Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený
Číslo účtu na podporu špičkovej vedy (Späť na článok)
Pridajte priamu reakciu k článku
Hodnoť
Rozbaliť príspevok
Autor je jeden z tých lepších bývalých ministrov školstva...ešte z federácie.
Reagovať
|
montecasino
montecasino
01.11.2015 18:55
| Oznám správcovi
|
Odkaz
a čo takto
nechať rozhodovať niekoho múdrejšieho? Napríklad zahraničné vedecké inštitúcie. Keď si vedec zoženie grant zo zahraničia, náš štát mu prispeje takou istou, alebo niekoľkonásobnou sumou. Proste - dobrému sa pridá ešte viac, než ako už má. Tak sa zväčší rozdiel medzi dobrými a tými ostatnými, a to ide, nie?
Hlavne nenechať rozhodovanie na Slovákoch a slovenských inštitúciách. Šafárenie v slovenskej vede sa blíži šafáreniu v slovenskom zdravotníctve.
Hlavne nenechať rozhodovanie na Slovákoch a slovenských inštitúciách. Šafárenie v slovenskej vede sa blíži šafáreniu v slovenskom zdravotníctve.
01.11.2015 19:46
| Oznám správcovi
|
Odkaz
Všetko
zle - tomuto štátu dochádzajú odborníci. Bez vedcov to ešte nejakú dobu vydržíme, bez odborníkov prestane fungovať aj to, čo ešte akotak funguje.
01.11.2015 21:57
| Oznám správcovi
|
Odkaz
Romantiku zmeniť na ekonomickú prax
EU má svoj ekonomický zmysel v tom, že len trh s cca 400 mil. spotrebiteľov vie amortizovať výsledky vedy a výskumu ( základného s rizikom 1:300), národné trhy to už nie sú schopné, nech je to Nemecký či Francúzsky trh samostatne.
Národný trh vie zaplatiť aplikovaný výskum a vývoj pracujúci s rizikom 1:5 a menej.
To je ekonomický zmysel EU ako federálneho štátu. A vo vzťahu k tomuto poznaniu je vhodné prijať stratégiu vo vede a výskume na úrovni štátu
Z toho vyplýva:
1. Základný výskum má zmysel v SR riešiť len v spojení s EU inštitúciami zapojením sa do medzinárodných projektov v dvoch úrovniach:
- pripojením sa do projektu, ktorý riadi niektorá z inštitúcií EU alebo národných inštitúcií
- vyššia úroveň - inicializácia projektu z úrovne SR financovaná cez EU s medzinárodnou účasťou
Podľa posledných systémových výskumov sa riziko zo 70tych rokov 20 teho storočia 1:60 posunulo v roku 2010 na 1:300, t.j. možno očakávať, že len jedna z 300 myšlienok základného výskumu a vývoja sa dostane do praxe
2. Úroveň aplikovaného výskumu a vývoja.
V tejto úrovni sa pracuje s rizikom 1:5 a menej. Štandardný typ financovania tohto rizika by mohol byť nasledovný:
Štát : 1/3
Strategický investor : 1/3
Rizikový kapitál súkromného typu: 1/3
Tým sú pokryté všetky možné riziká a zostáva už len povedať, že APVV by mohla byť agentúrou zastupujúcou štát.
Banky by mali vytvoriť rizikové fondy s príslušným investičným profilom pre zodpovedajúci sektor.
Úlohou strategického investora je adaptácia technológie pre trh - efektívne uvedenie technológií alebo produktov na trh.
APVV by malo mať aj zložku, ktorá bude financovať práce spojené s prípravou legislatívnych výstupov, kde často je to legislatíva, ktorá určuje ekonomické bariéry adaptácie výsledkov aplikovaného výskumu do praxe.
To sú jednoduché systémové riešenia. Nie je potrebné si základný výskum romantizovať - je to nutná ale zároveň ekonomická kategória. Národný štát však samostatne na základný výskum nemá ale zároveň ho musí držať a spolupracovať tam, kde sa vyprofilovala možnosť medzinárodnej spolupráce alebo investovať do oblasti, ktorá je pre štát strategická.
Zbytok sú skôr peniaze, ktoré síce deklarujú využitie v podobe vedeckých článkov, ale pokiaľ sú len na úrovni vedomostí, sú neefektívne vynaložené a v zásade suplujú sociálny systém. Aj preto je v skutočnej vede a výskume málo peňazí - sú rozptýlené s nízkou koncentráciou do efektívnych výstupov. A tak odborníci odchádzajú ešte pred tým, ako zistíme, že sme mali odborníka - pracujú tam, kde ich zaplatia.
Zvyčajne to nie je SR.
Národný trh vie zaplatiť aplikovaný výskum a vývoj pracujúci s rizikom 1:5 a menej.
To je ekonomický zmysel EU ako federálneho štátu. A vo vzťahu k tomuto poznaniu je vhodné prijať stratégiu vo vede a výskume na úrovni štátu
Z toho vyplýva:
1. Základný výskum má zmysel v SR riešiť len v spojení s EU inštitúciami zapojením sa do medzinárodných projektov v dvoch úrovniach:
- pripojením sa do projektu, ktorý riadi niektorá z inštitúcií EU alebo národných inštitúcií
- vyššia úroveň - inicializácia projektu z úrovne SR financovaná cez EU s medzinárodnou účasťou
Podľa posledných systémových výskumov sa riziko zo 70tych rokov 20 teho storočia 1:60 posunulo v roku 2010 na 1:300, t.j. možno očakávať, že len jedna z 300 myšlienok základného výskumu a vývoja sa dostane do praxe
2. Úroveň aplikovaného výskumu a vývoja.
V tejto úrovni sa pracuje s rizikom 1:5 a menej. Štandardný typ financovania tohto rizika by mohol byť nasledovný:
Štát : 1/3
Strategický investor : 1/3
Rizikový kapitál súkromného typu: 1/3
Tým sú pokryté všetky možné riziká a zostáva už len povedať, že APVV by mohla byť agentúrou zastupujúcou štát.
Banky by mali vytvoriť rizikové fondy s príslušným investičným profilom pre zodpovedajúci sektor.
Úlohou strategického investora je adaptácia technológie pre trh - efektívne uvedenie technológií alebo produktov na trh.
APVV by malo mať aj zložku, ktorá bude financovať práce spojené s prípravou legislatívnych výstupov, kde často je to legislatíva, ktorá určuje ekonomické bariéry adaptácie výsledkov aplikovaného výskumu do praxe.
To sú jednoduché systémové riešenia. Nie je potrebné si základný výskum romantizovať - je to nutná ale zároveň ekonomická kategória. Národný štát však samostatne na základný výskum nemá ale zároveň ho musí držať a spolupracovať tam, kde sa vyprofilovala možnosť medzinárodnej spolupráce alebo investovať do oblasti, ktorá je pre štát strategická.
Zbytok sú skôr peniaze, ktoré síce deklarujú využitie v podobe vedeckých článkov, ale pokiaľ sú len na úrovni vedomostí, sú neefektívne vynaložené a v zásade suplujú sociálny systém. Aj preto je v skutočnej vede a výskume málo peňazí - sú rozptýlené s nízkou koncentráciou do efektívnych výstupov. A tak odborníci odchádzajú ešte pred tým, ako zistíme, že sme mali odborníka - pracujú tam, kde ich zaplatia.
Zvyčajne to nie je SR.
02.11.2015 11:14
| Oznám správcovi
|
Odkaz
Podme to zjednodusit - stat by si mal najskor jednoznacne urcit oblast, ktora bude strategicka :)
02.11.2015 23:56
| Oznám správcovi
|
Odkaz
A co takto urobit poriadok
v slovenskej vede? Ved SAVka v sucasnej forme je socialisticky prezitok, Stale pocuvame ze chybaju peniaze, ale v skutocnosti chybaju vedci, len o tom nikto nehovori. Stavaju sa rozne nove centra vyskumu bez personalneho zabezpecenia. Jazykovedny ustav mame nato, aby boli v rozhlase jazykove okienka (citat P. Sajgalika). Kricat dajte peniaze je to najjednoduchsie.
03.11.2015 6:34
| Oznám správcovi
|
Odkaz
Hlavné správy
Stĺpček Jakuba Fila
Zhovievavosť voči Matovičovi už vôbec nie je namieste
Najčítanejšie na SME Komentáre
- 1. Matovič vyhral na celej čiare 13 435
- 2. Zhovievavosť voči Matovičovi už vôbec nie je namieste 11 673
- 3. Ak by sa Fico a Pellegrini chceli vrátiť, nerobili by to lepšie (píše Samo Marec) 5 625
- 4. Antisystémový recidivista Pellegrini 2 306
- 5. Plagiátori ničia štát 1 851
- 6. Výtery bez pointy 1 679
- 7. Kto by riskoval návrat v takejto situácii? 559
- 8. Krajčí verí, že to dobre dopadne 358
- 9. Ako sa rozprávať o očkovaní? Nehnevajte sa, neklamte a pripustite prehru 310
- 10. Môže byť povinné očkovanie proti koronavírusu etické? 212
- 1. Matovič vyhral na celej čiare 40 443
- 2. Antisystémový recidivista Pellegrini 15 525
- 3. Kto by riskoval návrat v takejto situácii? 14 915
- 4. Zhovievavosť voči Matovičovi už vôbec nie je namieste 14 858
- 5. Ak by sa Fico a Pellegrini chceli vrátiť, nerobili by to lepšie (píše Samo Marec) 12 599
- 6. Hluchá linka, nefunkčná appka 7 821
- 7. Môže byť povinné očkovanie proti koronavírusu etické? 4 281
- 8. Mikas je sivá labuť 3 795
- 9. Nepokazme si to (znovu) 2 902
- 10. Plagiátori ničia štát 2 544
- 1. Matovič vyhral na celej čiare 40 443
- 2. Z paralelnej reality, v ktorej premiér uviazol, sa nemá šancu vymotať (týždeň podľa Schutza) 24 102
- 3. Antisystémový recidivista Pellegrini 20 412
- 4. Mikas je sivá labuť 19 737
- 5. Kto by riskoval návrat v takejto situácii? 16 686
- 6. Ak by sa Fico a Pellegrini chceli vrátiť, nerobili by to lepšie (píše Samo Marec) 14 929
- 7. Zhovievavosť voči Matovičovi už vôbec nie je namieste 14 858
- 8. Koalícia nám povie, či chce spravodlivosť, alebo pomstu 11 910
- 9. Chaos sa šíri krajinou 11 101
- 10. Odkaz premiérovi: Tu je Rodos, tu skáč! 9 685
- 1. Prvý náraz premiéra Matoviča 49 498
- 2. Principál a jeho idiot 49 017
- 3. Matovič vyhral na celej čiare 40 443
- 4. Z paralelnej reality, v ktorej premiér uviazol, sa nemá šancu vymotať (týždeň podľa Schutza) 32 316
- 5. Vrh vakcínou von oknom 30 059
- 6. Akú dilemu prináša prípad Jaroslava Haščáka (úvaha Adama Valčeka) 25 962
- 7. Ako sa stráca dôvera (píše Samo Marec) 24 078
- 8. Mikas je sivá labuť 23 966
- 9. Chaos sa šíri krajinou 23 074
- 10. Ešte stále si Kočner a jeho partia myslia, že im to prejde? 21 397
