Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Chýba nám vzdelanie, či pamäť? Obávam sa, že oboje (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Pán Hulík

vy ste podobne ako ja vyštudovaný prírodovedec a SME vám dáva priestor, aby ste sa vyjadrovali k histórii. Mne by ho nedalo. Viete prečo? Pretože ja sa k Svätoplukovi hlásim a to aj k tomu na hrade ( veľkosť prirodzenia koňa mi nepripadá ako príliš relevantný faktor) a podľa mňa je Svätopluk náš bez úvodzoviek. Píšete, že možno ani nepoznáme históriu. To ako kto? Vy, ja alebo ešte niekto iný ?

2) Mohli by ste konkretizovať, ktoré výrazné osobnosti sme akože zatratili podľa vášho názoru?

3) K osobnostiam ktoré nám akože chýbajú : Rúfus, Válek, Kubal neboli osobnosti medzinárodného významu? Ak by mali Slováci tú istú geopolitickú váhu ako napr. Francúzi, to by ste videli ako by boli títo traja uznávaní na celom svete.

4) Či sú Slováci skvelým národom? Kto to tvrdí? Veď sám Štúr, ktorý mal Slovákov nekonečne rád ich nazýval hromadou koží otrockých.

5) Či nám všetci ubližujú? Zďaleka nie všetci. Len tí, ktorí na tom majú záujem a k tomu samozrejme ich prisluhovači...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Len ja sa obavam, ze Svatopluk by sa k Vam nehlasil a keby videl co za sochu mu na hrade vystavili tak by dal toho sochara stat.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

No neviem, keď som čítal oslavné básne Válka na komunizmus, chcelo sa mi zvracať. Asi to musel, keď chcel byť ministrom komunistickej vlády. To že napísal zopár pekných lyrických básni z neho velikána nerobí. A Svätopluk - ani kráľ, ani Slovák. Veľkomoravské knieža. Prvým kráľom predkov Slovákov bol Štefan I.
Čo na tom ale záleží??? Sme snáď nesvojprávny preto, lebo sme nemali vlastných (slovenských) kráľov? Nie je dôležité, čo bolo, ale čo je a čo bude. Históriu je dobré poznať, ale nie je dobré sa ňou nechať ovládať a poprípade, čo horšie, vydierať - ako to robia "patrioti".
Som Slovák, moji predkovia sú typická uhorská a československá zmes. Mám rád Slovensko a Slovákov, nechcem žiť inde. Ale zároveň si nebudem robiť ilúzie o našich dejinách.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1) Jacques Prévert je velikánom kvôli niekoľkým pekným lyrickým básniam.
2) Svätopluk bol samozrejme kráľom. V slávnej televíznej debate so Steinhubelom Matúš Kučera nebol na výške zadania. Nejeden kvalitný historik by na jeho mieste Steinhubela hravo rozmontoval. Problém je v tom, že tí kvalitní historici nedostávajú priestor v médiách, čo už súvisí s tretím bodom :
3) Záleží na tom ohromne !!! Keby nezáležalo, tak by nebolo tej neutuchajúcej mediálnej kampane proti tej soche. Národy kráčajú históriou opreté o svoje dejiny. Napr. hranice Poľska po II. svetovej vojne sa stanovili podľa hraníc z pred roku 1000. Celý tento humbug so Svätoplukom a Starými Slovákmi má za cieľ iba jedno : tvrdiť ako Martin Šimečka, že Maďari boli na Slovensku pred Slovákmi a etablovať to ako "historický fakt" posvätený aj SAV.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Nečítal som nič od Preverta, až taký som nevzdelaný. Ale predpokladám, že Prévert neobhajoval a nevelebil zločinný systém.
2. Svätopluk bol titulovaný ako kráľ len len v jednej jedinej listine. A tá sa netýkala korunovácie. Byť kráľom v Európe malo svoje pravidlá. Tie Svätopluk nesplňal.
3. Kampaň kvôli soche je založená na tom, že na nej bolo smiešne tvrdenie o starých Slovákoch a o Svätoplukovi ako kráľovi. Ani jedno nie je pravda. A navyše vraj je tá socha škaredá - podľa fotiek je (nebol som na Bratislavskom hrade veľmi dlho). Keď sa pozriem na sochu svätého Václava na Václaváku, alebo aj na sochu akéhosi koňa, čo kedysi stávala v Košiciach na konci Zvonárskej - to sú pekné sochy, nie to čo je v Blave. Inak, nemám nič proti hoc aj vymyslenému vzhľadu na sochách. Ďalšie vec je samozrejme propaganda spojená s tou sochou. BTW, ak by sa hranice s Poľskom stanovili podľa hraníc s pred roku 1000, Spiš, Šariš, Zemplín a asi ani Liptov by neboli súčasťou Slovenska. To je vyslovene smiešne, o to skôr, že presné hranice z tej doby nie sú známe (ak to neviete, dochovalo sa len zopár listín (v odpisoch) - možno ani nie 20, žiadne mapy, nič). Všetko sú len dedukcie. Hranica s Poľskom bola stanovená podľa hranice Uhorska a Rakúskej časti Poľska (Halič alebo Galícia). Je to hranica, ktorá sa formovala stáročia a občas sa aj menila.
4. Neviem čo hovorí pán Šimečka - ale v oficiálnych dejinách a aj podľa písomných prameňov je to jednoducho tak, že Na našom území sú Slovania v zásade od 5. až 6. storočia. Problém je v tom, že až do vzniku Uhosrka, ba ešte aj neskôr, dochádzalo k stálemu osídľovaniu nášho územia z vonku. Takže áno, sme asi potomkovia Slovanov, ale ako národ sme sa začali formovať až neskôr. Až keď tu boli Maďari. Po pravde, slovo národ je na mieste až v modernej dobe - novoveku. V dochovaných listinách z ranného Uhorska, ak sa spomína slovenské etnikum, nenazývajú ich ešte Slováci (ale aj Nemci sú označovaní napríklad ako Teutoni). Slováci, Maďari , Rumuni ako národy vznikli v zásade ako reakcia na osvietencké idei a ich presadzovanie Jozefom II.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1) Čo keby sme radšej súdili diela a nie ich autorov? Žiť v diktatúre nebolo ľahké, ktovie, ako by sa zachoval na jeho mieste niekto iný. Ale dobre, keď chcete, Válka vyhoďte s z kola von. Ešte vždy tam však zostane ten Rúfus a ten Kubal.
2) Tie pravidlá na to, aby bol niekto považovaný za kráľa, Steinhubel a ani ďalší protislovenskí historici z SAV ani nikdy neformulovali! Oni sa tomu vyhýbajú, pretože by akýmkoľvek rozumne postaveným pravidlám Svätopluk vyhovoval (rozumne znamená, že iní nesporní králi z daného obdobia by takto postaveným pravidlám vyhovovali). Mimochodom, v prípade mnohých nesporných kráľov z tohoto obdobia nielenže chýba dôkaz o ich korunovácii, ale niet ani tej jednej jedinej listiny, v ktorej by ich pápež oslovil titulom kráľ.

3) Išlo o západnú hranicu Poľska, tá južná sa v dôsledku II.svetovej vojny zmenila len kozmeticky.

4) Toto je na dlhú debatu, v každom prípade však vylúčiť existenciu Nitrianskeho kniežatstva z etnogenézy SLovákov je nehorázne a politicky motivované falzifikovanie histórie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Ja som práve súdil dielo - Mám doma kompletnú zbierku Válkovej tvorby - dostal som ju v škole, že vraj za vynikajúci prospech. Viac ako 50 % je oslava komunizmu. Ja viem, nebolo ľahké žiť v tej dobe, ale bolo ľahké aspoň otvorene nekolaborovať a nepodieľať sa na svinstvách režimu, čo on ako minister nutne musel. O Rúfusovi veľa neviem, snáď z detstva poznám pár jeho rozprávok. Nikdy som nebol na poéziu - to už niečo muselo byť, aby sa mi to vrylo do pamäte - a napríklad paradoxne napríklad práve Válek - Jesenná láska. To sú paradoxy života.
2. O tom nemá zmysel diskutovať - jedno oslovenie z jednej listiny z nikoho kráľa neurobí. Slovenský preklad od pána Marsinu (až som si to doma našiel) začína takto: Štefan, biskup, sluha sluhov Božích, Svätoplukovi, kráľovi Slovienov. A celý list je akcia na podnet Wichinga, aby zosadil Metoda (záver listu) pre "oddávanie sa bludom". Pápež sa zaliečal Svätoplukovi, aby dosiahol vymenovanie Wichinga. Nikdy pred tým ani po tom, už tak oslovený nebol.
3. Západné hranice Poľska nikdy pred II. sv. vojnou takto neviedli. Hranice Poľska boli veľmi pohyblivé. Napríklad pokiaľ je mi známe, hranica Sliezska nebola na Nyse, ale omnoho viac na východ. Poľským územím Sliezsko nebolo už dlho pred zánikom stredovekého Poľska. Prv pripadlo k Českému kráľovstvu, s ním k Rakúskemu mocnárstvu a nakoniec v 18. storočí Prusku. S Pomoranskom to bolo ešte zložitejšie, pokiaľ viem. V skutočnosti západná hranica Poľska bol čistý a škaredý obchod medzi mocnosťami. Rusko dostalo východ Poľska a ako odškodnenie posunuli hranice Nemecka - aj s príslušnými repatriaciami.
4. Pochybujem, že niekto, okrem najextremistickejšich maďarských dejepiscov vylučuje z etnogenézy Slovákov Nitrianske kniežatstvo, Veľkomoravskú ríšu. Akurát v tej dobe žiadni "Slováci" neboli. Ale zas, obyvatelia týchto panstiev boli možno našími predkami, alebo aspoň niektorých z nás. Predsa len, Uhorskom sa od tej doby ešte prehnal kde kto.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

2) O tom samozrejme má zmysel diskutovať. Alfréd Veľký je jediným kráľom anglickej histórie, ktorému bol priznaný prídomok Veľký. Pritom sa nezachoval dôkaz o jeho korunovácii ani žiadna korešpondencia s pápežom a tobôž nie taká, v ktorej by ho pápež tituloval ako kráľa. Inak samozrejme, že oslovenie od pápeža súčasníka robí zo Svätopluka kráľa. Nebolo nikoho kompetentnejšieho v onej dobe, kto by rozhodoval o priznávaní kráľovských titulov (i Pipinovi krátkemu udelil kráľovský titul pápež). Pritom v prípade Svätopluka máme k dispozícii hneď štyri listy, ktoré mu pápež adresoval. Len v jednom z nich ho tituluje kráľom a v tých iných nie. Prečo sa im v tých iných listoch nezalieča? Poviete si, skóre je tri ku jednej, lenže pozor ! Keď si pozriete chronológiu tých listov, zistíte, že v prvom z nich, keď ešte sa len Svätopluk dostal k moci, mu pápež priznal iba titul grófa. Avšak postupne Svätopluk silnel, dobýjal nové a nové územia a vyhrával ďalšie a ďalšie vojny a tak v ďalších listoch pápež používa oslovenie knieža a nakoniec v tom poslednom už ho tituluje ako kráľa. Toto je dôkaz kráľovského postavenia Svätopluka v priamom prenose. Od toho najpovolanejšieho z povolaných.
3) Samozrejme že tie hranice tadiaľ neviedli pred tou II. svetovou vojnou a samozrejme,že to bol čistý obchod mocností. Ja len vravím, že mocnosti si pri stanovení tejto hranice zobrali za vzor západné hranice poľského štátu pred rokom tisíc. Nenapísal som to už dosť jasne?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

2. Tie listy postupne písali rôzny pápeži ale tento (kde je oslovený ako kráľ) má len jeden zrejmý cieľ - zosadenie Metoda a vyzdvihnutie Wichinga. Nič viac. Zbytok listu sú scholastické reči o viere. V diplomacii je zaliečanie sa bežná praktika. V ústach pekné reči, v ruke zbraň. Nechce sa m i listovať všetky tie listy, ani sa nepamätám, že ho niekde oslovili ako grófa. Možno ešte v dobe, keď žil Rastislav. Ale je to žabomyšia vojna. Svätopluk sa nikdy definitívne nevymanil spod vplyvu Franskej ríše a jedno oslovenie neznamená, že je kráľom. Kým onen Alfréd bol kráľom kráľovstva, ktoré pretrvalo stáročia - Svätoplukovo mocnárstvo vydržalo veľmi krátko. A kým anglický panovníci v rámci tradícií mohli na Alfréda zvesela naväzovať, Na Svätopluka nenadväzoval nik. Uhorský králi mali svoju vlastnú líniu. A my zas nie sme odkázaný na nejakého Svätopluka - nie sme kráľovstvo - sme demokratická republika. Svätopluk má pre nás nulový význam. Bernolák a spol, Štúr a spol, Politici po štúrovskom období, vrátane Hlinku, prvorepublikoví politici, politici vojnového obdobia aj komunistickej éry až do dnešných dní - tí stvorili Slovensko, nie Svätopluk. A paradoxne - nechtiac - na počiatku bol Jozef II. a jeho reformy. A samozrejme Veľká revolúcia vo Francúzsku, nezávislosť USA a Osvietenstvo.
3. Nie je to jasné - Poľské hranice ani pred rokom 1000 takto nešli. (O hraniciach z tých dôb sa vie len málo - mapy neboli, písomné pramene sú sporé) Hlavný dôvod bol asi podobný ako pri trianonských rokovaniach o hranici Slovenska - jasná geografická hranica - a tá sa našla v podobe Nysy a Odry. A samozrejme počty km2 za km2. (v prípade delenia Uhorska to bolo počet - koľko Maďarov v cudzine, toľko cudzích národností v Maďarsku) Výsledok bol, že pod Poľsko sa zrazu dostali územia prevažne osídlené Nemcami.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Viete, intelektuálny dialóg nie je prekrikovanie a tiež vyžaduje istú pokoru odzrkadľujúcu limity vlastného vzdelania ako aj veľkosti ihriska, na ktorom ste čerpali životné skúsenosti (napr. o svete diplomacie). Tvrdíte rezolútne o histórii veci, kde zjavne viem, že nemáte pravdu, ale už sa mi to nechce korigovať, podobne ako sa mi nechce korigovať váš pravopis.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ďakujem za korekcie môjho pravopisu, ale neprosil som sa o ne. Sú to moje chyby. Snáď ste ale písanému textu porozumeli a to je účelom písaného textu. Porozumenie, nie oprava formálnych chýb. Moje vzdelanie ťažko môžete hodnotiť, ja vaše nepoznám tiež. Ale rýdzou zhodou okolností som sa tomuto obdobiu aj z vlastného záujmu venoval, preto mi nerobilo problém doma vyhľadať tie listiny (ich novodobé preklady, samozrejme). Viete, zjavne nemám pravdu - pekná ale bezvýznamná fráza - ja som Vás odkázal na text konkrétnej listiny a teda na fakt a nie pravdu - a aj na jej zvyčajný výklad - aj to je fakt. Výklad som si požičal od pánov Marsinu a Steinhubela. Obaja sú významný odborníci na danú oblasť. Na rozdiel od pána Kučeru nie sú politicky motivovaní. Preto ak pán Kučera niečo prehlasuje, čo sa líši od všeobecne prijatého názoru, pozerám sa na to so skepsou. A o Poľských hraniciach ani nemá význam hovoriť. Čítal som si (mimo iného a dosť dávno) zápisy a korešpondenciu z postupimskej konferencie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

O poľskej hranici zjavne nemáte pravdu, pozrite sa na mapu
https://en.wikipedia.org/wiki/... a porovnajte s dneškom

Steinhubel nie je politicky motivovaný? To je mi novinka. Ale nech už sú Kučera so Steinhubelom akokoľvek motivovaní, ich spor v televízii mal niesť aspoň formálne znaky vedeckej debaty. Inými slovami mali sa najprv dohadovať o atribútoch kráľovského titulu v európskom kontexte deviateho storočia a až potom skúmať, či im Svätopluk vyhovoval alebo nie. Ani jeden z nich to neurobil a ako vedca ma to úprimne šokuje. V takýchto prípadoch človek pochytí podozrenie, že buď sa na SK spoločenské vedy nelíšia od tých prírodných iba tým prívlastkom alebo tí skutočne kvalitní historici sa do televízie nedostanú
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Opierať sa o mamku na Wikipedii isto nie je vedecké. Ako som povedal, z danej doby sa nezachovali žiadne mapové diela. Väčšinou len súpisy panstiev ak vôbec to (napríklad u nás ani to). Takže každá mapa je skôr len odhad. A ako som napísal, poľská hranica bola veľmi pohyblivá. Podľa diel, ktoré som kedysi čítal, ako som už písal, hranica v Sliezsku išla viac na východ ako dnešná. Rovnako pri rokovaniach sa pravdepodobne nespomenula hranica z tej doby (nečítal som všetky zápisy, mňa viac zaujímali zápisy o Českých a Sloveských Nemcoch a Maďaroch). Ak by sa spomenula, prečo by podľa nej neupravovali rovno aj východnú hranicu?
K Marsinovi a Steinhubelovi - neviem o ich politickej angažovanosti, za to pán Kučera bol ministrom školstva za HZDS a to ho zjavne poznamenalo.
Ich (Steinhubel vs Kučera) spor v televízii som nevidel. A isto máte pravdu, že na začiatku diskusie je potrebné definovať pojmy, aby diskutujúci rozprávali rovnakým jazykom. Takže v mojom jazyku - kráľ - všeobecne susednými panovníkmi uznaný a oslovovaný ako kráľ, na územie alebo léno ktorého si nerobí nik nárok a jedná sa o relatívne stabilné dedičné panstvo (v dobe, keď sa všetko menilo, jedná sa aspoň o relatívnu stabilitu). U Svätopluka to bolo tak, pokiaľ viem, že stále bol v spore Franskou ríšou a jeho situácia sa v čase výrazne menila, raz k lepšiemu, raz k horšiemu.
Ak vynecháme spor, či bol kráľom alebo kniežaťom ako terminologický spor, stačí sa pozrieť, ako prišiel ku korune Štefan I. uhorský kráľ.
BTW, osobne považujem Marsinu aj Steinhubela za kvalitných historikov. Ale nepochybujem, že erudovaných odborníkov na ranný stredovek u nás je veľa.A keďže prameňov je málo, je mnohé asi len vec osobného presvedčenia. A to je smutné.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1) No fajn, takže nevedecké... Tá mapka je prevzatá z Ilustrovaného atlasu poľskej histórie a je to pri nej napísané. Tie dochované pramene stačia na to, aby sa vedelo či bol či nebol napr. Štetín pred rokom 1000 v Poľsku. O pár kilometrových posunoch sa tu nebavíme
2) Práveže sa pri tých rokovaniach spomenula historická hranica z tej doby (prečítal som počas mojich prázdninových pobytov u poľskej rodiny desiatky kníh o poľskej histórii a nepamätám si už, v ktorej som sa to dočítal, ale keby ma mali za to vešať, tak by som to vyhľadal)
3) Prečo sa pritom nespomenula aj východná hranica? Možmo si spomeniete, že tú vojnu vyhral Sovietsky zväz...
4) Vaše kráľovské kritéria pozoruhodne vylučujú oslovenie pápežom, veľkosť územia, počet poddaných atď Avšak aj podľa tých vašich okyptených kritérií by ste mali veľký problém prehlásiť Alfréda Veľkého za kráľa. Máte aspoň dve listiny, v ktorých by ho susední panovníci oslovili ako kráľa ? (Je neviem o žiadnej a viem, že vám jedna nestačí). Viete o tom, že Alfréd sa musel prehlásiť za vazala Dánov a ako záruku dokonca dať dánskemu vojvodcovi do postele svoju manželku? Tá dedičnosť povedzme sedí, ale Svätopluk bol práve tak dedičom ako Alfréd a jeho dedičstvo bolo porovnateľne veľké ako Alfrédovo. Prečo bol teda Alfréd kráľom a Svätopluk nie i podľa tých vašich ad hoc kritérií?
5) Alfréd Veľký je v spore o Svätoplukovom kráľovskom titule neopomineteľná figúra, ktorú Steinhubel opomenul dokonca pri koncipovaní závažného posudku pre SNR. Inými slovami buď Steinhunel nie je kvalitný historik, alebo je politicky motivovaný.
6) Písomných prameňov z ranného stredoveku zasa nie je až tak málo, napr. pre deviate storočie sa ich vo FRA dochovali desaťtisíce
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Keďže mám aj inú prácu, začnem od zadu:
6 Koľké z nich sa týkajú Veľkej Moravy? Ani nemusíte odpovedať, to číslo sedí s mojim odhadom.
5. Podľa môjho názoru sú neporovnateľný. O anglickom kráľovstve hovoril už ktorýsi pápež ešte pred nastúpením Alfreda. Anglické kráľovstvo existuje dodnes. A vzniklo ešte pred jeho nástupom na trón. Porovnávať to so Svätoplukom a jeho situáciou nie je určite presné.
4. Neviem si spomenúť ani na jednu z jednoduchého dôvodu - vždy ma viac zaujímali naše dejiny. Zo všeobecného hľadiska ak ho anglická historiografia považuje za kráľa, tak to je ich vec... Predsa len už vraj v antických spisoch sú spomínaní vládcovia miestnych kmeňov ako králi. Takže v tom majú tradíciu. U nás je tradíciou "manstvo" podľa franského vzoru.
3. Vojnu vyhrali aj západné mocnosti a nič si z Poľska neodhryzli. Dokonca aj Poľsko a Československo sa ráta za spojencov víťazných mocnosti.
2. Ja vás vešať nebudem, pre mňa je to nová informácia a ak na niečo slúži, tak len na ospravedlnenie územnej lúpeže východného Poľska zo strany ZSSR. Fakticky to bolo o matematike.
1. Neboli to len pár kilometrové posuny, jednalo sa o rozsiahle územia. A hovoriť o hranci s pred tisíc rokov dnes je hratie sa s ohňom. Ak s pred tisíc rokov, tak prečo nie s pred 2000 rokov? Alebo ešte staršie. A došli by sme k tomu, že ak je pravdou, že Íri, Baskovia sú skutočne potomkami Keltov, tak žijeme na ich území. A situácia by bola podobná ako v roku 1945 v Sliezsku, kde podľa štatistík v tej dobe žilo 75% Nemcov.
Na záver, myslím, že sa nezhodneme, ale na tom nezáleží. Pre Vás Je Svätopluk kráľom, pre mňa nie. Čo to mení na súčasnosti?
Slovensko neexistuje vďaka Svätoplukovi, nemá na tom žiadnu zásluhu. Je to len mýtus, legenda. Slovákov v skutočnosti stvorili všetci tí, ktorých som spomínal vyššie. BTW, ak by sa mal nejaký sviatok zrušiť, zrušil by som ten Cyrolo - Metódsky. A ak by sa mal nejaký pridať, bol by to 28.október alebo 30. október. A aj keď Slováci nemajú extra radi Masaryka a Beneša, pre ich čechoslovakizmus, mali by ich zaradiť do pomyselnej siene slávy Slovenského národa, bez nich by totiž nebolo už Slovenského národa a hovorili by sme asi všetci maďarsky. Čo by zas nebola žiadna veľká tragédia.
Svätopluk, Metod a spol sa hodia najskôr preto, lebo je možné si ich idealizovať, keďže o nich vieme veľmi málo. Ťažko sa idealizujú postavy našich dejín, o ktorých máme podrobné informácie - sú to ľudia z mäsa a kostí, nie umelo vytvorené idei ako Svätopluk. Preto ja na Svätopluka napríklad nie som hrdý. Bol, robil čo robil. A nič po ňom nezostalo. To je všetko. Nie som hrdý na Štefana I. ani jeho nasledovníkov. A to po nich zostalo viac ako po Svätoplukovi. Som hrdý na to, že tu máme demokraciu, že sme si ju zatiaľ úplne nezrušili, aj keď k tomu spejeme. Pri tom za za vlády spolustraníkov pána Kučeru sa to témer podarilo a dnes nám to hrozí opäť. Môžeme byť hrdý na našu históriu - ale reálne jej dobre zdokumentovaná časť sa začína až v Uhorsku. O skoršom období je len pár listín, niekoľko zmienok v kronikách a vykopávky.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Je už nemám čas tu vypisovať, len teda k tomu bodu 5, ktorý poukazuje na to s akou bohorovnosťou rozprávate o veciach, o ktorých ste počuli málo alebo nič. Takže Anglické kráľovstvo pred Alfrédom neexistovalo (a teda o ňom nemohol hovorit žiadny pápež). Alfréd bol kráľ Wessexu, čo bol neveľký štátik na juhozápade dnešného Anglicka menší ako Veľká Morava, keď sa dostal k moci Svätopluk. Význam Alfréda spočíval v tom, že ako jediný z vládcov malých štátikov ( na ktoré bolo rozparcelované Anglicko po odchode rímskych vojsk) sa úspešne vymanil z vazalstva Dánom a zahájil proces vyháňania Dánov z Britských ostrovov, ktorý zavŕšili až jeho potomkovia.
O Anglickom kráľovstve ako takom sa teda začína hovoriť až od čias panovania Alfrédových vnukov v polovici desiateho storočia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Miesto mojich slov, použijem jeden preklad, isto ho spoznáte, keďže na rozdiel odo mňa ste asi profesionálny dejepisec a odborník na anglické dejiny:
A.D. 853. This year Burhred, King of Mercia, with his council, besought King Ethelwulf to assist him to subdue North-Wales. He did so; and with an army marched over Mercia into North-Wales, and made all the inhabitants subject to him. The same year King Ethelwulf sent his son Alfred to Rome; and Leo, who was then pope, consecrated him king, and adopted him as his spiritual son. The same year also Elchere with the men of Kent, and Huda with the men of Surrey, fought in the Isle of Thanet with the heathen army, and soon obtained the victory; but there were many men slain and drowned on either hand, and both the aldermen killed. Burhred, the Mercian king, about this time received in marriage the daughter of Ethelwulf, king of the West-Saxons.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vážne si myslíte, že človek musí byť profesionálny dejepisec, aby vedel o anglických dejinách viac ako vy?

No a teraz zareagujem na podstatu vášho argumentu tromi inými, z toho prvé dva budú vášho štýlu a ten tretí seriózny

1) Jeden záznam v kronike ešte z Alfréda kráľa nerobí

2) Pápež sa Alfredovi iba zaliečal, to je predsa v diplomacii bežné

3) No a teraz vážne : O tejto vami citovanej vete v kronike sa viedli v anglickej historiografii rozsiahle spory. Problém je v tom, že Alfréd mal v čase údajnej návštevy v Ríme iba päť rokov a bol iba štvrtým synom svojho otca a teda sa s ním ako s kráľom do budúcnosti ani nepočítalo. Dokonca ho dal otec študovať cirkevnú školu, aby z neho urobil biskupa. Avšak postupne všetci traja starší Alfrédovi bratia na tróne zomreli a ťarcha vlády i obrany proti Dánom spadla na Alfréda. Tak sa stala na oné časy vec nevídaná, že na trón zasadol vzdelaný človek a z jeho vlastnej iniciatívy sa začala spisovať kronika, z ktorej citujete...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ale nie, nemusíte byť profesionálny dejepisec, ja skutočne neviem kto ste, ja profesionálny dejepisec nie som, som programátor a mám navrch vyštudované právo, keďže ma to bavilo a bavili ma aj dejiny práva, preto poznám mnoho prameňov týkajúcich sa napríklad Uhorskej a Rakúsko - Uhorskej histórie. A mám samozrejme preštudované aj nejaké tie dejepisné diela, nielen pramennú literatúru.
Ak sa vrátim k Alfredovi - nehovorím, že tá kronika je nejakým dôkazom. Nechal ju koniec koncov spísať on sám. A je mi známe, že pravdepodobne obsahuje niektoré neskoršie vsuvky, korekcie.
Aj oficiálna anglická historiografia občas pochybuje o tom, či niektoré záznamy v nej sú pravdivé, vrátane toho o Levovi. Lenže Anglické kráľovstvo existuje dodnes a tradíciou založenej aj na tejto kronike sa začína ním.
Čo zostalo po Svätoplukovi?
Stále sa vraciam k tomu istému - preto ma to už nebaví - Svätopluk bola epizódna postava našich dejín. Nezačali sa ním a neskončili sa ním. Nie je žiadnym míľnikom. Prečo sa napríklad neslávi radšej Pribina? Veď to bola prvá známa osoba ktorá tu vládla. Nechala postaviť v Nitre kostol, ktorý bol vysvätiť osobne salzburský arcibiskup. Ani po Pribinovi nič nezostalo, ale aspoň bolo to prvá historicky známa a doložená postava našich dejín. Svätoplukom a jeho synmi sa táto časť dejín vlastne aj končí.
Jeho pochybný kráľovský titul založený na jednom diplomatickom liste a jednej kronike je podstatne menej ako kráľovský titul Alfréda. Jeho potomkovia v zásade sedia na tróne dodnes.
A späť k téme, pre naše dejiny je Svätopluk len epizódna postava. Bol vyzdvihnutý v dobe, keď všetci hľadali odôvodnenie pre kde čo. Maďari vyčítali Slovákom, že nemali kráľov a šľachtu. Že sú poddanský národ. Tak bola vyhrabaná stará, zabudnutá história Veľkej Moravy a urobená z nej "štátotvorná idea". To je ale nezmysel. Nežijeme v dobe kráľov a šľachty. Vôľa ľudu je to podstatné. A vďaka epiz´de Veľkej Moravy, mnohí zabúdajú na históriu, ktorá je k nám bližšie. A ktorá je hmatateľnejšia a mala väčšie dôsledky na náš terajší život ako nejaký Svätopluk. Kto si dnes spomenie na Školskú reformu Márie - Terézie? A predsa bola dôležitejšia ako Svätopluk. Kto si spomenie na jej Urbár? Na jej reformu trestného práva. Kto si spomenie na zrušenie nevoľníctva Jozefom II.? Na zrušenie poddanstva Uhorským snemom v roku 1848? Na reformy z roku 1867? Na vznik Československého štátu, ktorý nik ani neoslavuje a pri tom tento rok to bude 99 rokov. Kde by sme boli bez týchto udalostí? Svätopluk je úplne bezvýznamný v porovnaní s ktoroukoľvek z nich.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1) Áno, aj ja si myslím, že by sa mal radšej sláviť Pribina.
2) Kráľovský titul Svätopluka mi pripadá práve tak reálny ako Alfréda
3) Na anglickom tróne dnes nesedia potomkovia Alfréda
4) Veľa historických udalostí sa dá považovať za míľniky. Nitrianske kniežatsvo a Veľká Morava sú pre nás paradoxne naďalej dôležité hlavne tým, že nám ich chceli a chcú vygumovať z našej histórie elity maďarskej vedy a politiky.Kým to bude dôležité pre nich, musí to byť dôležité aj pre nás.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Komentáre