Ani sa veľmi nečudujem tým, ktorých autorka menuje a používa voči nim kritický tón. Ak sa totiž zamyslím nad tým, ako strašne ďaleko máme k tomu, aby model tvz. Slovenskej demokracie mohol byť považovaný za synonymum svetovej solidarity a univerzálnych noriem, tak si vždy spomeniem na svojho dávneho priateľa, ktorý po novembri 1989 pomerne pesimisticky prehlásil, že Slovensko pre demokraciu ešte vôbec nedospelo a nachádza sa v štádiu, kedy by tým najvhodnejším zriadením pre krajinu bola zatiaľ stále len Osvietená monarchia. Pri pohľade na právne bezvedomie spoločnosti, na necitlivosť voči najväčším politickým i ekonomickým nehoráznostiam, ktorých sa dopúšťajú vládne garnitúry, na všeobecnú apatiu a väčšinový nezáujem o spravovanie vecí verejných, mu bohužiaľ dávam za pravdu. Od novembra 1989 sme totiž v tomto zmysle ako štát a národ nepokročili ani o piaď.