Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Deti nám ukradli naše životy (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Trochu zmätené slová,

tak ukradli alebo neukradli ten život?
Rodič by nemal mať pocit, že mu jeho vlastné deti niečo kradnú.
Veď si ich sám splodil, chcel ich, tak ich má.
Nepozdáva sa mi, že niekto považuje svoje deti za nejakú príťaž.

Prečo?

Len preto, že má novú manželku a ten život PRED ho už bohvieako nezajíma?

Za to určite nemôže brať na zodpovednosť deti.
Sťažovať sa na vlastné deti, či už po stránke časovej, finančnej, obmedzujúcej a neviem akej ešte nie je fér.

Život nám nekradne nikto. Ani deti, ani rodičia. Keď už tak - najväčšími zlodejmi svojho života sme si sami.

Deti sú aj na to, aby sa rodičia o ne starali. A nevyčítali im to.

Keď vyčítajú, tak nemusia pre ne robiť nič.

K čomu je také, že robím pre teba to a to a potom ti to otrieskavam o hlavu a ešte k tomu verejne?

I keď cítim, že úmysel bol pohodový a nie negatívny.
Ešteže to.
Deti raz odrastú, rodičia zostarnú.
Tak si to skúste otočiť. Prekážaš mi, rodič, mám svoju rodinu. Si pre mňa časovo náročný, rodič, chcem mať svoj život so svojím partnerom. Stojíš ma dosť peňazí, rodič, už budem celkom rád, keď vypadneš. Ale ... ale ... ľúbim Ťa nadovšetko.
Len už choď!
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Komentáre