SME
Nedeľa, 18. august, 2019 | Meniny má Elena, Helena

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Budeme mať raz peniaze za nič? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

to nie je evolúcia, ale utópia

Títo ekonomický experti mi pripadajú ako meteorológovia. Keď pozerám predpoveď počasia tak je pravdepobnosť že sa trafia približne rovnaká ako keď si hodím mincou, ale vždy sa úplne presne dozviem aká bude tuhá zima o pol roka.
Blúznia tu všetci o základnom príjme, ale neriešia súčasné základné problémy - príjmovú nerovnosť a sociálnu ohrozenosť nízkopríjmových skupín. Pričom základným riešením je prestať považovať liberálnu a sociálnu polittiku za protiklady a namiesto toho ich skúsiť aplikovať ako navzájom doplňujúce.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

preco by bluznili..? peniaze za nic su realita uz teraz....
nizkoprijmove skupiny proste v konecnom dosledku dostavaju sluzby od statu zadarmo , kedze bud neplatia dane alebo ich dane na to nestacia...
takze socialna politika tu uz je... zakladny prijem by to len zjednodusil a v principe ukazal v plnej nahote...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Suhlas...

A je tu este obrovska skupina ludi, ktora ma peniaze od inej skupiny ludi. A to statni uradnici. Ti su vylucne plateni z toho co vyrobia a odvedu ludia v sukromnej sfere. Dnes je 400.000 uradnikov a je politicky problem ich prepustit. Ale predstav si, ze by bol zakladny prijem dajme to mu 450 €. Tak zrazu nie je problem prepustit 380.000 ludi, lebo vies, ze prachy mat budu (v konecnom dosledku by to bolo aj lacnejsie) a zbytok zjednodusenej administrativy zvladne tych 20.000.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Je to celkom logická postupnosť vývoja.
V minulosti ľudia museli bojovať o prežitie.
Teraz si môźu dovoliť množstvo vecí navyše - ktoré v podstate nepotrebujú ale zvyšujú im kvalitu života.
Úž dnes veľa ľudí žije z peňazí - hodnôt ktoré im zabezpečili ostatní.
Postupne sa zvyšuje automatizácia výroby - stále menej ľudí je potrebných pre zabezpečenie všetkých.
Tento trend bude narastať.
Ale vznikne problém kto ten tovar kúpi - len ten kto má peniaze no a preto bude potrebné dať peniaze aj tým čo nepracujú aby si mohli kúpiť tovar aby sa zabezpečil okruh výroby a spotreby.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Budeme raz mať peniaze za nič, ale vtedy nám budú na nič.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Matka na materskej odrába veľkú hodnotu pre spoločnosť , nielen pre seba a rodinu. Vidíme to na demografickej krivke.

Moderná neurobiológia dokonca doporučuje, aby sa matky deťom venovali do konca tretieho roku života.

Podľa môjho názoru, štát by mal platiť materskú pre prvé dve deti do konca tretieho roku v podobe refundácie mzdy, plnej alebo čiastočnej.

Spoločnosť by bola obohatená o zdravé nestresované deti - súčasný stav je často katastrofálny z hľadiska zdravia dieťaťa, často o tom rodičia ani nevedia.

Ak teda začneme ohodnocovať aj spoločenské prínosy - to čo sa javí zadarmo, zadarmo nie je, len je skryte financované rodinou v prospech spoločnosti.

http://lukasik.blog.sme.sk/c/3...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

:-)

Len žijeme v globálnom svete a tak keď matke zaplatíme za výchovu detí a deťom vysokú školu.. Jedno dieťa robí lekára v Rakúsku a druhe inžiniera na stavbe v Anglicku. A hneď je spoločenský prínos preč :-) Až 1/3 lekárov konci v zahraničí.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ok, ale

to sa proste da osetrit. Ak vystudujes nasu VS skolu "zadarmo". Tak ak odides do zahranicia, tak to budes musiet zaplatit (napriklad do 5 rokov).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Koľko sa ale z nich vráti?

A so skúsenosťami, ktoré obohatia spoločnosť.

Majme spoločnosť, aby bol motív sa vrátiť po nabratých skúsenostiach.
Ale majme spoločnosť, kde je normálne mať deti a kde rodina nie je vystavená neprimeranému riziku - čo je súčasný stav.

Nakoniec budúca elita národa v rozsahu 30 000 študuje v zahraničí a prieskum ukázal, že len 30% má úmysel sa vrátiť.

Zmeňme spoločnosť a motivujme schopných ľudí k návratu.

Ale ako v spoločnosti, kde nález Ústavného súdu nerešpektuje Súdna rada a ministerka spravodlivosti ani len nezaujme kategorické stanovisko s príslušným konaním - budúca morálka spoločnosti je určená súčasným výkonom súdnej moci. No a podľa nej je budúcnosť ak nie čierna tak pesimistická určite.

Načo by sa študovaný človek vracal s vedomosťami, keď v súťaži nemá šancu uspieť, lebo korupcia.......

Možno to mladý človek nevie verbálne vyjadriť, ale v nevedomej rovine sa rozhoduje úplne jasne.

Reality show zvlášť v zdravotníctve ukázalo, že už ide nielen o majetky, ale o život....11 000 zbytočne zomrelých za rok ako dôsledok zlého zdravotného systému.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Svajciari odmietli nepodmienený príjem, lebo ľudia robia rozumné rozhodnutia až potom, keď vyčerpajú všetky ostatné možnosti. Až keď bude nový Hitler a Európa v troskách.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Základný príjem

V dôsledku deľby práce dostávame už dnes peniaze za nič. V skutočnosti totiž nie je možné platiť za niečo, ale vždy iba na niečo. Keď som v obchode a prechádzam sa medzi regálmi plnými tovaru, tak tento tovar je už vyrobený. Výrobcovia na jeho výrobu nepoužili moje peniaze, ktoré mám v peňaženke, pretože som ich ešte nevydal. Peniaze v mojej peňaženke sa nijako nepodieľali na výrobe týchto tovarov. Peniaze v mojej peňaženke výrobca získa až po mojej kúpe jeho tovaru. Tieto peniaze ho však k ničomu nezaväzujú, môže aj okamžite skončiť výrobu a ísť robiť niečo iné.

Pri kúpe teda neplatíme za kupovaný tovar, keďže vydávané peniaze nemajú s jeho výrobou nič dočinenia, ale platbou financujeme možnú výrobu nasledujúceho tovaru (a to zvyčajne pre niekoho iného). Výrobca teda dostáva peniaze za nič, keďže ich nedostáva za vyrobený tovar, pre ktorý ich ani nepotrebuje, pretože tento tovar je už vyrobený. Výrobca dostáva peniaze na výrobu nového tovaru, tieto peniaze majú pre neho význam, pretože ich potrebuje na novú výrobu.

Aj základný príjem je platba na niečo, ktorá k ničomu nezaväzuje, rovnako ako platba výrobcovi ho nezaväzuje vyrábať nejaký výrobok. Rozdiel je len v tom, že pri kúpe je podmienkou platby predpokladaná spokojnosť s tovarom, pri základnom príjme by to bolo občianstvo.

V dôsledku deľby práce všetky výsledky našej práce poskytujeme druhým ľuďom, našim blížnym, všeobecne povedané spoločnosti, a súčasne sami žijeme z výsledkov práce druhých, našich blížnych, spoločnosti. Všetko, čo dnes konzumujeme a máme doma ako náš súkromný majetok, nie sú produkty našej práce, ale sú to produkty práce druhých, našich blížnych, ktoré sme si iba kúpili (možno až na nejaké domáce práce, na ktoré ale tiež zvyčajne používame nástroje vyrobené druhými).

Deľba práce teda znamená 100% prerozdeľovanie, preto dnes otázkou nie je miera prerozdeľovania v spoločnosti (ktorá je v dôsledku deľby práce 100%), ale spôsoby prerozdeľovania spoločensky vytvorenej hodnoty. Zavedením základného príjmu vo výške 400 eur pre dospelého a 200 eur pre dieťa by sa spoločensky vytvorená hodnota (hrubý domáci produkt, resp. hrubý národný dôchodok) mohla prerozdeľovať približne na 3 tretiny. 1/3 by sa prerozdeľovala podľa schopností, čo je dnes bežná platba na základe výkonu (meritokratické prerozdeľovanie). 1/3 by sa prerozdeľovala podľa väčšinového rozhodnutia, čo sú dnešné výdavky verejného sektora, ktoré reprezentujú väčšinový názor (politické prerozdeľovanie). K týmto dvom by sa pridal tretí spôsob podľa princípu rovnosti, t.j. každý by dostával nejakú rovnakú časť (egalitárne prerozdeľovanie, základný príjem).

Základný príjem by každého postavil pred otázku, čo môžem robiť, keď už nemusím nič robiť. Individuálna odpoveď na túto otázku je určite otvorená. Avšak každá ľudská činnosť je vždy spojená aj s nejakým rizikami. Existencia rizík teda nemôže byť kritériom rozhodovania o začatí nejakého projektu, ale iba jeho zmysluplnosť. Rizikám je potom potrebné len porozumieť a urobiť opatrenia na ich minimalizáciu. Ak sa teda nepodmienený základný príjem rozhodneme zaviesť, potom určite nájdeme aj opatrenia na minimalizáciu jeho rizík (sociálna práca s ľuďmi, ktorí to budú potrebovať, a pod.).

Nepodmieneným základným príjmom by sme si navzájom prostredníctvom štátnej administratívy vyplácali peňažnú čiastku potrebnú na realizáciu našej individuálnej slobody. Oddelenie spotrebného príjmu od práce by umožnilo odkryť vlastný zmysel každej ekonomickej činnosti, ktorým je práca pre blížnych.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nejde o nič len o život

Martin,

veľmi zaujímavo argumentuješ.

Človek je dnes vo vede chápaný ako komplexný systém ( vezmi tento pojem vedecky) . Súčasťou komplexného systému a ich popisu je aj termodynamický zákon spojený s entropiou.

Vo všeobecnosti majú systémy a tým aj komplexné systémy sa chovať ta, aby dosiahli svoj cieľ s minimom vynaloženej energie.

Skús si predstaviť korupciu. Je to spôsob, ako už vytvorenú hodnotu si dať do vrecka s tým, že niekomu poskytnem nejaký diel z tejto hodnoty.

Nevytvára sa nová hodnota, len už vytvorená hodnota sa presunie, často od spoločného vlastníctva k individuálnemu. A zaplatí sa korupčný úplatok.

Ale stále tu ešte aj ten korupčník musí vynaložiť nejakú energiu, síce ďaleko menšiu ako keby musel hodnotu vytvoriť.

A teraz je tu rozvíjaná téza, že nik nemusí robiť, aby dostal základnú hodnotu na prežitie.

Moje presvedčenie je, že to popiera základné vlastnosti človeka a takýto experiment už presahuje racionálnu úroveň solidarity a plošne odstraňuje stimulačné mechanizmy k práci a teda tvorbe hodnôt.

nakoniec by nerobil nik, pretože by sme mali všetci pocit, že robíme na toho druhého.

Výsledok by bol, že už by spoločnosť nevytvorila zdroje na vyplácanie základného príjmu, získaného bez motivácií.


Stačí sa vrátiť do socioalizmu. Tento systém mal ekonomické problémy presne kvôli tomu, že nedochádzalo k zaplateniu za prácu podľa hodnoty, nakoniec boli ľudia demotivovaní a socializmus skončil tak, že všetci sme vlastnili všetko na kolektívnej báze a všetci sme mali holé zadky na individuálnej báze.

Naša prestavba na trhový systém je výrazne narušená cez korupciu - v súťaži nevíťazí lepší ale ten, kto má prístup a žalúdok ku korupcii.

A načo mám tu potom robiť, inovovať, keď víťazí korupčné riešenie?

Napr. eHealth podľa ministra spôsobuje, že jeho neskoršie nasadenie znamená zbytočných 3000 až 5000 úmrtí ročne.

Momentálne sa dozvedáme, že bol tento projekt postupne vykrádaný - neuveriteľných cca 45 mil euro minutých a nič.......

Tu už nejde o nič, len o život. A priamo v nemocniciach pod dohľadom kvalifikovaných lekárov.

11 000 ľudí ( 45%) zbytočne zomrie v dôsledku zlého zdravotného systému.

Súvislosti sú neuveriteľné.

A len preto, že vecná motivácia v zdravotnom systéme je v rozpore s ekonomickou motiváciou - systém je nastavený pre potreby finančného kapitálu a nie pre potreby poistenca.

Lekár je len znásilnený finančným kapitálom a ak chce prežiť, musí sa podriadiť.

Proste je potrebná zásadná zmena v zákone , ktorá zmení motivácie tak, aby vecné motivácie ( zdravý poistenec) bol zosúladený s kapitálom a to kapitálom v podobe nehmotných aktív ( lekár) a finančným kapitálom.

Nepodmienený základný príjem by spôsobil infláciu a opäť nedostatok. Je to jednoduché, boli by to peniaze, ktoré nie sú kryté prácou.

Všimni si, aj Švajčiari sa chytili rozumu a tento divný systém zamietli s výraznou prevahou zamietavých hlasov.

Táto téza je skôr z dôb utopického socializmu ako méte ku ktorej sa chceme priblížiť ale akonáhle by sme ju dosiahli, tak sa zrúti celý systém.

Je to výrazný rozdiel od myšlienky Troch grošov, kde existuje medzigeneračné prerozdeľovanie - ale s jasnou motiváciou - robím na to, aby mi mal kto splácať keď ja už nebudem schopný práce.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

zaujímavé

Je to určite zaujímavá téma a určite by mala realizácia základného príjmu dopady na mnohé subsystémy spoločnosti.
Zo začiatku by nastala určitá nestabilita. Prejavila by sa aj zvýšenou infláciou ( teraz sme na hranici deflácie a keby ECB nepumpovala do fin. inštitúcii cca 60 mld. EUR boli by sme už v hlbokej deflácii ).
Píšete že peniaze by neboli kryté prácou.
Ale práve táto skutočnosť je príčinou súčasného stavu.
Peniaze zarábajú peniaze a toto je základný problém - ak má niekto prebytok peňazí a investuje ich do akcií - peniaze začínajú zarábať na úkor zamestnancov pretože o toľko menej dostanú zamestnanci.
Ale majiteľ akcií získava navyše peniaze a nasleduje kúpa ďalších akcií.
Zvyšuje sa počet resp. objem peňazí u jednotlivcov ktorý nie je krytý "jeho" prácou.
Výsledkom je vysoká nerovnováha medzi tzv. majiteľmi a nemajiteľmi akcií alebo po slovensky - bohatý rýchlejšie bohatnú a chudobný rýchlejšie chudobnejú.

Niekedy sa pýtam načo je niekomu ročný príjem 10 mil. EUR a pritom takéto špičkové príjmy stále narastajú nie je to trochu choré veď ten človek nie je schopný tieto peniaze minúť a pritom tieto peniaze boli získané / berte to len matematicky / na úkor tých ktorý sú v pyramíde príjmov na spodnej úrovni no ale potom chýbajú peniaze na nákup tovaru ľuďmi na tejto spodnej úrovni.

Toto sa deje markantne napr. v Číne obrovské príjmové rozdiely a výsledok je že títo majitelia financií
ich nie sú schopný realizovať vo vlastnej krajine tak "vyvážajú" financie do iných krajín ale to nie je riešenie to je /prepáčte mi za výraz/ predzvesť ešte väčšej finančnej krízy.
Pretože v Číne sa zvyšuje počet ľudí ktorý iba "prežívajú".
Je to zvláštne ale súkromný finančný kapitál už investuje do " kozmických letov" a ďalšie aktivity vysoko náročné ktoré v minulosti dokázal financovať štátny sektor.
Toto na prvý pohľad je na prvý pohľad prospešné ale keď si uvedomíme že je to na úkor členov v spodnej časti príjmovej pyramídy odrazu zistíme že štát musí dotovať tých čo sú na spodnej úrovni.
no a táto orientácia spoločnosti sa neskôr vypomstí, pretože táto spodná úroveň sa stále zväčšuje a to je zlé.

Do určitej hladiny príjmu sú peniaze použité na krytie základných výdavkov, nad tento príjem sa "peniaze" použijú na zvýšenie životnej úrovne alebo a to je dosť častý jav na prilepšenie svojim rodičom alebo deťom, takto žije stále väčšia časť obyvateľstva.

Poznám naozaj mnohých ľudí, ktorý na " prácu " nepozerajú ako na životnú povinnosť ale ako na možnosť sebarealizácie a prácu neberú ako povinnosť ale ako na niečo čo im napĺňa život a dáva im zmysel ako - šancu hrať - , možno to pre Vás vyzerá naivne ale poznám ľudí, ktorý po odchode do dôchodku robia všetko pre to aby mohli niečo robiť. Možno budete prekvapený že to nie je len z dôvodu zárobku ale z dôvodu naplnenia zmyslu života - byť prospešný. Navyše ak takýto človek ktorý bol aktívny hľadá ďalšiu príležitosť a ak ju nenájde často sa to odzrkadlí na zhoršení ich zdravotného stavu.
Dopad základného príjmu má veľmi veľa smerov na rôzne časti spoločnosti je to veľmi široká téma.

Ale jedno je zrejmé na prežitie spoločnosti bude potrebná stále menšie a menšie množstvo pracovne aktívnych ľudí / pritom počet ľudí s vysokou kvalitou, úrovňou a špecializáciou bude stúpať / toto je skutočnosť s ktorou sa bude musieť spoločnosť skôr či neskôr vysporiadať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Prakticky niet veľmi čo dodať k Vašim názorom.

Ale predsa problém je v daňovom systéme.

Všade, kde je progresívne zdanenie a dostatočné prerozdeľovanie, tam síce bohatý bohatne ale zároveň s ním bohatne aj nižšia vrstva.

My však cielene ničíme strednú vrstvu v prospech pár vyvolených.

Ale nástupom globalizmu sa zaviedla téza nízkych daní a teda bohatý síce zbohatne ale chudobný schudobnie.

Otázka znie: ak nebude mať chudobný na nákup, pre koho budú vyrábať bohatí?

Také Haiti predstavuje extrém - pár extrémne bohatých a zbytok nekonečná chudoba - otrsný život práve kvôli rozdielom.

Je to aj problém EU, 2/3 exportného prebytku Nemecka sa realizuje v členských štátoch EU. Keby členské štáty EU nedostali darom cez fondy EU peniaze, Nemci by nemali komu predávať výrobky a schudobneli by.

Takže síce môžu byť Nemci bohatí a prajme im to, ale ak si chcú udržať životnú úroveň, musia ju aspoň čiastočne dopriať celej EU.

Ale to nie sú peniaze bez zásluh na individuálnej úrovni - to sú peniaze za formovanie jednotného a výákonného trhu - jednoducho investícia zo strany organizátora a regulátora trhu.

Na úrovni jednotlivca to však nefunguje - ak nie je tlak na to aby pracoval - chodte do rómskych osád a máte približný obraz, kam to môže dospieť.

Mňa fascinuje, ako overené súvislosti , ktoré platia dlhodobo, mnohí ľudia pod pojmom reforma ničia - typický príklad sú zákony Kaníka z roku 2004 a významné narušenie sociálnej solidarity - výsledok je vyčerpávanie sociálneho systému.

Skúste si prečítať:
http://www.honors.sk/socialny-...


Málokto chápe sociálnu solidaritu ako nástroj na zabezpečenie konkurencieschopnosti ekonomiky na konkurenčných trhoch EU. Stačí si pozrieť, čo rozhodlo, že Jaguár prišiel na Slovensko - najnižšie hodinové náklady.

No a Kaník ich zvýšil.

problém je jednoduchý: hľadá sa optimálny prienik medzi spoločenským a individuálnym záujmom. Ak ste mimo optimum, dostávate sa do ekonomickej neefektívnosti - je potrebné regulovať systém v úzkych toleranciách optima.

Napr. overená hodnota solidarity je redistribúcia z úrovne 3:1 na vstupe na úroveň 2:1 na výstupe.
Žiaľ tento parameter je politikmi, čo majú plnu hubu rečí zničený a systém má ohromne veľa strát.

Samozrejme, tí čo ju zničili sú bez akéhokoľvek postihu.


Malthusiánsky systém sa už dávno ukázal ako nesprávny - proste spoločnosť nie je jednoduchým mechanickým strojom príčin a následkov - je to komplexný systém a podlieha zákonitostiam známej z teórie nelineárnYch komplexných systémov, neverte, že sa neobjaví riešenie a nevygenerujú sa reálne pracovné príležitosti.

Prečo sa začína uvažovať o tom, že štát povolí dovoz zamestnancov pri našej miere nezamestnanosti?

Predsa peniaze za nič ničia motiváciu k práci.

Robil som 4 roky intenzívne na dôchodkovej reforme a viem, že motivácia k práci udržiava motiváciu k životu.

osobne som presadzoval systém, aby po splnení kritériá 35 rokov odvodov do poisťovne sa občan sám mohol rozhodnúť, či bude robiť alebo nie a či bude poberať dôchodok a od kedy - jediné kritérium bolo, aby jeho dôchodok spĺňal kritérium 1,2 násobku životného minima.

Bude potrebné rozvinúť pracovné príležitosti pre ľudí nad 55 rokov ako cielený program štátu - v podobe súkromného podnikania v nie príliš náročných predmetoch podnikania tak, aby mal dôchodca zo života radosť.

Dnes bojuje o holé prežitie a navyše, ako ho zdrapí náš zdravotný systém tak mu ide o život a to nie symbolicky ale reálne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dosť veľa sa v poslednom čase hovorí o príjmovej nerovnosti, Nemci to trochu rieśia progresívnou daňou.

Ale je tu ešte jedna nerovnosť a to je vo vzdelanostnej alebo skôr intelektuálnej úrovni.
Každý z nás počas života získava skúsenosti z okolia v ktorom žije od rodiny priateľov spolupracovníkov.
Platí pravidlo povedz mi mená 5-tich Tvojich najlepších kamarátov a poviem Ti do akej skupiny - úrovne patríš.

No a skutočnosť pre rómskych občanov je veľmi negatívna takmer bez rastového trendu, tento problém na Slovensku bude narastať.

Pre týchto ľudí vytvoriť podmienku aby mali radosť z práce - mám problém predstaviť si či alebo za aký čas sa to dá dosiahnuť , je to pretek na veľmi dlhú trať.

Technicky sa zdokonaľujeme oveľa rýchlejším trendom oproti trendu vo vývoji duševnom, spoločenskom intelektuálnom kedysi sa tomu hovorilo rozdiel medzi ´trendom výrobných prostriedkov a výrobných síl a tento rozdiel je stále väčší.

Predpokladám že ešte 10 - 15 rokov to budem sledovať ..... záleží na mojom zdraví a na umení lekárov. No a keďže z lekármi je to ...trochu zaujímavé ..... tak sa budem snažiť sám si udržať zdravie čo najdlhšie aby som videl ako sa to bude vyvíjať ďalej.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vzťah pacient lekár je založený na viere - je to racionálna viera.

Kapitál zlikvidoval postavenie lekára v spoločnosti a prinútil ho síce liečiť, ale nie vyliečiť.

Keď stratíte vieru tak máte možnosť sa začať intenzívne vzdelávať - ak sú na to prostriedky, čas a hlavne vôľa.

A zrazu zistíte, že je tu veľa problémov, ktoré sú výsledkom zle nastaveného systému.

Lekár sa systému len prispôsobí.

Sú skutočne prevratné objavy v medicíne a v chápaní človeka s praktickými výstupmi.
je to oblasť afektívnej neurobiológie, oblasť interpersonálnej psychológie, oblasť traumy a prevratné štúdie známe pod pojmom Adverse Childhood Experiences a tiež malú revolúciu zohrávajú práce teamu Alessia Fasana.

Ak budete mať záujem, pošlem Vám tituly, čo sa oplatí naštudovať.

Napríklad riešenie rómskej problematiky vyplýva priamo z interpersonálnej psychológie - katastrofálny postup na základe segregácie je výsledkom súčasného stavu - pomaly to prerastá do neriešiteľnej podoby.

Náš základný problém je výstižne popísaný indiánom s menom Ochwiä Biano, ktorý sa na tému moderného západného človeka vyjadril nasledovne:

„ Pozri sa, ako kruto belosi vypadajú. Ich pery sú tenké, ich nosy špicaté, ich obličaje sú zbrázdené a znetvorené vráskami, ich oči majú strnulý pohľad a stále niečo hľadajú.“

„ Stále čosi chcú, stále sú nekľudní a v ustavičnej činnosti.“

„ Nevieme, čo chcú.“„ Nechápeme ich.“„ Myslíme, že sú šialení“.

„ Hovoria, že myslia hlavou“.

„My ale myslíme v srdci.“

Aniela Jaffé: Vspomienky/Sny/Myšlienky C.G.Junga (1)

Už Erich From v kultovej knižke talianskej mládeže Mať alebo byť zdôraznil, že naše myslenie orientované do kategórie mať vytvára hrozbu pre existenciu človeka a jediným reálnym riešením je, že sa vrátime k rozhodovaniu, kedy naše srdce bude do neho znova zapojené a prejdeme do režimu byť.

Klimatické zmeny už snáď každý vníma ako realitu - žiada sa nový hodnotový systém a jeho implementáciu do legislatívy a tým aj do reálneho života spoločnosti.

Žiaľ, to čo ukazuje politická elita národa a súdna moc veľa optimizmu neposkytuje.

Držím palce pri zachraňovaní si života v systéme slovenského zdravotníctva - dá sa o tom napísať napínavý román.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Základný príjem

Myšlienka nepodmieneného základného príjmu vychádza zo skutočnosti deľby práce, ktorá okrem iného znamená, že všetky hodnoty, ktoré potrebujeme k životu, nám poskytuje spoločnosť. Aby sme v týchto podmienkach mohli žiť, potrebujeme mať neustále určitý príjem týchto hodnôt. Keď teda uznávame právo každého na život, ktoré tiež nie je ničím podmienené, musíme človeku priznať aj právo na určitý základný príjem, keďže bez neho nie je možný život v spoločnosti založenej na deľbe práce. A pokiaľ sa považujeme za kultúrnu spoločnosť, tak výška základného príjmu by nemala byť len životným minimom, ale kultúrnym minimom zaručujúcim možnosť kultúrneho života.

Samozrejme, že keby sme všetci prestali pracovať, tak by sa nevytvárali žiadne hodnoty a umreli by sme od hladu. Počas dlhej doby pred rozvojom deľby práce človek ako samozásobiteľ žil z výsledkov svojej práce. Pri samozásobovaní sú logickou motiváciou k práci vlastné potreby.

Deľba práce však mení motiváciu k práci. Ak totiž vďaka deľbe práci nepracujeme pre seba ale pre druhých, tak dôvod svojej práce nemôžeme hľadať v sebe, vo svojich potrebách, ale v potrebách druhých, pre ktorých pracujeme. V dôsledku rozvoja deľby práce je dnes potrebné motiváciu práce pre seba zmeniť na motiváciu práce pre druhých, hocako dlho bola motivácia práce pre seba historicky odôvodnená.

Socializmus skolaboval v prvom rade preto, že neuznával rozvoj slobodnej individuality. Nemožnosť slobodnej sebarealizácie mala za následok demotiváciu a postupné zmenšovanie tvorby hodnôt aj v ekonomike, čo viedlo k relatívnemu ochudobneniu voči spoločnostiam s väčšou mierou individuálnej slobody.

Naopak základný príjem je postavený na plnom uznaní slobodnej individuality, keď sa snaží vytvoriť ekonomický priestor na jej úplnú slobodnú sebarealizáciu. Preto jeho zavedenie bude podporovať motiváciu k tvorivej činnosti a tým aj k väčšej tvorbe ekonomických hodnôt. Takže výsledkom môže byť po všetkých stránkach bohatšia spoločnosť.

K inflácii môže dôjsť, ak je tvorba peňazí väčšia než tvorba hodnôt. Základný príjem nevytvára žiadne nové peniaze, ale iba prerozdeľuje časť vytvorených hodnôt, preto jeho zavedenie samo o sebe infláciu nespôsobí.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ak to dobre chápem, nepodmienený základný príjem má nahradiť dlhodobo overený progresívne zdanenie pri dani z príjmu a dani z majetku, ktorý sme na prechodný čas zrušili - jednak kvôli transformácii spoločnosti ale aj kvôli konkurencii na medzinárodnom trhu.

Problém navrhovaného riešenia je v psychológii - odstraňuje motiváciu k práci - maskuje nutnosť zaviesť postupne progresívnu daň z príjmu. Dnes ju nahrádzame daňou zo spotreby a vysokými odvodmi do sociálneho a zdravotného systému, cez ktorý to veselo rozkrádame - 1,5 mld euro ročne v zdravotnom systéme a zároveň vykrádame II. pilier.

Idea odvodového bonusu ak sa zavedie v podobe, ako ju Sulík predstavil v roku 2005 predstavuje extrém a budúce ( rozsiahle) ekonomické problémy v SR.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nepodmienený základný príjem sa nezaoberá výberom peňazí od členov spoločnosti, na ktorý sa používa zdanenie, ale výdajom peňazí členom spoločnosti.

Ale samozrejme, že v dôsledku deľby práce je potrebné zmeniť aj spôsob zdaňovania, a to prejsť od zdaňovania peňažných príjmov k zdaňovaniu peňažných spotrebných výdavkov.

Pri samozásobovaní, keď človek žil z výsledkov svojej práce, ktoré predstavovali jeho príjem, tak časť z týchto príjmov odviedol ako daň zo svojich príjmov (napr. desiatok, t.j. desatinu z toho, čo si vytvoril vlastnou prácou). Pri deľbe práce však sú však naším príjmom výsledky práce druhých, ktoré si získavame kúpou, na ktorú používame peniaze ako prostriedku mnohostrannej výmeny hodnôt. Preto ak pri deľbe práce chceme zdaniť príjmy, musíme zdaniť peňažné výdavky.

Pri deľbe práce si svojou prácou získavame peniaze, ktoré utŕžime pri predaji výsledkov našej práce. Peniaze samotné však nič neznamenajú (nedajú sa jesť). Peniaze sú iba poukážky na odber spoločnosťou vytvorených hodnôt. Peniaze sú ako stravné lístky, len s univerzálnejším použitím.

Peňažný príjem ešte nie je „skutočný“ príjem. Skutočným sa stane, až keď peniaze vymeníme za nejaký reálny (konzumovateľný) tovar alebo službu (t.j. keď si ho kúpime). Vtedy do svojho vlastníctva získame nejakú skutočnú (reálnu) hodnotu, vyjadrenú v cene, o ktorú sa potom môžeme podeliť so spoločnosťou cestou zdanenia.

Zdaňovanie peňažných výdavkov znamená aj zdaňovanie majetku. Žiadny majetok si totiž svoju úžitkovú hodnotu nedrží večne, ale všetko starne. Napríklad ak by majiteľ svoj dom priebežne neudržiaval, tak by z neho po nejakom čase mal ruinu. Každá údržba však predstavuje peňažný výdavok, ktorý by podliehal zdaneniu, čo fakticky znamená priebežné zdaňovanie majetku bez potreby zavádzania nejakej novej dane (z majetku).

Základný príjem odstraňuje mylnú motiváciu k práci, ktorou je uspokojenie vlastných potrieb, vlastný zárobok, a ktorá je dnes v dôsledku rozvoja deľby práce už len fikciou, aby vytvoril priestor pre nájdenie pravého zmyslu práce ako prostriedku sebarealizácie vo svete v práci pre blížnych.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Švajčiari mali rozum

Je možné, že z hľadiska Vašej interpretácie peňazí máte pravdu.
je to dosť náročné na chápanie.

Problém ale stále je s motiváciou a teda s psychológiou človeka.

Proste človek a jeho motivácia takto nefunguje.

Podľa Sulíka Friedman ako nositeľ Nobelovej ceny mal teoretický model toho, čo Sulík nazval Odvodovým bonusom.

V žiadnom štáte takýto model nezaviedli.

Asi vedeli prečo.

Experimentovať s takýmto prístupom bez overenia v praxi je navyše v rozpore so strategickými prístupmi - je potrebné hľadať riešenie, ktoré je špičkové a zároveň je overené praxou.

Experiment tohto typu s výraznou prevahou 70% zamietli vo Švajčiarsku. Mali rozum.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Komentáre