Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Pri uctievaní velikánov nezabúdajme na polemiku (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Pán Jančiga,

Pripusťme, že článok do novín sa nepíše tým istým štýlom, ako odborná stať, i tak ma však prekvapuje na vašom príspevku, že ako historik neuvádzate žiadne pramene o vami zmienených výrokoch Štefánika či Hviezdoslava, aby sme si ako čitatelia nielenže dokázali overiť vaše tvrdenia, ale aj eventuálne posúdiť ich kontext. Napriek tomu vám v zásade verím, že bude niečo pravdy na tom, čo uvádzate. Timrava nám napr. zanechala nepríliš lichotivé svedectvo o ješitnosti i ambicióznosti Hviezdoslava (čo nijako neuberá na jeho kvalitách ako básnika). Pokiaľ ide o Šrobára, ako pražský Slovák nemal príliš na výber; slovami Vladimíra Mináča, v prípade pražských Slovákov nikdy nešlo o "vec povahy", ale o "povahu veci".

K štefánikovi: prekvapuje ma, čo ste napísali o jeho čechoslovakizme, ale otázka znie skôr takto: Ak je pravda to, čo hovoríte, źostal by Štefánik čechoslovakistom aj keby sa nezabil pri nehode a strávil by hoci len pár mesiacov v Prahe ako minister? Mne sa to vôbec nevidí isté. Isteže, on poznal pražské prostredie, ibaže ako študent, a to nie je to isté, čo minister. Ja osobne nepoznám veľa slovenských študentov, ktorí by sa sťažovali na prístup Čechov počas rokov štúdia v Prahe. Vo všeobecnosti platilo, že českí učitelia nijako slovenských študentov neprenasledovali ani im neškodili, spolužiaci boli korektní a nejaké poznámky o "blbých Slovákoch" boli v akademickom prostredí veľmi zriedkavé.

Problém s Čechmi pre Slováka v Prahe začínal až po štúdiách a to až vtedy, keď už o niečo naozaj išlo : o moc, privilégiá, spoločenské postavenie, vyvodenie zodpovednosti atď Keď prišlo na "lámanie chleba", vtedy sa slovenský pôvod stával výrazným handikapom a ľudia, o ktorých by ste nikdy nepredpokladali, že sa môžu správať k Slovákom neobjektívne, sa neobjektívne začali správať. A to krajne neobjektívne, proti všetkej pravde či slušnosti. Preto je podľa môjho názoru dobré, že sme sa rozdelili. Každý je u seba a zodpovedný sám za seba.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

mohyla

nebyt hájnikovej zeny, mam aj Hviezdoslava na 100 % rad.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pán Klimčík.

Hoci nerád,ale musím Vám vychádzajúc z mojich skúseností oponovať. Nejde o mňa.Mám staršieho brata.Vysokú školu skončil v Prahe na ČVUT - konštrukcia automobilov. Diplomovú prácu robil v Tatrovke v Bánovciach .A tam mu poradili,že ak chce naozaj pracovať ako konštruktér,aby šiel pracovať do Kopřivnice. Čo s aj stalo. Nikdy som od neho nepočul tie slová ktoré ste na adresu Čechov uviedli. Naopak podľa jeho vyjadrenia - Česi si vedeli vysoko vážiť toho kto sa "veci rozumel". Ja to skôr vidím tak,že síce veľa Slovákov skončilo vysokú školu v Čechách či dokonca v Prahe.Ale ich tvorivé myslenie bolo ak nie nulové,tak veľmi nízke /toto Vám žiadny diplom nezaručuje/ a tak hoci vysokoškolsky vzdelaný - nedokázali sa uplatniť tak ako si to predstavovali. A samozrejme ako pravý Slováci - chyba nebola v nich,ale v Čechoch. K tomu celému dodám ešte toľko,že môj brat nikdy nebol členom žiadnej strany a teda ani KSČ!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1) Veď áno, aj môj otec mi to hovoril. Keď ťa synu v Prahe neuznali, tak to preto, že čisté jedničky na univerzite ešte nestačia na "tvorivé myslenie". A že si vyhral celoštátnu matematickú olympiádu? Ako vidíš, to tiež nič neznamená. Jirkovi Hořejšímu nešli na základnej škole slovné úlohy, ale keď prišlo na lámanie chleba, Češi menovali jeho a nie teba ako vedúceho oddelenia. - Prečo asi ? - pýtal sa môj otec. - Určite nie preto, že je Čech, ale preto, že je tvorivejší! - Vravím otcovi : "Tato, Jiří Hořejší publikuje články v zahraničných časopisoch nižšej prestíže ako ja, ľudia v zahraničí oveľa menej citujú jeho práce ako tie moje, na moje výsledky sa odvolávajú najväčšie esá a o Hořejším skoro nikto v cudzine nevie, že existuje, som pozývaný na pobyty a konferencie do celého sveta a Hořejší prakticky nevystrčí nos z Prahy. To sú predsa hmatateľné argumenty !" Nad otcom, presvedčeným Čechoslovákom, som i tak nevyhral. Odmietol uveriť, že na Univerzite Karlovej by rozhodovali o postavení ľudí iné ako vedecké argumenty.

2) Viete, nepáči sa mi, ako na mňa útočíte. Keď si vygooglite moje meno, zistíte, že som sa presadil vo Francúzsku, kde je úroveň vedy oveľa vyššia ako v Česku. Asi by teda malo byť moje svedectvo brané vážne, čo poviete? Všimnite si taktiež, že ja nespochybňujem svedectvo vášho brata. Môžem vcelku uveriť, že vedenie automobilky má záujem si udržať šikovného cudzinca, ak chce svoje automobily predať. Avšak aký má záujem vedenie Univerzity Karlovej, aby bolo voči cudzincovi objektívne, keď pramálo záleží na tom, čo tá univerzita vedeckého vyprodukuje? Univerzita Karlova v Prahe má prestíž i veľké peniaze automaticky garantované; profesor z Brna, Opavy či Olomouca sa môže v práci pretrhnúť a nebude mať v Česku vyššie spoločenské postavanie ako kdejaký priemerný vedec z Prahy. Verte či neverte, na Univerzite Karlovej hrajú vedecké práce v podstate sekundárnu rolu, zatiaľčo sociálne vzťahy medzi ľuďmi rolu podstatnú. Takto to chodí. A k tomu pripočítajte, že Češi uznajú Slováka, ak je výborný, avšak nie natoľko dobrý, aby bol lepší od nich všetkých. To radi nemajú a dokážu takému "opovážlivcovi" z SK veľmi strpčiť život.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Neviem, ako úprimne myslel Štefánik "československý národ", ale bola to od neho pragmatická snaha, vedel, že tak, v spojení s Čechmi, máme šancu vytvoriť štát, sami nie a snažil sa preto urobiť všetko, čo mohol. Aj preto reorganizoval československé légie aj ich zdržiaval v Rusku, aby mohol ukázať, že už existuje úspešné československé vojsko a ním podporiť vznik nového štátu. Ako by to videl ďalej, to by naozaj bolo zaujímavé.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Dobre hovoríte,

pani Kelišová. Pán historik ignoruje fakt, že ubehlo už sto rokov a posudzuje vtedajšie udalosti akoby sa odohrali v dnešnej dobe. Vtedy bolo celkom iné medzinárodné prostredie, najdôležitejšie bolo založenie štátu, a potoma to, že on ako historik to nepochopil, vytvára nie príliš lichotivý obraz o ňom samom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

"potoma"

delete
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

štefánik, hviezdoslav, hodža

nič moc, dočítal som sa. Síce ako kriticky mysliaci žiak kantora smatanu ma zaráža málo odkazov na zdroje, pramene, ale nevadí. A nevadí ani ignorovanie historického kontextu. Autor nie je nacionalista, tak čo! Ale som rád, že generácie po nás nebudú mať takú chudobnú históriu, tak málo bardov. Budú mať. Len tak narýchlo, umelci: Jančiga, Kalmus, Lorenz a mnoho iných nespochybniteľných veľduchov doby. Aj keď žijú v nežičlivom prostredí: jedného sa musel aj pán prezident zastať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Autor

napísal (ale koťuha neozdrojoval- aby mal pán Ctirad čo kontrolovať) číru ale nepríjemnú pravdu o našich velikánoch a to sa nepáči. Čo by sa stalo keby sa Štefánik nezabil,atď (alebo keby napr. AH padol v 1. WW) a podobná alterntívna história je predmetom záujmu iných zvyčajne amatérskych "historikov" a nepatrí sa to vyčítať autorovi, že nefantazíruje o tom čo by bolo potom. Pravda o velikánoch je často nepríjemná, ale nie každý to berie tak tragicky, lebo kontext a doba... a to každý rozumný čitateľ pochopí. Napr. tí kritizovaní Česi majú dokonca básničku (čítal som ale nemôžem slúžiť, zabudol som) o autoroch operného skvostu Predanej nevesty (rýmuje sa tam že autor hudby skončil v blázinci ako dôsledok pohlavnej choroby a autor libreta bol konfident rakúskej polície) .
A toto je skutočná perla od pána Ctibora, dosvedčujúca neradostný osud slovenských študentov v Prahe:
"Vo všeobecnosti platilo, že českí učitelia nijako slovenských študentov neprenasledovali ani im neškodili, spolužiaci boli korektní a nejaké poznámky o "blbých Slovákoch" boli v akademickom prostredí veľmi zriedkavé." Čo si mám potom myslieť o tom našom slovenskom "Česi do Prahy.. atď " to je fakt z iného súdka, to som asi prehnal, ale tak akosi ma to napadlo, čítajúc pána Ctirada (pozor prechodník).
A ešte niečo. Názory pána Ctirada na výskum na KÚ a na MÚ Brno uvedené vyššie,( kde by som to mal vlastne napísať , ale zo skromnosti som začal dole ako posledný) svedčia o tom že stráca kontakt so strednou Európou a žije niekde v inej galaxii, nechcem to tu rozoberať nie je na to miesto, ale snáď by si mohol oživiť ako je to s financovaním univerzít v čr a čo je to centrum excelentnosti výskumu na MÚ v Brne a že v Brne je, alebo v krátkej dobe bude, zrejme najvyššia koncentrácia slovenských študentov v strednej Európe. Howgh.
P.S. Z českej histórie je známý príbeh Ctirada a Šárky a nechce sa mi veriť , že by za tým negativizmom k Prahe bolo to známe "cherge la femme"
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

No je to trochu guľáš, čo ste napísali, milý Zilvar. Ak reagujem, tak je to len kvôli tomu vášmu P.S., ktoré naznačuje moju údajnú homosexualitu (mimochodom správne sa to napíše "cherchez la femme"). Viete, ak v nejakej civilizovanej spoločnosti ľudí žije muž so ženou v manželstve a vychovávajú spolu svoje potomstvo, požívajú aspoň istý stupeň spoločenskej ochrany. Mne Slovákovi a mojej manželke Poľke bola táto spoločenská ochrana v Českej republike odopretá úplne. Už zmienený Jiří Hořejší ohavne, nepravdivo a bezostyšne ignoroval môj rodinný život a intenzívne a podlo o mne rozhlasoval, že som homosexuál. Keďže to, čo tvrdil, nie je pravda, Hořejší tým naplnil skutkovú podstatu trestného činu osočovania a riaditeľ Nukleárneho Centra Wilhelm (pôvodom Slovák) ho chcel po zásluhe vyhodiť z fakulty. Proti tomuto logickému úmyslu slovenského riaditeľa vyhodiť Hořejšího z práce sa zdvihla vlna českej nenávisti. Nikdy nezabudnem na pohoršením skrútené xichty Obdržálka, Horáčka, Dolejšího či Ledvinku, na hrubé nadávky Leitnera, na výčitky Bahníka: "ty vážne chceš Jirkovi Hořejšímu ničit kariéru za to, že něco o tobě povídá?!" Wilhelm bol prinútený vycúvať a dokonca vymenovať Hořejšího za šéfa oddelenia, v ktorom som pôsobil. Samozrejme, jeden z prvých cieľov Hořejšího vo svojej novej funkcii bolo vyraziť z fakulty mňa (to už Bahníkovi nevadilo). Aby som však bol objektívny, dostal som "šancu" vďaka nápadu, ktorý mohol skrsnúť iba v hlave zverov a nie ľudí : prišiel za mnou Čestmír Burdík a povedal mi, že ak sa priznám k homosexualite, tak ma Hořejší z práce nevyhodí. Pochopiteľne som to odmietol a v hodine dvanástej som unikol z českých pazúrov. Vďaka podpore ľudí z Londýna, Cambridge a Ženevy som dostal prácu v CERNe a neskôr profesúru vo Francúzsku. Ovšem nezostalo do bez následkov. Tie desiatky otitulovaných ľudí, ktoré verejne vyrevúvali po Prahe : "Klimčík, ten teplouš!" nepykali za svoje beštiality. Ľudia na Slovensku, včítane celej mojej rodiny (ba i otca, matky a sestry) nedokázali pochopiť, že takéto svinstvo môže česká spoločnosť tolerovať a Hořejšímu uverili i to že som homosexuál i to, že som nekompetentný (mimochodom, s Hořejším som sedel ešte pár rokov predtým v jednej pracovni a ikskrát som ho presvedčil, že nemal ani zlomok mojej odbornej erudície).

Zhrniem : aký je teda dôvod môjho negativizmu voči Českej republike? Je jednoduchý: moja osobná skúsenosť. Kedysi som videl český film "Vyšší princíp mravný", kde učiteľ na českom gymnáziu v časoch Protektorátu nevedel pochopiť, že Nemci doslova za nič bezohľadne ničia kariéru jedného študenta tým, že mu neumožnia zmaturovať a vzápätí sa prekvapil ešte viac, že oni nielenže ničia chlapcovi kariéru, ale berú mu priamo život. Mne sa stala v Česku podobná vec: Češi mi ničili nielen kariéru, ale priamo život. Doslova za nič.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Možno je to

čudné, ale nemal som ani tušenia o povahe Vašich problémov v Prahe a mojím PS som už vôbec nič také nenaznačoval, ale aj tak sa ospravedlňujem a robím tak pekne po babišovsku: "Sorry jako"
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

no nič,

ostal som nepochopený, ako sa to géniom zhusta stáva. "Zakladatelia národa", jeho kultúry až po štátnosť, boli ľudia z mäsa a krvi. Mali svoje chyby, ale majú nepopierateľné zásluhy. Nepopierateľné.To je ten dôvod, prečo si o robinovi hoodovi nikto nedovolí povedať, že bol obyčajný zbojník ,ako to ba kaviareň často trepe o jánošíkovi. Kto bol ten zaprdený antisemita v hríbovom ústnom otvore? Slovač si rada necháva skákať po hlavách, rada sa samobičuje. Poučme sa u nespochybniteľných demokratov, jedinej demokracii na blízkom východe, ako som sa to na týchto stránkach veľakrát dočítal, v izraeli. Zakladatelia izraela sa od začiatku v palestíne správajú tak, ako sa správajú. Ako sa, napr. volal ten vybuchnutý hotel, plný angličanov? Je počuť "polemiku"? Nie, to by bol antisemitizmus. No a preto, hor sa do polemiky o štúrovi!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

v havranovom ústnom otvore

hríb sa predviedol inak https://www.tyzden.sk/casopis/...
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Komentáre