1) Bolo by skvelé ak by sa autorka takto zastávala aj slovenských detí, ktoré sa pomerne často ocitajú v situácii keď sú vytrhnuté z ich prostredia a musia opustiť SR kvôli tomu, že ich rodičom “krachol” vzťah a jeden z nich sa rozhodol odísť do zahraničia. Videl som na internete už niekoľko videí z takéhoto “odoberania” detí a veruže to bol iný hardcore. Za slovenskými deťmi však autorka z titulu jej funkcie slzu nevyroní (nezachytil som podobný článok, pripadá mi to akoby ľudské práva mali len cudzinci, najlepšie migranti), zato pre afgánske deti robí aktívne PR. Žeby to bolo národnosťou jej partnera?
2) Zrejme žiaden zákon nie je ideálny a nikdy nevyhovie všetkým. Ak sa identifikujú významné nedostatky resp. nesúlad s praxou, zvyknú sa - pri širšom politickom konsenze - takéto zákony novelizovať či už na miestnej (národnej) resp. nadnárodnej úrovni (EÚ, OSN). Zákony (pravidlá) ako aj represívne vynucovanie ich dodržiavania sú však žiaľ nevyhnutné, aby nenastala anarchia a chaos. Takže kritika “Dublinu” zo strany autorky je v poriadku ale kým platí, treba ho dodržiavať. Výzvy, že Slovenská republika sa mala zachovať humánne a nedeliť rodinu, sú výzvami na anarchiu a nedodržiavanie platných pravidiel, čo považujem za cestu do pekla. Autorka ako právnička by mala sama najlepšie vedieť aké inštrumenty súčasná legislatíva poskytuje v prospech nedelenia danej afgánskej rodiny resp. zachovania či aspoň predĺženia status quo.
Súhlasím s výrokom na konci článku: "To nie je otázka charity či sentimentu, ale toho, či rešpektujeme princípy." Verme, že sa nájde také riešenie, ktoré nebude na škodu občanom Slovenska a ani potenciálne neohrozí ich bezpečnosť.
1) Bolo by skvelé ak by sa autorka takto zastávala aj slovenských detí, ktoré sa pomerne často ocitajú v situácii keď sú vytrhnuté z ich prostredia a musia opustiť SR kvôli tomu, že ich rodičom “krachol” vzťah a jeden z nich sa rozhodol odísť do zahraničia. Videl som na internete už niekoľko videí z takéhoto “odoberania” detí a veruže to bol iný hardcore. Za slovenskými deťmi však autorka z titulu jej funkcie slzu nevyroní (nezachytil som podobný článok, pripadá mi to akoby ľudské práva mali len cudzinci, najlepšie migranti), zato pre afgánske deti robí aktívne PR. Žeby to bolo národnosťou jej partnera?
2) Zrejme žiaden zákon nie je ideálny a nikdy nevyhovie všetkým. Ak sa identifikujú významné nedostatky resp. nesúlad s praxou, zvyknú sa - pri širšom politickom konsenze - takéto zákony novelizovať či už na miestnej (národnej) resp. nadnárodnej úrovni (EÚ, OSN). Zákony (pravidlá) ako aj represívne vynucovanie ich dodržiavania sú však žiaľ nevyhnutné, aby nenastala anarchia a chaos. Takže kritika “Dublinu” zo strany autorky je v poriadku ale kým platí, treba ho dodržiavať. Výzvy, že Slovenská republika sa mala zachovať humánne a nedeliť rodinu, sú výzvami na anarchiu a nedodržiavanie platných pravidiel, čo považujem za cestu do pekla. Autorka ako právnička by mala sama najlepšie vedieť aké inštrumenty súčasná legislatíva poskytuje v prospech nedelenia danej afgánskej rodiny resp. zachovania či aspoň predĺženia status quo.