Diskusia k článku: Cirkev sa poponáhľala na pomoc extrémistom

Pravdu a len pravdu

Spisovateľ Juščák bol na podujatí o ktorom píše, ako inde píše jedna blogistka, bol aj za ÚPN. Ak tam teda išiel ako citlivá osoba a tou by spisovateľ mal byť, kedysi sa hovorilo, že spisovatelia sú svedomím národa, tak si vypočul úvodné slovo prof. Hrabovec: "Keď v roku 1881 pápež Lev XIII. otvoril vatikánske archívy pre historický výskum mnohí zostali prekvapení. Pápež reagoval vyhlásením, že katolícka Cirkev sa nebojí pravdy o svojich dejinách. Iného, čoho sa obávame, sú polopravdy a z nich plynúce dezinterpretácie. Tieto slová nestratili nič zo svojej platnosti ani po 140 rokoch, ktoré odvtedy uplynuli. Túžba slobodne, nezaujate a s vernosťou vedeckej metóde sa priblížiť pravde o slovenských dejinách, o dejinách katolíckej Cirkvi na Slovensku motivovala aj organizátorov tohto podujatia BÚ v Nitre a katedru cirkevných dejín RKCMBF UK, aby zorganizovali toto podujatie venovanej jednej z kľúčových postáv nielen slovenských dejín 20. storočia, ale aj slovenského povedomia. Potreba takýchto zamyslení je viac než očividná, svedčí o tom aj obrovský záujem, ktoré podujatie vyvolalo. Ale potreba je očividná aj z iných dôvodov. Slovenský národ, ktorý po stáročia žil bez svojej štátnosti ktorého dejiny prepisovali a deformovali a dodnes v istom zmysle prepisujú, deformujú a vlastným obsahom napĺňajú iní, sledujúc tak výsostne nie historickú pravdu, ale svoje ideologické a politické záujmy. Slovenský národ má žiaľ narušený vzťah ku svojim dejinám a jeho historické vedomie sa podobá na bezvedomie. Poldenný vedecký seminár samozrejme nemôže a nemá ambíciu nahradiť historický výskum rokov a poskytnúť skutočne komplexný široký a vyčerpávajúci pohľad na takú zásadnú osobnosť slovenských dejín akou bol Jozef Tiso. Kladie si skôr skromnejší cieľ, zacieliť sa na jeho kňazstvo. Cieľ, ktorý vyplýva zo špecifickej kompetencie cirkevných historikov, ktorí zorganizovali toto podujatie. Ale cieľ, ktorý je daný aj objektívnou skutočnosťou, že pre Tisu bolo kňazstvo vždy právnym pilierom napĺňaním jeho identity od ktorej sa prakticky odvíjali všetky jeho ostatné počiny vo verejnom politickom i občianskom živote. Ako kňaza ho vnímali aj tí ktorí ho milovali alebo aj tí ktorí ho nenávideli. Príznačné je, odpusťte metaforu, že prvý predmet ktorý mu odňali po zajatí bol breviár a posledný , ktorý mu za tohto ľudského života vypadol z rúk bol ruženec. Ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o toto podujatie, v prvom prípade o. biskupovi V. Judákovi za veľkorysú ochotu prijať na svoju pôdu toto podujatie a zaštítiť ho. Ďakujem katedre cirkevných dejín a vám všetkým ako účastníkom a prajem vám plodné reflexie a plodnú diskusiu." Pán Juščák, ako hovorca ÚPN zabezpečte, aby podobných podujatí v záujme pravdy národnej pamäti bolo hodne viac, aj v médiách, aj v tlači, alebo aj v ÚPN.