Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Znásilnenie sme prežili. Teraz potrebujeme odpustenie (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Tí, ktorí si vedome pamätajú...

...začiatok okupácie v auguste 1968 a obdobie ktoré potom nasledovalo, majú dnes najmenej 55 - 57 rokov. Tí, ktorí vtedy mali 30 - 40 rokov a boli aktívni (na ktorejkoľvek strane barikády), majú dnes 80 - 90 rokov. Komu máme my, ktorým okupácia a "normalizácia" zničili detstvá, mladosť, najlepšie roky života, odpúšťať? Nie, nehnevajte sa, pán Prostredník, ja nikomu nemienim odpúšťať. Prečo?
Pretože aby som mohol (komukoľvek a čokoľvek) odpustiť, musí tomu predchádzať jeho - vinníkovo hlboké, úprimné a pokorné ospravedlnenie sa.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Máš pravdu, odpúšťať sa nebude. Od tých, ktorí nás v r. 1968 znásilnili a ponížili, totiž ešte nikto na svete nepočul ospravedlnenie za žiadny zo zločinov, ktorých sa dopustili. Myslím si preto, že vidina odpúšťania tým, ktorí sa toho znásilnenia dopustili, je nereálna. Prijali by sme tým za svoj status prostitútok ako tí, ktorí im za to tlieskali.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Klasický

prostredníkov nezmysel. Napr. citát:
"V deň výročia znásilnenia nádejí celej jednej generácie na viac ľudskosti a slobody v totalitnom režime táto karikatúra otvára vážnu otázku: Kto komu môže odpustiť znásilnenie?

To je vtip? Po zverejnení Chruščovovho prejavu v 1956.om sa nikto nemôže vyhovárať, že nevie čo spôsobila komunistická ideológia.
Nikto, kto vie čítať, sa nemôže vyhovárať, že za to nemôže ideológia, lebo to ľudia zlyhali a ideológiu zneužili. Ako sa dá ospravedlniť ideológia, ktorej základnou súčasťou a nosnou filozofiou je triedna nenávisť a triedny boj?

Preto každý, kto bol členom KSČ z presvedčenia či zo zištnosti, si žiadnu ľútosť nezaslúži, a čo sa odpustenia týka, je samozrejme možné, ale musí mu predchádzať účinná ľútosť červených zločincov.
A problém je v tom, že som nikoho z červených nepočul ospravedlniť sa za to, že podporovali zločinnú ideológiu a spoločenský systém.

Nepočul som ospravedlniť sa ani Dubčeka, nieto ešte Biľaka. Nepočul som ospravedlniť sa Fica, že bol dobrovoľne členom zločineckej organizácie, ale ani Kisku, že chcel do nej dobrovoľne vstúpiť.

Je úplne jasné, kto má komu odpustiť, pretože je jasné, kto sa previnil. Previnil sa každý, kto bol dobrovoľnou súčasťou tej zločinnej červenej mašinérie a každý, kto ju podporoval.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

v tom prípade

sme vinní všetci, ktorí sme tu žili a pracovali. Všetci sme kolaborovali. Dokonca aj tí disidenti ktorí kolaborovali v prognostických ústavoch a v SAV. Dokonca aj ten Čarnogurský, ktorého brat zastával vysokú funkciu v Hydrostave. VŠETCI.
Dubček sa nestihol ospravedlniť.Žiaľ, nebolo mu dopriate byť prezidentom
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nie,

životom a prácou nekolaboruješ.
Podobne ako s väzniteľom nekolaborujú väzni tým, že žijú vo väzení a jedia väzenskú stravu.

Ale na priamu výzvu musíš odmietnuť. Ja som napríklad odmietol byť v SZM a 2x som odmietol vstup do KSČ. Aj drobnosti - zásadne som nechodil na oslavy 1. mája. A v 89. som v našej fy poslal celé stranícke vedenie do hája, čo bolo ľahké, lebo to boli zbabelé krysy.

Dubček mal na ospravedlnenie času habadej. Ale jemu ani nedošlo, že sa má ospravedlniť. On si totiž nevedel vo svojej obmedzenosti nič iné ako socializmus s komunistickou ideológiou predstaviť.

Mmmchdm - Čarnogurský dostal funkciu v Hydrostave až v 1990.om, ale neviem viac. Dovolili mu cestovať po stavbách v Afrike, ale to možno kvôli tomu, že bol schopný.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ale volil si

neprotestoval si, nijak si nebojoval. Poslusne si kyval hlavou a sem tam si si zanadaval. V 80tych rokoch nebol problem vyhnut sa vstupu do SZM a KSC. podobne prvym majom.
mna carnogursky nezaujim, to bol len priklad, ze aj oni nejak "kolaborovali" (okrem toho - kedy vystudovali pravo ich deticky? - verim ze az po 90om).
Je lahke odsudit Dubceka s pozicie cloveka, ktory nemal zodpovednost. 60 te roky boli velmi blizko revolucii v Madarsku, Kubanskej krize...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nechce

sa mi rozoberať podrobnosti, ale medzi kolaboráciou a verejným protestovaním je dosť zásadný rozdiel. Stále platí ten príklad s väzňom.

kolaborácia -ie ž. (i s kým, s čím) ▶ nemorálna, zradcovská spolupráca niektorých obyvateľov okupovaného štátu s orgánmi nepriateľskej mocnosti, zvyčajne vnímaná ako vlastizrada, kolaborovanie; ústretová spolupráca s domácim nedemokratickým vládnym systémom

Na voľby som chodil, ale za plentu s preškrtnutím všetkých kandidátov národného frontu. Čo malo za dôsledok návštevu u 2 levov.
Ale to bolo úplne jedno, lebo aj tak tie hlasy nikto nepočítal.
Inak nechodiť k voľbám bolo ťažké - napr. pri mojich 1. voľbách som plentovo "volil" v Bratislave na internáte. Keď som prišiel domov, čakala ma miestna volebná komisia s urnou, pretože v tom bordeli ma zapísali do zoznamov aj v BA, aj doma. Na skúške z ML som súdruha tešil konštatovaním, že ten rok bola účasť na voľbách 101%.
He, zlaté časy, keď súdruhovia boli všetko riadne vymletí jedinci...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

OK

kolaborácia nie je správne slovo. Proste sme si tu tak hoveli a nevystrkovali rožky. Bolo nám v podstate dobre, lebo oproti Polsku sme mali aj maso, oproti DDR aj banány, oproti Rusku a Rumunsku skoro všetko.Všetci sme vlastne boli tak trochu disidenti, lebo sme chodili do kostola, vyhýbali sme s a prvému máju. Prečo by som mal teda kydať na Dubčeka? Možno aj vďaka nemu tu bolo všetko relatívne znesiteľnejšie. Všetci sme ale držali hubu a krok. Aj ja. i napriek tomu že som do kostola zašiel (z protestu, lebo som ateista), na 1. mája sme chodili na štadión Slovana, lebo tam už čapovali počas sprievodu. Policajti v jednom kútiku a my študáci v druhom, aby sme sa akože nevideli. V SZM som nebol a v strane tiež nie. V Šenkvickej som si dovoli zaspievať rež a rúbaj do krve po tej ruskej kotrbe a s otcom sme hádzali veniec na Kukorelliho bustu. Ale držal som hubu a krok a preto nebudem odsudzovať Dubčeka a dokonca en bloc ani všetkých policajtov, vojakov, pohraničníkov a dokonca ani členov strany. režim to bol otrasný, ale podielali sme sa na ňom všetci
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Netreba

kydať, stačí pravda. Dubček bol presvedčený zástanca a najmä predstaviteľ zločineckého režimu a to aj po 50.tych rokoch, aj po prevalení info o stalinizme. Že skákal z mostíka a zrušil cenzúru, čo potom hlboko ľutoval, alebo hladkal na ulici deti, je úplne nepodstatné.

Zaujímavé je iné - či sme sa Rusom mali postaviť so zbraňou v ruke. Tá istá otázka ako s Nemcami v čase Tisa pred povstaním.
Toto súvisí s množstvom vecí - nemyslím, že Slováci sú apriori zbabelci. Len majú historicky skúsenosť a následne letoru sluhov, ktorá im pomohla prežiť tisícročie.
Jednoducho Slováci sú opatrní. Žiadne balkánske skoky po hlave do hocičoho. Nechválim, nehaním, konštatujem.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

čo mohli vedieť o socializme

Dubček sa už na študiach v Moskve presvedčil, že to nefunguje. Po 50tych rokoch kedy bolo jasné, že zostaneme v područí ZSSR sa čo vlastne dalo robiť? Povstať z našou armádou? Vyvolať 3 svetovú vojnu 20 rokov po vojne??? Bez spojencov? Tí ľudia v tej dobe verili (možno naivne), že sa dá vybudovať lepší socializmus. A čo je podstatné, pokúsili sa o to! V 80 tych rokoch som sa na svet pozeral úplne inak. Ale aké to muselo byť v 60tych rokoch? Proste tomu socializmu verili a verili, že sa dá ísť aj inou cestou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ale iste,

vysvetliť sa to dá, ale nebudem velebiť niekoho, kto po desaťročiach slúženia zlocinnemu režimu chce to svinstvo zjemniť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ako som ti pisal

Aj ty si mu slúžil. A Nehovor o vāzňoch. Mohol si emigrovať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Naozaj nemám

náladu ani čas vysvetľovať jednoduchším rozdiel medzi nomenklaturnym komunistickým kádrom a človekom. Inak veľmi podobné rozhovory som viedol s komunistami v 89.tom. Čau, súdruh.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Súdruh?

Ja? Prepac ale mám rad partizánov ktorí sa rozmnožovala jak králiky kvôli 255ke a taktiež mám rad nových a nových disidentov. Aj ty sa medzi nich radíš. Veď aj v Nemecku za to mohli ONI - SS, Gestapo aspol. Nomenklatúrne kádre. Ostatní boli vlastne východní nemci....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

vseobjimajuci nezmysel

takže všetci sme obete?

Aj ten, čo v rámci svojej "stratégie prežitia" nebodoval a udával alebo sledoval slušných ľudí a niektorým zničil život rovnako ako ten komu život zničil?

A dnes ozobracuje napr. cez Vahostav a nikdy nič neoľutoval, ale financuje červených politikov?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

keď budu

všetci tí ŠTB ***** čo nás okrádajú, sedieť .... môžme odpustit
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

že odpustit

a dnešná Izvestija píše, že museli prísť, lebo to bola jedna z prvých farebných revolúcii riadených USA a na uliciach sme kruto lyncovali komunistov ..... no odpusti
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Odpustenie je v zivote cloveka velmi dolezite. Ani nie pre toho, komu odpustame, ale pre nas, aby sme sa oslobodili a mohli kracat dalej. Zial, autorovi evidentne o ziadne odpustenie nejde. Dolezite bolo pre autora kopnut si do cirkvi. Uloha splnena. Co po tom, ze clanok je znoska nezmyslov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Priznávam, že textu veľmi nerozumiem. Vidím to i na príspevkoch nad sebou.
Ak je to myslené tak, že odpustiť okupantovi, tak až po ňom. Tu sa nedá hovoriť o absolútne žiadnej bezvýhradnej úcte a už vôbec nie ani ku československým predstaviteľom, ktorí uskutočňovali neľudské myslienky pošahaných hlavných komunistov v Kremli.
Ak ste mysleli odpustiť si navzájom, ako občania, ktorí boli rozptýlení na rôznych stranách , najmä "kolaborácie či aktívnej úlohy v tzv. normalizácii", tak až po ich pokání. Ale to som nikde nezaznamenala, ani od tých, nasadených konkrétne na nás, moju rodinu. Ani kapku ľútorsti, ako nám pokazili normálny život.
Ja nimi zato hlboko pohŕdam. Už i preto, že oni s tým rátali - že slušní ľudia im dajú pokoj Tak ako tými, ktorí ešte teraz robia starecké tančeky (ako ukázal Miroslav Karas v reportáži o tých, ktorí prišli ku nám na tankoch) a oslavu toho, že tu boli oprávnene a putinovské kydy, ktoré sa po rokoch opäť vyrojili, ma napĺňajú hnevom.
Viem, že to myslíte dobre, ale to je stále otvorená trauma. Takže volím ignoráciu tých "našich" eštébákov a v duchu som nimi neprestala pohŕdať.
Mala by som sa hanbiť?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

hanbiť

sa možno môžeme za to, že sme kolaborovali. Za to, že sme v tichosti "podpísali" tak, ako podpísal Dubček. Kňažko sa včera vyjadril s tým, že sme mali bojovať. Nemal pravdu. Bojovať môžeš, len keď máš spojencov.
Ja sa skôr ale hanbím za to, že Bilak má bustu v rodnej obci, že nejaký hnedý smrad sa tu rozdrapuje a ľudia ten smrad radi a nekriticky voňajú. Hanbím sa za svojich spoluobčanov, ktorí si nevážia slobodu a myslia si, že sloboda je ke%d sa má každý rovnako dobre. Bez vynaloženej námahy samozrejme. Hanbím sa za našu nevzdelanosť a neúctu k sebe samým. Aj tým, že nielenže mladí nič nevedia po Povstaní a 1968. Ale aj starí sa nechajú ohlupovať.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Komentáre