Spoločnosť ešte iba hľadá spôsob, ako zareagovať na prípady detí, ktorým matky odopierajú kontakt s otcom alebo sú rukojemníkmi v rozvodovej dráme.
Štatistiká je jasná
V zhruba 90 % rozvodov dostáva matka deti do výchovy. To je zhruba tých 90 %, kedy matka (príliš) nepije, nedroguje a preukázateľne deti fyzicky netýra. A matky a ich právnici a právničky túto štatistiku dobre poznajú a dosť často ju riadne zneužívajú. A keď sa im výchova detí občas úplne vymkne z rúk, zvalia to opäť na neprítomného otca. Rodová rovnosť na Slovensku dosť často končí v rozvodovej súdnej sieni. Na riešenie tejto situácie úplne stačí, ak by slovenské súdy už konečne, po dlhých rokoch, začali v praxi dodržiavať a presadzovať medzinárodné záväzky v tejto oblasti, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala. A mohli by s tým začať napríklad u istej pani Tomanovej.trochu demagógie
je v tom článku ...... Tradičná rodina nie je rodina alkoholika a týranej ženy. Pojem tradičná rodina vznikol po tom, čo sa začali objavovať tendencie legitimizovať "netradičné rodiny". Ale tradičná rodina nie je nič iné ako otec, mama a deti. Aj odopieranie otca dieťaťu a dieťaťa otcovi je istým typom psychického násilia. A netradičného. Nedávajme tieto veci do polohy akoby sa tradičná rodina vylučovala s normálnym spolužitím. Problém je aj násilie aj rozpad rodín.Tisíce prípadov
a z deti sa stavaju v mnohých prípadoch citovi analfabeti. Mat deti je zodpovednosť do konca života . Za porušenie pravidiel cestnej premávky je pokuta . Co je za porušenie citového vývoja ?Mám radosť z toho
že sa k tejto téme tu aj pod inými článkami začínajú objavovať zdravé názory, napríklad že fyzické násilie (samo osebe hanebné) nie je jediný, ba možno ani najhorší, druh násilia, a tiež, že voči deťom majú rodičia mať stálu zodpovednosť (a naozajstnú lásku!), nie vlastníctvo. Táto téma je mi veľmi blízka, preto smutne pozorujem, že veľká (a rýchla) láska mladých žien sa často mení na nenávisť, keď sa im nepodarí premeniť muža, tak, ako dúfali. Namiesto čo by boli veľmi opatrné robiť kroky, ktoré by neskôr mohli oľutovať, hrnú sa do vzťahu s mladým mužom, ktorého vlastne nepoznajú. Som ďaleko od toho, aby som propagoval "manželstvá na skúšku" či hrdé "my na skutočnú lásku nepotrebujeme papiere", veci, ktoré skôr-neskôr prinesú do života menšie, ale najmä väčšie problémy. A to nielen tým priamym aktérom, ale najmä tým, čo sú v tom nevinne. Pre toto chcem apelovať, aby sme nezačínali hľadať riešenie vtedy, keď je už mlieko vykypené. Oveľa dôležitejšie, aj keď oveľa ťažšie, je meniť prístup mladých ľudí ku vzťahom. Obzvlášť v atmosfére zdôrazňujúcej naše práva na všetko - a mlčiacej o nejakej smiešnej zodpovednosti.Veď práve
to som mal na mysli ... vidím, že máš tiež v úcte múdrosť predkov. Často mali lepší pozorovací talent ako my, ktorí sa cítime vysoko nad nimi. :-))