Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Kde berie Amerika 400 miliárd dolárov? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Kde berie Amerika 400 miliárd dolárov ?

Nuž netvrdím,že autor nemá pravdu. Ibaže to podľa mňa nie je celá pravda. Môžem položiť otázku kde brala podobné peniaze,keď kupovala /a bola najväčším nákupcom/ ropu na svetovom trhu ? Koľko ušetrila tým,že dnes nielen,že má dostatok vlastnej ropy,ale ešte ju aj exportuje. Toto "obrátenie" z importu na export pomohlo tiež stabilite dolára.Len si spomeňme aké devalvácie zažíval dolár keď na svetovom trhu stúpla cena ropy . Ale to tiež ne je jediný moment stability dolára.Nech uvažujeme ako chceme - pri cezhraničných platbách mimo EÚ je dolár stále tou menou,ktorou sa platí a ten kto platí musí tie doláre niekde nakúpiť,hlavne ak odberateľ nie je z USA. Aj na tom sa "zarába",ale zarába USA ! A čo sa konkrétne Číny týka je tu ešte jeden moment - kým USA dovážajú tovar z Číny bez cla,tak Čína na dovozový tovar stále uvaľuje clo. Ak by ho zrušila - aj USA by toho do Číny vyviezli podstatne viac ! A keďže ja nie som ekonóm - vôbec si nemyslím,že som vymenoval všetky na to vplývajúce faktory..
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

dosť zaujímavá úvaha, ale niečo chýba

Stále sa chceme silou-mocou tváriť, že finančné "podnikanie" a investovanie do skutočnej ekonomiky súp jediným, jednotným systémom. Je - ale iba čiastočne.

Keď sa finančníci nepozerajú a nepočúvajú, smie sa hovoriť aj o reálnej a virtuálnej ekonomike. A tiež si prečítať trochu Pikettyho. Ale opatrne, lebo po hube. Veď viet, kto vlastní noviny, médiá, poslancov, politikov a úradníkov.

Američania posielajú svojich 400 miliárd $ do Číny, kde to ide to výrobných technológií, technologického vývoja, ťažby surovín a výroby materiálov, následne platov, DPH, infraštruktúry ... školstva ... reprodukcie zdrojov ...

Číňania posielajú 400 miliárd $ späť do USA ako "investície". Neinvestujú však do výrobných technológií, ale do finančných operácií: dlhopisov, záložných listov, finančných "derivátov" (ziskové cenné papiere pomiešané s nesplatiteľnými dlžnými úpismi), hedžových fondov ... ktoré vlastnia iné cenné papiere, ktoré vkladajú do ďalších hedžových fondov ...

Finančnými špekuláciami možno získať dočasne vyššie výnosy ako investovaním do technológie a produkcie, tak treba správne preložiť frázu "USA je stále krajina veľkých možností". Cenou za "zisk" je , že domček z kariet sa zrúti, dôchodkové fondy a poistné fondy skrachujú a vláda natlačí ďalšie peniaze a odmení stratové firmy "too big to fail".

Tento systém "funguje", aj keď matematické zákony v ňom očividne neplatia.

A teraz skúste analyzovať, ako je to naozaj, v novinách, ktoré vlastní ...
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Komentáre