SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Áno, demokracia je na h...o (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

To je presne problém spoločenských vied. To, čo pociťuješ, je irelevantné, treba to podložiť tvrdými dátami, inak sú to rozprávky. Mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy, ale žiadne tu nevidím. Proste niekto postuloval, že to je tak, a každý, komu sa to hodilo do svetonázoru, to ďalej opakuje, ale to je zúfalo málo. Môj názor na vec (priznávam, že rovnako neopodstatnený) by vychádzal asi skôr z evolučnej biológie. Áno, viac mutácií a väčšia diverzita sú dobré, ale iba kým máme efektívne sito, ktoré aspoň štatisticky vyberá dobré riešenia. Ak sa prikladá každému návrhu rovnaká váha, priemer je horší, ako by to bolo pri riadenom výbere, teda hlasovaní elít.
Sesquideus
<< < 1 2 3 > >>

Tak toto je presné.

Spoločnosť, akákoľvek, je tak komplexný systém (orgán), že akékoľvek návody na jej presné riadenie jednoducho musia zlyhať. A dokonca zlyháva aj popis spoločnosti. A spoločenské "vedy", ktoré tak málo reflektujú našu biologickú, teda živočíšnu podstatu, sú na tom najhoršie. Tvrdohlavo sa držia antropocentrického chápania sveta, ako keby sme nemali žiadnu biologickú podstatu a teda ani minulosť. Ako keby sa život spoločnosti neriadil prírodnými zákonmi efektivity, ale bolo ho možné popísať, vysvetliť a dokonca riadiť niekoľkými pravidlami alebo poučkami. A poučiť sa nedokážu ani opakovanými zlyhaniami.
 

ale no

o ktorých spoločenských vedách hovoríš konkrétne?

Lebo teorie rozhodovania pracujú s individuálnou utilitou alternatív a aj jej emočnou hodnotou. Inými slovami zohľadňujú aj to, že človek sa pri rozhodovaní riadi aj emóciami, inštinktami a pudmi - napr. strachom ... teda tou biologicky determinovanou zložkou.

Medziľudské správanie a správanie ľudských skupín a spoločenstiev sa ani zďaleka neriadi "ideologiou" a ani raciom. A môže byť veľmi efektívne. Ak efektivitou chápeme dosiahnutie cieľa.

Napríklad existujú veľmi dobre popísané stratégie správania tzv. vylúčených komunít. Existuje odpoveď na t, prečo sa správajú ako sa správajú. A dosahujú svoje ciele - akurát tie nie sú totožné s cieľmi majority. Ak sa uplatnili len "prírodné" zákony - tak sa tie skupiny "vymlátia".
 

efektivita

je vždy definovaná cieľom snaženia .... bez toho ju nevieš určiť
 

Rozumiem tvojim námietkam.

Je mi jasné, že to, čo sa označuje pojmom veda, je výsledkom spoločenského konsenzu. Teda ak za spoločenské vedy označujeme filozofiu, politológiu, právo, sociálnu prácu, psychológiu... atď. Avšak s pôvodným označením a zmyslom slova "veda" nemajú veľa spoločného. Ja som nemal v úmysle znevažovať vzdelanie ľudí v spoločenských disciplínach, len sa mi ťažko v tejto spojitosti píše slovko "veda". Ale OK, všeobecný konsenzus vraví niečo iné, tak nebudem rýpať.
A čo sa týka efektivity, tak tá je vždy o zdrojoch. Je jedno aký je cieľ. Lebo ten je vždy nejaký. Efektivita sa dá merať len v porovnaní pri minimálne dvoch entitách. Teda, ak dve entity súťažia o tie isté zdroje, tak efektívnejšia je tá, ktorá ich získa s použitím menšieho výdaja energie, alebo pri rovnakej "spotrebe" získa viac zdrojov. V tom mnou spomínanom prípade som to myslel tak, že ak voličom sľúbiš zadarmo "pivo a párky", je to pre nich efektívnejšie, ako keby si ich mali kupovať sami. A už vôbec takého voliča nezaujíma, aké sú "pivo a párky" nevýhodné, teda neefektívne, pre krajinu.
 

nemáš pravdu

teórie rozhodovania sú dobre prepracované a podložené

To "sito" na určenie dobrého riešenia existuje. Ale nespočíva vo výbere najlepšieho názoru.
Dôležité je kritérium výberu - teda presné určenie funkcionality rozhodnutia - inými slovami, čo konkrétne má to riešenie priniesť - spôsobiť. Aso nevieš prekročiť predstavu "výberu" jedného prvku z množiny. Nevyberá sa najlepší prvok (názor), ale kombinujú sa názory a vytvárajú nové tak, aby čo najviac garantovali kritérium. Názory sa nevážia, ale analyzujú.
Výsledkom nie je ani nejaká stredná hodnota. To by sa skončilo kompromisom a kompromis vôbec neznamená najlepšie riešenie - naopak - pri kompromise sa vždy niečo dobré aj stratí.

Toto je práve problém zúženého chápania demokracie ako akéhosi väčšinového systému. Hlasovania je jedným z najhorších spôsobov skupinového rozhodovania a málokedy prináša najlepšie riešenie. Hlasovanie má zmysel až vtedy, ak sú jeho predmetom u konsenzuálne návrhy - teda také, ktoré vznikli spoluprácou a spracovaním rôznych názorov.
 
Hodnoť

Zacarovany kruh

Demokracia pre oligarchov nie je problem, prave naopak. Demokracia/nezna revolucia umoznila vzostup oligarchov vo vsetkych postkomunistickych krajinach. Zapriahli spolocnost vo svoj prospech a vytvorili tak novu feudalnu spolocnost. Jedno ci pravica alebo lavica, vedia sa prisposobit. Takyto radikalny problem, vyzaduje radikalne riesenie, ktore sa demokracii vymika a pouzili ho sudruhovia komunisti, z ktorych oligarchovia de facto vzisli: VYVLASTNENIE.
A to bohuzial v demokracii prakticky nie je mozne...
 
Hodnoť

 

Ten odstavec o zahrnani roznych skupin - socialnych ci kulturnych, mi uz celkom zavana stavovskym riadenim. Co je nezmysel, ktory propagoval aj Kotleba.
 
Hodnoť

 

Suhlasim s clankom : okrem demokracie tu mame volny trh, ktory cuduj sa svete funguje lepsie ako planovane zriadenie v ktorom par vyvolenych hlav rozhoduje o vsetkom. Na konci dna aj tak najlepsie vladne kolektivna inteligencia. Okrem Wisdom of crowd odporucam autorovi citat knihy od autorov ako Joe Henrich (Secret of our succes), vsetko od Matt Ridley, o kolektivnej inteligencii ale dost akademickym sposobom pise Helen Landemore.
 

 

Ono voľný trh funguje všade aj tam kde sa snažia mu zabrániť, on si vždy nájde cestičky i keď samozrejme keď musí ísť cestou vyššieho odporu tak aj cena je vyššia. Teda aj v období keď u nás bol oficiálny trh deformovaný politickými zásahmi, fungoval paralelný šedý trh.
 

ale to nemôžeš porovnávať

Voľný trh je niečo iné ako politický systém demokracie.

Voľný trh okrem toho, že sa riadi aj tomu, že produkt a služba je ponechaná dopytu a pri nedodržaní podmienok si klient môže uplatňovať nárok na odškodnenie, čo je všetko podporované zákonom, pri demokracií to neplatí. Tam sa stačí predať sľubmi čo najväčšej mase voličov bez akejkoľvek záruky ich plniť. S tým budú musieť občania žiť ďalšie 4 roky a to všetko bez trestu. Maximálne, čo môže radový občan urobiť je to, že o 4 roky dá hlas niekomu inému. Ten model je práve o tom, že sľuby ťa bez zodpovednosti dokážu dostať ku kontrole verejných financií a štátnych inštitúcií na podstatne dlhú dobu. Ešte je tu jeden podstatný rozdiel medzi trhom a voľbami. Keď sa v trhu neobjavuje služba alebo produkt, o ktorého má človek záujem, tak sa v kúpe/predaji neúčastní. Zatiaľ čo vo voľbách má v tomto človek smolu. Keď budú na výber iba zlé možnosti, tak si voliči nemôžu nevybrať, pretože niekto tie voľby vyhrá a bude vládnuť.
 

 

Po "neznej" revolucii tu bol maximalne volny bordel, nie volny trh ako pises. Volny bordel, chybajuca legislativa/zakony a institucie, neskuseni a neuvedomeli obcania/babky demokratky dali zelenu vzostupu oligarchov. Teraz 30 rokov po revolucii , ked su uz karty rozdane sa zacinaju zadrichmani obcania zobudzat zoci voci tvrdej realite. Neskoro!
 
Hodnoť

 

V podstate súhlas ale niektore myšlienky sú tam napísané trikrat. Bez pridania akejkoľvek ďalšej myšlienky do príslušných d och opakovaní.
Celé sa to dá napísať do troch odstavcov. Načo to opakovanie sa? V tretine som už len skákal očami z Ruska na riadok keďže nič nové sa ďalej nepísalo.
 
Hodnoť

 

pokial si to dobre pamatam, tak hascak vravel, ze demokracia je na ho... lebo volici su ho.. a nic nevedia. to je trochu iny problem ako ste opisali v clanku. nie je problem s roznorodostou, ale s hlupostou. raz som sa zucastnil na volbach ako komisar a pobehoval som aj s prenosnou urnou. dodnes si pamatam, kto vsetko ma pravo hlasovat a preto si myslim, ze aj demokracia ma svoje limity a s kludnym svedomim mozem povedat, ze je na ho... .
 

 

Asi tak. Demokracia je fajn pre jej rôznorodosť. Rôznorodosť ale zaniká keď ju prevalcuje množstvo ľudí ktorí zdieľaju jednotný propagandou vštiepený názor. Demokracia je fajn kým sú z nej priamo či nepriamo vylúčené nesvojprávne indivídua, teda buď vyslovene nejakým cenzusom (napríklad majetkovým) alebo len jednoducho tým že nemajú prístup k žiadnym informáciám. V minulosti informácie neboli lacné, museli ste chodiť do školy aby ste vedeli čítať a následne si kúpiť napríklad noviny, alebo ste ani nemohli mrhať časom na získávanie a šírenie takýchto informácií a takýto volič ak vôbec išiel voliť tak sa rozhodoval maximálne podľa toho kto v jeho dedine uvaril dobrý predvolebný guláš a pivko. Teraz ale šírenie akejkoľvek informácie a jej strebávanie je mimoriadne lacné a tieto masy je možné veľmi jednoducho zmanipulovať. Preto nárast politikov ako je Trump, Zeman a podobných.
 
Hodnoť

 

Ano, najma v 30-tych rokoch minuleho storocia v Nemecku dav demokraticky velmi spravne rozhodol kam sa ma posunut Nemecka spolocnost. :-D
 
Hodnoť

Karel Kryl

Demokracia bez zakonov je mrtva.
 

 

zakonov su tony. morlaka a etika je v ....
 
Hodnoť

 

Chybou, možno neodstrániteľnou, demokracie je, že hlúpi, zlí a nenávistní ľudia si môžu osobovať právo rozhodovať o ľuďoch inteligentných, príčetných a nepokrivených. Tí majú v zásade len jednu šancu, ako tomuto zabrániť bez zbytočného násilia – majú ísť voliť to, čo sa najviac zhoduje s nimi vyznávanými hodnotami. Nie sedieť doma a čakať na "politický ideál", ktorý neexistuje. A potom majú prísne kontrolovať tých, ktorých si zvolili, a volať ich na zodpovednosť.
 
Hodnoť

nedokonala demokracia

demokracia dokaze fungovat iba za urcitych podmienok - vzdelane a relativne prosperujuce obyvatelstvo. aj preto sa presadila v mensine krajin, a aj to len v ich urcitom obdobi, napr teraz je na upadku, kedze vplyvom konspiracnych medii a hybridnej vojny sa oslabuje vzdelanost obyvatelstva - co vidime na uspechu Trumpa a brexitu. Takze de facto dokazala demokracia fungovat len v zapadnych statoch a aj to cca 50-100 rokov, a momentalne jej hrozi upadok. Pred 20-30 rokmi neexistovalo, aby uspeli takyto hlupaci ako trump, co vladne cez naivne hlasky na twiteri...
Zakladny problem je v tom, ze jednoduchy clovek pracujuci manualne nema sancu pochopit, co je vhodnejsie pre stat, ci taka alebo onaka financna reforma atd, dokonca nevie ani co je lepsie prenho sameho. Casto ani vzdelany clovek toto nevie spravne posudit, ale aspon ma vyssiu sancu sa spravne vo volbach rozhodnut. Nie je normalne, aby pri rozhodovani o dolezitych veciach vo volbach mal clovek, co nevie ani co je DPH, rovnaky hlas ako spickovy ekonom, a rozhodoval sa len na zaklade populistickych jednoduchych hesiel. Nebolo by fer eliminovat aj jednoduchsich ludi, ale mali by sa hlasy "vazit" - tj aby ten vzdelany mal vyssiu hodnotu hlasu. Iste, je to fantasmagoria a v praxi to neprejde, ale takyto system by bol vyvazeny medzi demokraciou a vladou osvietenych (staresinov) ako to bolo volakedy v grecku. V takom systeme by nemali sancu fico, kotleba, kollar a dalsi podobni. Je sialene vidiet, ze nejaky pako s jednoduchymi heslami a s bandou holohlavych ziska v pohode 10% a viac % ako strana plna odbornikov, co zivori niekde na 5%...
 

Po tvojom prispevku

ma napada taka orwellovska utopia: Pri narodeni by clovek dostal cip, kde by sa mu pocas zivota zaznamenaval jeho prinos pre spolocnost, komunitu, rodinu a ziskaval by kredity. Za trestne ciny by mohol ist do minusu. Kto nepacha zlociny a nijak nevynika, by mal garantovany jeden kredit = jeden hlas. Vzdelanec, ludomil, dobrodinec, vynimocny jedinec a pod. by ich mohli mat aj 10. Muselo by to byt ale zabezpecene proti zneuzitiu, co by asi bol problem.
 

<< < 1 2 3 > >>

Najčítanejšie na SME Komentáre