SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Keď imigranti hovoria rodným jazykom (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Zaujímavé,keď biely človek v Rakúsku nie

čo chce,musí vedieť po nemecky. Pre imigrantov votrelcov to neplatí?
Je to horšie ako pred tzv.revolúc iou-smá cenzúra.Musíš si dať pozor,aby Ťa nezavreli pre nejakú talafatku. A to len pre tú fašistickú Merkelovú.
 

Z Tvojho komentu

som nadobudla pocit, že si nie celkom dobre porozumel článku.
 

Tomu článku

sa dá ťažko porozumieť, ak v ňom čitateľ hľadá niečo zmysluplné..
 

Takže, po lopate

matka emigrovala do USA v 1968. Naučila sa anglicky, len občas, okomentovala veci v rodnom jazyku (češtine). Sama vedela, že keby ju okomentovaný rozumel, že by to nebolo vhodné. A kľudne sa Ti môže stať, ako aj jej, že ju môže niekto aj rozumieť - napr. jej mame na tej akcii, kde bol kopec pôvofných Čechov. Aj mnohým turistom sa stáva, že si myslia, že v cudzej krajine im nikto nerozumie, ohovoria niekoho v rodnej reči, a ten môže byť práve rodák alebo cudzinec, ktorý poznámke porozumie. Už si tam našiel pointu?
 

 

Werich popisuje príhodu s Voskovcom, z cesty vláčikom medzi Francúzskom a Španielskom. V kupe bol Bask, ktorý vystupoval na predposlednej zastávke a vo vlaku si zabudol fotoaparát. Na nástupišti čakal na prípoj a Voskovec precítene z okna povedal cca toto:" Milý Basku, zabudol si si fotoaparát, ale mi ti to teď neřekneme, ale dáme ho konduktérovi a on ti ho předá, až pujdeš vlakem nazpět..." a nadšene upíral zrak do diaľky. Bask pokojne čakal a po chvíli mu povedal: "Tak už mi ho, ty vole, podej!"
 

 

:-)
 

Môj milý,

o to, či som našiel pointu vôbec nejde. Ide o to, že ide o pointu značne opotrebovanú. Pozri si, ako túto pointu spracoval J. Hašek pred takmer 100 rokmi:
...před léty vypravoval krejčí Hývl, jak jel z místa, kde krejčoval ve Štýrsku, do Prahy přes Leoben a měl s sebou šunku, kterou si koupil v Mariboru. Jak tak jede ve vlaku, myslel si, že je vůbec jedinej Čech mezi pasažírama a když si u Svatýho Mořice začal ukrajovat z tý celý šunky, tak ten pán, co seděl naproti, počal dělat na tu šunku zamilovaný voči a sliny mu začaly téct z huby. Když to viděl krejčí Hývl, povídal si k sobě nahlas: "To bys žral, ty chlape mizerná". A ten pán mu česky vodpoví:"To se ví, že bych žral, kdybys mně dal". Tak tu šunku sežrali společně, než přijeli do Budějovic. Ten pán se jmenoval Vojtěch Rous...
Čiže ako autor, alebo Ty a Tvoja emigrovavšia matka - nič nové pod slnkom a v tom je pointa mojej poznámky zo včerajška 8:15. Po lopate..
 

Dobre:-)

Tak si mi dal najavo, že nie si nechochmesný, len si si chcel kopnúť.
 

Prečo kopnúť?

To je príliš surové! Medzi intelektuálmi sa "podšprajcháva".
 

lenže

on nič nehľadal .... podľa mňa reagoval len na slovo "imigranti" v nadpise a článok ani nečítal
 

 

Ach jáj.. čo všetko sa dá vyčítať z úplne inak mysleného článku...
Potom sa čudujme, že si ako ľudia, veľmi nerozumieme.
 

to boli

len voľné asociácie na slovo "imigranti" ..... sebaprojekcia je s.... "potvora" :)
 
Hodnoť

 

Mame treba vysvetliť, že sa nepatrí rozprávať v prítomnosti tretích osôb jazykom, ktorému nerozumejú. Ale keďže poučovanie rodičov iba výnimočne vedie k zmene ich správania :-), potom treba zdôrazniť, aby sa rodičia vždy usmievali,- ako pri tej pokladníčke. Mamička si z toho odnesie pocit morálnej nadradenosti, a predavačka príjemný pocit zo stretnutia so síce nezorientovanou, ale predsa len dobroprajnou osôbkou. Je to win-win situation, ako hovorí moja babka od Prešova.
 


Najčítanejšie na SME Komentáre