SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

V prípade KĽDR vyhráva teória blázna (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Technicky sú len dve možnosti

že ku konfliktu nedôjde v dohľadnej dobe vôbec, alebo že k nemu dôjde a bude tak intenzívny, že v priebehu zopár dní, možno hodín, bude jasné, kto to vyhral alebo prehral.
Otázka akurát je, či v prípade vojenského konfliktu do toho rozhodujúcim spôsobom zasiahla Čína alebo nedajbože Rusko tak, ako v Kórejskej vojne v 50-tych rokoch.

Zdá sa, že práve toto sa ten šialený severokórejský vodca snaží vyprovokovať. Preto Američania berú vojenské riešenie konfrontácie s týmto brutálnym stalinistickým totalitným režimom ako poslednú možnosť. No možno nebude vyhnutia.
 

Myslím si, že časy sa zmenili

a milión čínskych dobrovoľníkov nepríde. A sotva sa pôjde "na bodáky". Paradoxom je, že v najkrajnejšom prípade príde na riešenie v duchu veľkého generála Douglasa MacArthura, ktoré mu cez prezidenta Trumana neprešlo. S meškaním viac než šiestich dekád...
Ak by si Kim dovolil použiť nukleárnu zbraň, dáva Spojeným štátom možnosť urobiť pri obrane Guamu či svojich spojencov čokoľvek. A nikto na svete si, okrem prípadných hlúpych rečí, nedovolí nič iné. Presne tak, ako v prípade nukleárneho útoku Iránu na Izrael.
 

Ak by došlo k vojenskému konfliktu

tak by z americkej strany to bolo super hi-tech, no to by nemuselo stačiť. Pokiaľ by neobsadili komplet celú Severnú Kóreu, tak by to nemali vyhraté. Lenže vstúpiť nohou do krajiny plnej fanatikov, ktorú pred vyše 60-timi rokmi dôkladne vybombardovali by bola citlivá záležitosť.

No raz ten brutálny stalinistický režim bude musieť skončiť tak či tak, no zdá sa, že mierovou cestou to pôjde dosť ťažko, minimálne v dohľadnej dobe.

A nie je vôbec vylúčené, že Kim provokuje práve preto teraz, lebo vie, že Trump má doma veľké problémy s vlastnou legitimitou vládnutia. A Trump pre zmenu môže spustiť udrieť na Kimov režim zámerne, aby zároveň odvrátil pozornosť od vlastných problémov doma. Dosť výbušná situácia, povedal by som. Ak do roka nebude z toho žiadna vojna, bude to úspech. Otázka ale čí úspech.
 

Nikto by, v krajnom prípade,

o ktorom hovorím, do tej krajiny "nohou nevstúpil". Vstúpili by predovšetkým viaceré fyzikálne faktory. Tlaková vlna by prevetrala, trošku by sa prikúrilo a krajina by bola načas obohatená o zaujímavé izotopy, ktoré bežne v takom množstve nezoženieš.
Po nukleárnom útoku na Guam či spojencov by pre Severnú Kóreu prestal platiť dnes úzkostlivo sledovaný ukazovateľ "collateral damages". Collateral damages by sa naopak stali vedľajším meradlom efektivity a bolo by ich toľko, aby vojenské a politické riešenie bolo konečné.
A neviem si predstaviť v USA reálnu silu, ktorá by v takomto, Kimom vyprovokovanom nukleárnom konflikte, nestála v jednom šíku s ktorýmkoľvek prezidentom, vrátane Trumpa.
 

Nikde nie je napísané

že USA by automaticky odpovedali na pokus poslať na Guam nejakú raketu s jadrovou hlavicou. Toto je dosť nepravdepodobný scenár.

V prvom rade by sa akýkoľvek jadrový útok na Severnú Kóreu stretol s dosť veľkou nevôľou v Južnej Kórei, v Číne, aj inde.

Je tiež veľmi pravdepodobné, že ak by tých odpálených rakiet nebolo veľa, Američania by ich boli schopní pomerne bezpečne zostreliť svojou vcelku dobre odskúšanou protiraketovou obranou ešte predtým, než by padli niekam do Blízkosti Guamu alebo iného obývaného územia USA, Japonska aleob Južnej Kórei.

Ak by prípadná jadrová hlavica takejto vypálenej a zasiahnutej rakety aj náhodou predsa len vybuchla, ešte by to nemusel byť dôvod na jadrový útok Američanov, ak by k tomu došlo niekde nad šírym oceánom, alebo dokonca v kozme.

Doba sa zmenila a použitie jadrových zbraní kýmkoľvek by nebolo len tak ľahko ospravedlniteľné. Veď aj tie dve bomby, čo zhodili Američania v 45. roku boli mimoriadne kontroverzným rozhodnutím, o ktorom sa diskutovalo desaťročia. Veliteľ lietadla, ktoré zhodilo prvú bombu, Paul Tibbets, vtedy len 30. ročný, do konca života nepochyboval o správnosti toho kroku. Prvé správy o útoku boli strohé a nehovorili nič o masívnych civilných obetiach. Tie hrôzostrašné obrázky prišli až neskôr. Druhá svetová vojna bola totálna vojna, v ktorej na oboch stranách bolo civilné obyvateľstvo, najmä to vo veľkomestách, zámerným terčom útokov.

No dnes by tak masívne útoky v takýchto rozmeroch kdekoľvek na svete boli takmer nepredstaviteľné.

Ak Američania nakoniec zaútočia, tak takmer určite len za použitia konvenčných zbraní.
 

Drobné doplnenie prvej vety:

Nikde nie je napísané, že USA by automaticky odpovedali JADROVÝM ÚTOKOM na pokus poslať na Guam nejakú raketu s jadrovou hlavicou.
 

V mnohom môžete mať pravdu,

nemyslím si však, že v prípade "úspešného" zásahu Guamu či Seoulu by USA zvažovali čínsku či akúkoľvek inú nevôľu.
A pokiaľ ide o Tibbetsa, bol to, s celou posádkou Enoly Gay, hrdina, akých bolo málo. Nikto im nezaručoval, či zhodenie prebehne "po masle", či im "náklad" nevybuchne skôr, ako má, atď. Je veľmi jednoduché (a zbabelé i bezcharakterné) z pohodlia kožených kresiel katedier "mysliteľov" hovoriť o kontroverznosti. Nikto z nich, ani z ich synov a vnukov, nemusel ísť dobýjať Japonsko, krajinu agresora, ktorý vojnu začal, dom za domom, strom za stromom a kameň za kameňom. Keďže je známe, koľko padlých stálo USA dobýjanie ostrovov a ostrovčekov "vreckovej veľkosti" ((viď Iwo Jima), považujem úvahy o "kontroverznosti" reálneho ušetrenia tisícov a tisícov životov amerických vojakov (a, presne vzaté, i sovietskych, i keď v ČA na živote jednotlivca nikdy zvlášť nezáležalo) za hanebné.
Každopádne ďakujem za diskusiu a srdečne Vás zdravím.
 

To, že ten útok bol kontroverzný

je objektívny historický fakt, nie moja domnienka. Môžete si o tom prečítať na Wikipedii:
https://en.wikipedia.org/wiki/...
Atómová bomba je v prvom rade mimoriadne nehumánna zbraň hromadného ničenia, ktorá si svoje obete nevyberá. Aj preto dlhé mesiace, ba roky po útoku na Hirošimu a Nagasaki boli podrobnosti o jej účinku v USA systematicky cenzurované. Tibbets dnes nie je a ani nikdy nebol hrdinom pre všetkých. Dokonca ani viacerých z tých, čo sa sami podieľali na vývoji atómovej bomby.

Priznám sa, že od vás ako lekára by som čakal trochu humánnejší postoj k tejto veci.

Aj ja ďakujem za diskusiu a srdečne zdravím aj Vás.
 

Wikipedia nie je Boží súd.

Žiadne bombardovanie si v II.svetovej vojne obete nevyberalo. Ak začneš vojnu s cieľom podrobiť si, v lepšom prípade zotročiť a v horšom prípade exterminovať svoje obete, musíš počítať i s tým, že ti to raz prípadne
spočítajú. Ak ti nepriateľ , ktorý začal vojnu, vybombarduje rodinu v Coventry, nemáš príliš výčitky, ak bombarduješ Hamburg. To nie je nehumánne, to je biblické, aj keď, pripúšťam, starozákonné.
Nikto nikdy nikde nebol hrdinom pre všetkých.
Pre Trumana by boli americkí vojaci, ktorí by (zbytočne, ak sa tomu dalo predísť) padli pri dobýjaní Japonska "všichni moji synové". (Tak sa nazývala strhujúca divadelná hra, zhodou okolností tiež s vojnovým námetom, ktorú som pred desaťročiami videl v Tylovom divadle s Medřickou a Hrušínským. Nič herecky silnejšie som za celý život nevidel.) Ako americký prezident by som, súc Trumanom, mal ťažký pocit viny za každú jednu sirotu po takto padlých otcoch. Všetci tí mudrlanti, "pobojigneráli" a v tomto prípade doslova pseudohumanisti, ktorí "rozhodli" (akým právom?) o "kontroverznosti" nestoja za jediného Tibbetsa, aj keby ich boli milióny.
 

Nik tu netvrdí, že Wikipedia je

boží súd.

No dosť podstatný rozdiel medzi 2. svetovou vojnou a prípadným konfliktom so Severnou Kóreou by bol ten, že 2. svetová bola totálna vojna, v ktorej sa používali aj totálne, nevyberavé prostriedky boja. Prípadný konflikt Kimovho režimu s USA by však nebol ani zďaleka totálnou vojnou. Tak ako takouto vojnou nebol ani voj Američanov vo Vietname. Vtedy tiež už mali jadrové zbrane vo veľkom počte, no napriek tomu ich nepoužili. Aj napriek tomu, že prišlo o život vyše 50,000 amerických vojakov.

Dnes stačilo jedno jediné vyhlásenie prezidenta Južnej Kórei, že si jadrový konflikt neželá a vyhlásenie zopár amerických politikov a generálov naznačujúcich Trumpovi, aby sa vo vyhláseniach krotil, a už Biely Dom vyhlásil, že vojensky zasiahne, až keď zlyhajú sankcie.
Dnes je naozaj iná doba než bola v roku 1945. Vtedy sa morálne aspekty použitia zbraní hromadného ničenia veľmi neriešili. Dnes však áno.
 

Nepochybne, dnes je iná doba.

Ale ten, kto prvý agtresívne napadnúc iného,použije atómovú zbraň vracia čas do roku 1945.
 

Nie tak celkom

Závisí, na tom, že kto by takto zaútočil, a aj na tom, či by sa strafil a či by mu tá bomba aj fungovala. Ale hlavne na tom, koľko tých rakiet/hlavíc by bol schopný vystreliť súčasne a koľko by ich ešte mohol mať v zásobe.
Odvetný útok USA na Severnú Kóreu útočiacu zopár raketami s jadrovými hlavicami by mal určite inú podobu a veľkosť ako odvetný útok na Putinovo Rusko útočiace naraz stovkami, ak nie tisíckami jadrových rakiet.
 

Len to ešte prerátajme

na plochu, ktorú treba pri konečnom riešení dynastie Kimovcov "opracovať". Odvetný útok by bol, napríklad vo vzťahu k Rusku, numericky nepochybne primeraný.
Výsledkom odvety nemôže byť "oddychový čas" pre Kima, tak ako ho nemal dostať Saddám po útoku na Kuwait.
 

Pán Osuský

Treba myslieť aj na tie deti v Severnej Kórei. Tam nie sú len vojaci.
 

Deti sú i v Seoule

a na Guame... A boli i v Londýne, Rotterdame a Coventry, Hamburgu i Berlíne a mali ich aj otcovia, ktorí padli v Pearl Harbour. Ten, ktorý začne vojnu, dnes prípadne i nukleárnu, zrejme na svoje deti celkom zabudol.A napadnutý, ktorý o svoje deti prišiel, bude na deti nepriateľa sotva myslieť.
 

Agresiu treba tlmiť, nie eskalovať

obzvlášť tú nukleárnu. Planétu máme len jednu.

Treba rozmýšľať, ako Kima jadrovo odzbrojiť a jeho režim nadobro ukončiť, nie ako urobiť z Kórejského poloostrova spálenú a radiáciou zamorenú zem. No nad tým už dlhšiu dobu rozmýšľajú stratégovia v USA aj inde a vyriešenie takejto úlohy pri dnešnom stave vecí určite nie je jednoduché.

Podľa mňa najpravdepodobnejším scenárom by pri prípadnom pokuse o útok Severnej Kórei raketami (či už jadrovými alebo nie - to sa nikdy s istotou nevie, až kým nedopadnú) by bola aktivácia protiraketovej obrany a okamžitá masívna konvenčná vojenská operácia s účasťou juhokórejských vojsk (pri ofenzíve je dobré poznať jazyk nepriateľa) predtým, než by Čína alebo Rusi stihli niečo urobiť.

No to sú všetko len dohady. Lebo sú dohady aj ohľadom toho, o čo Severokórejskému režimu v konečnom dôsledku ide.
A to, že sú majstri v blafovaní, sa vie desaťročia.
 

S najväčšou pravdepodobnosťou

Američania nejaký ten plán vojenskej intervencie už dlhšiu dobu vypracovaný majú a momentálne ho už len revidujú a dolaďujú pre prípad, že sa použije.
 

Prečítal som túto vašu OK diskusiu s Osu

takže by som ešte doplnil, že iste už pri použití boli námietky, čo je celkom prirodzené, ale prikláňam sa k PO, že to zachránilo životy "naše" (americké) čo je logicky pre nich prednejšie ako chrániť životy japonské ("môj dospelý syn, vojak je pre mňa predsa dôležitejší ako malé dieťa nepriateľa, ktorý ma napadol a ohrozuje môjho syna.")
2. novú zbraň bolo potrebné aj odskúšať aký má reálny dosah. Morálne je to prípustné na nepriateľovi, ktorý ma napadol a zabil mnoho "našich" synov, dcéry, deti, dedov...
3. a v tomto je myslím si najdôležitejší dosah a prínos - odstrašujúci účinok vyskúšanej jadrovej bomby. Nebiť Hirošimy a Nagasaki, som presvedčený, že nejneskôr Kubánska kríza by jadrovú vojnu spustila, ak nie skôr. Mŕtvi z H a N zachránili možno svet.
 
Hodnoť

M.A:S.H.

lekar nie general :), pri 5. clanku rozmyslam, ze ked GB, co potom tie raketky?
 
Hodnoť

s 300, s 400, s 500

aj ked pomocne sily sa vzdy hodia, hlavne ked je u nas armada boja-schopna :)
 


Najčítanejšie na SME Komentáre