentu, kedy prídu na účet Sociálnej poisťovne sú to verejné peniaze, za ktoré poistencom ručí štát. Je na rozhodnutí štátu, ako s peniazmi naloží do momentu, kedy vznikne nárok poistenca na ich výplatu zo štátu. 1. Každý zamestnávateľ musí odviesť za svojich zamestnancov odvody do sociálnej poisťovne pod exekúciou - u takýchto peňazí neexistuje trh a je jedno, či sa jedná o zdravotné alebo o sociálne poistenie. 2. Štát zistil, že demografický vývoj bez aktívneho zásahu štátu nebude schopný vytvárať zdroje v čistom priebežnom systéme sociálnej poisťovne v horizonte 40 až 70 rokov - výpočty bolo nutné urobiť na 75 rokov dopredu, pretože sa jedná o medzigeneračný transfer medzi tromi generáciami, každá počítaná na 25 rokov 3. Štát rozhodol vytvoriť finančné rezervy s výhľadom na 40 rokov v podobe II. piliera 4. Analýzou bolo zistené, že počas 40 rokov výnos pracovnej sily sa pohybuje v rozsahu 2% až 3% ročne nad infláciu a podobne u výnosu kapitálu je tiež možné ukázať, že v 40 ročnom časovom horizonte výnos dosahuje cca 2% až 4% ročne nad infláciu. Rovnaké rozdelenie rizika určuje pomer 9% :9% medzi I. a II. pilier 5.V II. pilieri je potrebné vyriešiť konflikt záujmu pri správe účtov a správe aktív v prípade rovnakého správcu, čo je dnes. 6. Pri správe účtov neexistuje trh. Tieto odvody aj v súčasnosti zabezpečuje Sociálna poisťovňa. 7. Pri správe aktív existuje konkurenčný trh. Súkromný sektor vykazuje skutočne vyššie zhodnotenie aktív ako je to v prípade štátu. 8. je potrebné oddeliť správu účtov od správy aktív na nich a zachovať II. pilier. Vo verejnom sektore je potrebné ponechať správu účtov. Súkromnému sektoru je potrebné vyčleniť správu aktív na konkurenčnom základe. 9. V II. pilieri je potrebné vyriešiť zložku solidarityPekne...
...pekne vysvetlené,ale drahí veriaci v druhý pilier sú presvedčení že na účte sú ich peniaze ,ktoré treba ešte anuitne kúpiť.Peniaze z II piliera ktorých sa vzdali poistenci sú správcovských spoločností,ktorý z nimi obchodujú ,vyberajú za ich správu poplatky,a najlepšie je konštatovanie správcovských spoločností :Neručia za budúci výnos.1. chybu mas hned v hlaske o poistencoch
Ti co su v druhom pilieri nie su poistenci ale sporitelia, preto cela analogia s poistovnou je mimo. A aj ten vyrok politikov si asi niekde vytrhol z kontextu, kedze hadam aj Vinco Lukac (politik SNS) vie, ze to nie su poistenci v II. pilieri ale sporitelia. A to vnimas mozno ako rozdiel aj ty. :)Ak niečo kváka ako kačka,
chová sa ako kačka tak je to kačka. Darmo budeš nasilu nazývať poistenca sporiteľom, ak je viac poistenec ako sporiteľ. Už v roku 2004 sa zistilo, že nie je možné z II. piliera vyňať problémy spojené s invaliditou a s pozostalostnými dôchodkami. A tak došlo k novelám zákona v priebehu prvých dvoch či troch rokov, ináč by sa sociálny systém rozsypal a do II. piliera boli vrátené prvky poistenia. To, že dnes nemá možno viac ako polovica účastníkov II. piliera dôchodkové zdroje na zabezpečenie životného minima je jednoducho dôsledkom vyňatia solidarity z II. piliera v časti starobných dôchodkov. Sú len dve možnosti: 1. Doplniť chýbajúce zdroje z výnosov všeobecných daní 2. Vrátiť sociálnu solidaritu aj do II. piliera Všimni si, posilnenie zásluhovosti cez zavedenie sporenia znamená zdraženie systému. Výsledkom sú vyššie náklady na cenu práce a tým aj zníženie konkurencieschopnosti hospodárstva. S tým ide zvýšenie nezamestnanosti. Takže sa dostávaš do pozitívnej spätnej väzby a po niekoľkých cykloch máš vysokú šancu systém zrútiť. Druhá možnosť je, že aj v prípade II. piliera ponecháš princíp poistný v kombinácii so sociálnou solidaritou. Pôvodná bola vyjadrená tak, že pri odvodoch bol strop na výpočet odvodov vo výške trojnásobku minimálnej mzdy. V prípade dávok sa tento pomer redukoval na pomer dvojnásobku dávku oproti minimálnej dávke, ktorá mala plniť úroveň 1,2 násobku životného minima. Tento princíp znižuje náklady na pracovnú silu, zvyšuje konkurenciu schopnosť ekonomiky na pracovných trhoch a umožňuje dôstojné prežitie počas dôchodkového veku. V II. pilieri sa solidarita zavádza na vstupe. Súčasné riešenie II. pilieru je podľa ich autorov nejaká kópia Chilského modelu. Tento model aplikovali vo Veľkej Británii. Po dvadsiatich rokoch sporiteľom v extréme na účtoch chýbalo až 42% aktív. Štát nakoniec uznal svoju chybu a časť strát vyrovnal zo štátneho rozpočtu a zreformoval systém. II. pilier potrebujeme a dokonca potrebujeme, aby aktíva spravoval súkromný sektor. Ale potrebujeme sa vrátiť k ekonomicky najlacnejšiemu systému a tým posilniť konkurencieschopnosť ekonomiky. Štát podsúva občanom, že oni o tom majú rozhodnúť, ako má vypadať II. pilier, hoci za dôchodky zodpovedá štát. Aj v II. pilieri. Nakoniec to vyjadril premiér, keď povedal, že na občanov, ktorí opustia II. pilier sa bude dívať akoby tam nikdy neboli. Ale presne tak isto by sa mal dívať aj na tých, čo tam sú. Pretože za systém a za jeho výkonnosť zodpovedá plne štát. Štát rozhodol, že vytvoril podmienky pre súčasné riešenie II. piliera. tak prečo by nemal mať občan, ktorý má účasť v II. pilieri minimálne tak isto vysoký dôchodok, ako keby bol len v I. pilieri? V štátoch, kde zistili, že konštrukcia II. piliera je zlá, pristúpili vlády k realizácii nápravných riešení. Tu sa ideme skrývať za rozhodnutia ľudí, ktorí navyše nemajú ako sa slobodne rozhodnúť, hoci je im to podsúvané. Sprostredkovateľov do II. piliera nazval analytik a publicista Pavel Kohout darmošľapmi. Podľa mňa má pravdu. V povinnom systéme, kde peniaze sú odvádzané pod hrozbou exekúcie a teda represívnych zložiek štátu, neexistuje vecná rola sprostredkovateľa, nie je tu trh pri správe účtov. Je to len forma ako cez poplatky znížiť následne výnos zo spravovaných aktív. A to sa deje vo veľkom štýle a navyše s posvätením vlády. Existuje celý rad ekonomických dôvodov, prečo majú byť účty spravované v okruhu verejných financií a vyriešený konflikt záujmu medzi správou účtov a správou aktív nielen ich oddelením, ale zaradením tretieho subjektu medzi správcov. Riešenia sú známe od roku 2001.Najlepšie sa dať k polícií
alebo armáde. Výsluhové dôchodky na úrovni cca 700 EUR vyplácané pol života nie je zlý biznis.Životná úroveň seniorov
V súvislosti so starnutím obyvateľstva a jeho vplyve na životnú úroveň starých ľudí by som chcel upozorniť aj na katastrofálnu situáciu v oblasti sociálnych služieb, ktorú tu nikto nerieši: http://tomasmeravy.blog.sme.sk...kam,
sme to dopracovali...v roku 1991 nahrada dochodku takmer 54 percent zo mzdy,teraz 46 percent.Zaujimalo by ma,aka bola vtedy celkova danova zatazenost,myslim si,ze urcite mensia a asi vtedy este neexistoval u nas vytvor liberalou(pardon,ludi,ktori sa na liberalou hraju)ako DPH.Kde len ste pani politici,ktori nam vladnete 25 rokov urobili chybu?Nadavate na socializmus.ale v niecom ste omnoho horsi-zdierate obycajnych ludi,obrovskymi danami a malou formou prerozdelenia bohatstva,ktory stat vyprodukuje.