SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Expresívny liek (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Ad Irena Brezna

V mojom nedavnom snazeni trochu si urobit obrazok o sucasnej tzv. oficialnej slovenskej literature som si precital na internete dostupne ukazky asi tridsiatky finalistov Anasoftu za poslednych 5-6 rokov. Uputali ma styri mena: Juranova, Kompanikova, Sulej a prave Brezna. Juranova dokaze sem tam vpisat medzi riadky netrivialne pozorovanie o zivote, Kompanikova ma cit pre poetiku v proze, Sulej vie pisat so smrncom i tahom na branku a Brezna sa mi videla autenticka. Knihy prvych troch menovanych autorov som si jednak nekupil, pretoze tie ukazky mali aj nedostatky (podla mna odstranitelne, ale neodstranene: Juranova rozvlacna a bez zjavneho smeru, Kompanikova nepochopitelne disharmonizuje a miestami zmorbidnuje svoj prejav, akoby sa obavala, ze pisat pekne a lubivo nie je v sucasnosti dostatocne "umelecke", Sulejova bohata fantazia nahana naraz desat zajacov miesto jedneho po vsetkych jeho kluckach atd). Kupil som si a precital do konca akurat prozu Breznej hoci z cisto literarneho hladiska akurat ona z tych styroch nevynikala nicim mimoriadnym. Urobil som to hlavne preto, ze mi udrela na citlivu strunku: neklamala bohapusto o zapadnom svete a nebala sa pisat o predsudkoch i povysovani domacich voci priselcom. Zhltol som teda Breznej "Nevdacnu cudzinku" na jeden sup a tesil sa, ze svoje skusenosti polozila na papier. Avsak : cudna akoby alibisticka nejasnost, irrelevantnost ci neadresnost niektorych (i ked nie vsetkych) komentarov v SME z pera Ireny Breznej, ktore som si v dalsich tyzdnoch precital, ma primali pozriet si jej Anasoftovu prozu znova. Musim sa priznat, ze sa mi uz pacila o dost menej. Co som predtym pokladal za pokus o umelecke naznacovanie nedotiahnuty do konca na mna zrazu posobilo ako nedostatok spisovatelskej odvahy povedat "b", ked uz sa povedalo "a". Kniha Nevdacna cudzinka vskutku postrada prave tie "myšlienky odhaľujúce súvislosti", po ktorych Irena Brezna tak vola vo svojom dnesnom clanku (a na pocudovanie ich spaja s "intelektualnou namahou" a nie s "intelektualnym rozmerom" ci "intelektualnou poctivostou" autora). Ono totiz to zapadne povysovanie voci pristahovalcom ma akesi dovody, ci korene, da sa aj analyzovat, interpretovat ba ja extrapolovat... A o tom nie je v Breznej knizke v podstate nic. Pritom v tomto ohlade nepredstierana autenticita svedectva emigranta MUSI ist ruka v ruke s objektivitou, s hladanim pricin a tiez vychodisk, povedanim najprv a potom aj b ... O co mi ide? Dam konkretny priklad:
Irena Brezna pravdepodobne vystudovala vo Svajciarsku nejaku vysoku skolu, nemohla teda neuvidiet aspon z istej rozumnej vzdialenosti intelektualnu kvalitu a odbornost zapadneho vedeckeho a kulturneho prostredia. Prave ta enviromentalna profesionalita a nielen samotne peniaze vzbudzuje v kdejakom svajciarskom ci francuzskom priemernom intelektualovi presvedcenie, ze je jej spolunositelom a ako taky si moze vysliapnut na lubovolneho privandrovalca z "kulturnej dzungle". Tu je vsak najlepsi argument vykazat namyslenca kam patri zbranou odbornosti, ci uz vedeckymi clankami, hudobnymi skladbami alebo trebars aj kvalitnou prozou neopierajucou sa o politicky konjunkturalizmus ... Akekolvek unikanie odbornej konfrontacii a bazirovanie na vylucne "ludskom principe" je sice ideologicky lubive, politicky korektne atd., ale je malo uprimne. Ono totiz prave ti, ktori najviac kricia a vyzaduju uzkostlivu uctu od silnejsich v podstate len preto, lebo "existuju" sa zacnu naramne povysovat v momente, ked sa im zda, ze maju do cinenia s niekym este slabsim od seba sameho...
 


Najčítanejšie na SME Komentáre