SME
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Nebezpečná detská samostatnosť (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

ja pridám na začatú tému iný príbeh, skutočný a s tragickým koncom.
Stalo sa to pred pár rokmi. Matka v Rusku, kraj a mesto si nepamätám poslala dieťa samé k starým rodičom, či dieťaťu dala peniaze na lístok, to sa v správe neriešilo, ale lístok si nekúpilo. Po príchode revízora dieťa ako čierneho pasažiera z autobusu vysadili. To sa vybralo do dediny pešo, zablúdilo a našli ho neskôr mŕtve. Zamrzlo v tuhej ruskej zime.
Diskusia k správe bola veľmi emotívna, koho zo smrti dieťaťa viniť. Tých vinníkov by sa našlo viac, veď nik z cestujúcich v preplnenom autobuse sa nenašiel, kto by dieťaťu lístok alebo sa aspoň postavil proti jeho vysadeniu z autobusu.
Takže, pani doktorka, zľahčovať problém, kedy je dieťa vhodné zaúčať samostatnosti je naozaj vážna téma, a ja by som to poslaním k holičovi určite neskúšala ako prvú lekciu.
 

 

záver bol z právneho hľadiska jasný, zodpovednosť za smrť dieťaťa niesli rodičia, z morálneho boli vinnými všetci svedkovia vysadenia dieťaťa z autobusu. Alebo si niekto myslí, že nie?!
Vek dieťaťa si nepamätám, ale jednalo sa o školáka, nakoľko na cestu potreboval cestovný lístok.
Takých príbehov je počas ruskej zimy v ruských médiách viac. Rodičia poväčšine nemajú auto, o školských autobusoch môžu Rusi len snívať, peňazí je tiež málo a tak deti učia samostatnosti vo veľmi mladom veku, čo nie je vždy v ich prospech.
Aj prílišná odvaha a predčasná samostatnosť môže byť na škodu veci.
 
Hodnoť

 

viem, môžte namietať, že u nás nebývajú ruské zimy, ale naopak Američania varujú pred príliš skorým zaúčaním detí k vode. Štatistiky hovoria, že najviac utopených detí predstavujú tie, ktoré v detskom veku stratili rešpekt pred vodou, vedia síce dobre plávať, ale prílišná odvaha im bráni správne odhadnúť svoje plavecké schopnosti a tak častejšie riskujú, ako deti, ktoré sa začali učiť plávať až v školskom veku.
 

 

Rešpekt k vode je, myslím si, z trošku iného súdka, podobne ako napríklad rešpekt pred hustou premávkou, keďže deti do tých 10 rokov nevedia napr. správne odhadnúť vzdialenosť a rýchlosť auta. Je veľa vecí, ktoré boli kedysi menej nebezpečné, práve preto aj tento príspevok - ale ten bol skôr o sociálnych interakciách - tínedžer z môjho príbehu by si predsa mal vedieť opýtať lístok v autobuse... A čo sa týka ľahostajnosti okolia - stalo sa mi, že som sa náhodou stala súčasťou experimentu, keď v bratislavskom podchode posadili dieťa asi tak v tom mladšom školskom veku samotné na schodoch. Nebolo nás veľa, čo sme k nemu zamierili, lebo čosi také proste pôsobilo podozrivo, ako nevyslané volanie o pomoc.
Napokon, neviem, prečo ste nadobudli dojem, že tému zľahčujem. Naopak, je to niečo, čo považujem za dôležité, s čím sa pasujem a viem, že to chce veľa mentálnej energie a odvahy načasovať to - často je pohodlnejšie jednoducho to nechať na neskôr. A každý musí zvážiť, či začne (mimochodom, nikde som nepísala, že to bol prvý krok) holičom alebo niečím iným - v závislosti od dieťaťa a konkrétnych podmienok. A samozrejme vždy s nejakým rizikom.
 
Hodnoť

Rešpekt k téme aj postoju matky

Článok sa mi páčil a tému považujem za dôležitú. Oceňujem autorkinu dôveru, ktorú prejavila svojej dcére. Napokon, dcéra to veľmi dobre zvládla - hoci nenašla "svoju" kaderníčku, nevzdala sa a neodišla bez slova domov. Pochopila som, že to skúsila aj u "cudzích" kaderníčok. Verím, že takých rodičov ako autorka článku je dnes viac. V mojom okolí sa totiž prevažne stretávam s tými, ktorí svoje deti neprimerane ochraňujú a zbožťujú. Myslím si, že ich tým v konečnom dôsledku len oslabujú.
 


Najčítanejšie na SME Komentáre