SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Vzdelanostná spoločnosť: to znie hrdo, ale... (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Mame najviac policajtov na milion obyvatelov v EU, mame 2. najvyssi pocet uradnikov na milion obyvatelov v EU, mame premnozene univerzity takmer v kazdom okresnom meste, zacnime teda tieto nadbytocne univerzity zatvarat, prepustat uradnikov a policajtov az na priemer EU, a hned bude i na dvojnasobne platy ucitelov, zdravotnych sestier i liecebnu starostilvost pre ludi v starobincoch.
 
Hodnoť

 

Chudobnejší sú spokojnejší s málom? To čo je za blbosť? Ktorý chudobný je spokojný, že je chudobný? Chudobní na Slovensku sú viac posadnutí peniazmi než bohatí. Predstava šťastných chudobných platí možno niekde u černochov v Afrike alebo v rómskej osade, ale určite nie u priemerného Slováka.
 
Hodnoť

Je to malá tragédia

"Vzdelanostná spoločnosť: to znie hrdo. Pri tom, ako sa dnes ľahko dá dostať k titulom, budeme mať čoskoro najviac Mgr. a Ing. na štvorcový meter na svete. Budeme teda najvzdelanejšia spoločnosť".

Mať titul ešte neznamená, že je dotyčný človek vzdelaný.

Spoločenské postavenie a autorita titulov pomerne značne v spoločnosti klesla.

A s tým aj výška platov.

Otázka je prečo?

Teória asymetrie na trhu hovorí, že cenu na trhu určuje skôr najnekvalitnejší výrobok ako jeho kvalitný ekvivalent - aspoň tak to vyskúmal nositeľ Nobelovej ceny Akerlof a publikoval v dnes už kultovom článku The Market for Lemmons.

http://www.jstor.org/stable/18...


Spoločnosť určuje pre výnimočných ľudí s výnimočnými schopnosťami aj vonkajšie znaky, či už im udeľuje funkcie alebo tituly a tým najvýnimočnejším vyznamenania.

V príslušnom ocenení sa zhmotňuje zároveň aj očakávanie na kolektívnej úrovni, že dotyčný človek, poctený titulom či funkciou skutočne preukáže svoje schopnosti riešiť problémy spoločnosti.

Pokiaľ sú vlastnosti človeka, ktoré ukazuje na verejnosti jeho vedomou časťou a nie zidealizovanou maskou, tak príslušná osoba je schopná odviesť kvalitný výkon, ktorý od neho spoločnosť očakáva.

Ak ale sa jedná len o výrez kladných vlastností, ktoré idealizujú človeka a je sprevádzaná značným obsahom vytesnených a popretých vlastností - dochádza často k prisvojeniu si vlastností, ktoré dotyčná osoba nemá.

Poznáte to - boh mu dal úrad - boh mu dal rozum.

Podobne je to s titulmi.

Ak ale udelíme titul a je verejne známe, že dotyčný nespĺňa kritériá na získanie titulu, tak dochádza k nasledovným javom:

1. Podľa teórie asymetrie v informáciách - dochádza k poklesu s akou spoločnosť hodnotí príslušnú kategóriu nositeľov titulov

2. Ak navyše je titulovaný človek postavený do funkcie, ktorú nezvláda, pod ťarchou úloh dochádza k preťaženiu a maska sa rúca - objavuje sa skôr karikatúra človeka


Ak teda páni profesori udelia titul človeku, ktorý je zodpovedný za zákon, ktorého podstatu Miloš Zeman v Čechách označil za hospodársku sabotáž, tak sa nesmú čudovať, že verejnosť intuitívne zníži spoločenskú prestíž pre všetkých nositeľov titulu profesor, pretože latku nastavuje práve ten s najnižšími schopnosťami.

A to sa potom premieta aj do platového ohodnotenia.

Udržanie kvality pri menovaní si musia v prvom rade zabezpečiť samotní pedagógovia.

Inflácia množstva spojená s vysokým školstvom zabila kvalitu. A vyhodila ohromné množstvo zdrojov a hlavne času von oknom.

Budúca elita národa - viac ako 23 000 študentov študuje v zahraničí. Už dnes sú to Európania.

Je otázne, koľkí z nich budú motivovaní vrátiť sa.

Je neuveriteľné zistiť, že len 10% z absolventov príslušnej fakulty zostáva pracovať v študovanom obore.

A tých 90% kapacít a výdavkov ide von oknom.


"Veď si zarobia po svojej vedeckej práci napríklad pri víkendových brigádach v supermarketoch, tak načo?"

Skutočne je to vedecká práca, keď sa vypisujú články a citujú sa navzájom autori len preto, aby mali záznamy a nie preto, že skutočne posúvajú znalosťami poznanie dopredu?

Znalosť, ako vedomosť uplatnená v praxi sa zároveň praxou platí.

Špičkové univerzity začínajú byť organizované tak, že na nich učia pedagógovia len na polovičný úväzok, zbytok úväzku musia mať cez bežné zamestnanie.

Proste nemôžu učiť študentov teórie odtrhnuté od praxe.

Ak si vedec ide privyrábať do supermarketu a nie v praxi vo svojom odbore- vážne by som sa zamýšľal nad tým, či by som mu nedal rovno výpoveď - nevie si nájsť prácu v obore ktorý učí.
 

 

Uff, Dusan, je to dobry pripevok, zasluzil by si samostatny blog.
 

Samostatny blog

alebo aspon samostatny dlhy prispevok by si zasluzila oponentura jeho prispevku.
 
Hodnoť

Kvantita študentov zničila kvalitu

absolventov.

Ďakujem Stefan.

Pred dvoma a pol roka som stál pred úlohou ako motivovať syna aby nezahodil svoju budúcnosť.

Okrem toho, že som ho motivoval skutočne sa naučiť angličtinu a francúzštinu, problém súvisel aj ako dať do súladu jeho osobné vlastnosti s jeho voľbou štúdia a teda aj budúceho povolania tak, aby to bola jeho voľba a zároveň aby niesla znaky vedomej kvalifikovanej voľby.

Mladý človek stojí pred rozhodnutím o predmete štúdia, ktoré je jedno z jeho vážnych rozhodnutí a to preto, lebo mu má zaistiť chlieb po celý život.

Ale to musí byť schopný odhadnúť, ako sa bude vyvíjať spoločnosť v priebehu 20 až 40 rokov, čo je úloha prognostikov a národohospodárov.

Voľbu povolania robíme podľa hodnotového systému a to buď nevedome ( väčšina) alebo vedome - veľmi malá časť budúcich študentov.

To druhé, čo do tohto procesu vstupuje je rodič.

Ten má financovať zvyčajne štúdium.

Takže je potrebné aj pre rodiča si zvážiť, aké štúdium má budúcnosť a aké vlastnosti má jeho dieťa a pokúsiť sa predstaviť si prienik týchto skutočností.

Moje analýzy ukázali, že sú tri spôsoby:

1. Budúci študent rozhodne autonómne bez konzultácií , rodič sa podriadi - tu často dochádza k zámene informácie za vedomosti a znalosti

2. Rodič ako autorita rozhodne a budúci študent sa podriadi - tu je problém, že nemusí dôjsť k dostatočnej motivácii študenta - absolvuje školu, lebo to chce externá autorita - rodič

3. Rodič ukáže dieťaťu čo znamená hodnotový systém, ako sa s ním pracuje a zasadí ho do kontextu vývoja spoločnosti. Dieťa dostane príklad, ktorý ho môže orientovať pri výbere svojho štúdia.

Ak je výber skombinovaný s dostatočným pochopením predností dieťaťa cestou psychologického rozboru - tu je šanca na úspech.

Napriek tomu, že diskusia môže byť vedená cestou sporu alebo dokonca odmietania - je vysoká šanca, že sa budúci študent rozhodne "optimálne".

Pričom jeho spôsob rozhodovania môže byť diametrálne odlišný - využije možnosti modernej doby.

To, čo si mladý človek musí uvedomiť je, že dobrá známka ešte neznamená, že skutočne vie.

Najlepšie to vidieť na jazykoch. Ale dá sa to dokumentovať aj na matematike.

Moja prvá otázka, keď dovŕšil 18 rokov bola, či sa cíti dospelý len od piatku večer po pondelok ráno a v ostatné dni je to režim hotel mama all inclusive.

"Ako to myslíš?"

A vtedy som sa ho spýtal, čím chce byť.

No a padla kosa na kameň.

Dva roky sme tvrdo pracovali. Spísal som mu 70 stránkový materiál. Dobre ho skritizoval.

Ale to hlavné - našiel svoju cestu a spôsob pre rozhodovanie - svoje vlastné.

Ani ja by som sa nevedel lepšie rozhodnúť - ( mám na mysli skĺbenie jeho vlastností a predmet štúdia).

Revolta mladého človeka mala a má svoj význam - dokázal sa dostať na univerzitu, ktorú samotní dekani vyhodnotili ešte vyššie ako Harward business school či London school of economics and political sciences.

Súčasťou materiálu bolo aj konštatovanie, že v SR nie sú k dispozícii informácie s akou pravdepodobnosťou sú zamestnaní absolventi počas 40 rokov praxe z konkrétnej univerzita a tiež, aký je ich priemerný príjem. Kritizoval som, že všetky informácie sú v Sociálnej poisťovni.

Dnes už ministerstvo takéto info uverejnilo a je na študentoch a rodičoch, aby sa zorientovali.

http://vs.iedu.sk/sk/metodika#...

Ale v prvom rade by sa mal zorientovať štát. Podľa Miloša Zemana, psychológia hovorí- len 8 až 12% z populácie je schopná splniť kritériá vysokoškolského štúdia. To je okolo 50 000 študentov v piatich ročníkoch.

U nás študuje tri krát toľko. Elita v zahraničí.
 
Hodnoť

niet nad nizkonakladove :)

...akademicke riesenia, priatelia: http://ilias.blog.sme.sk/c/332...
 


Najčítanejšie na SME Komentáre