SME
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Pomoc sa musí ponášať na pôžičky viac než na charitu (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

Stále viac sa mi zdá výrok Klausa že "EU je krok do slepej uličky"sa pomaly ale isto stáva realitou.
 

 

Problém je však v správaní členských štátov. Krajiny ako Švédsko, Dánsko či Česko vstupovali do EÚ kvôli výhodám členstva a nie kvôli tomu, že by chceli byť skutočnými členmi EÚ.
A potom je tu prístup alá V4. Napr. prvé 2 spomenuté krajiny aspoň hneď na rovinu povedali, že euro nikdy neprijmú, zato krajiny V4 (Slovensko je výnimkou) sa síce zaviazala k prijatiu eura, ale prijať ho nikdy neplánujú.
 

Neviem si predstaviť krajinu,

jej politikov a ich voličov, ktorá a ktorí by vstupovali kamkoľvek, ak by z členstva neplynuli výhody. A som hlboko presvedčený, že do eurozóny sa z presne toho istého dôvodu VKLAMALI (zodpovední "preverovatelia" mali zažmúrené nielen oči, ale aj kurie oká) pred rokmi Taliani a Gréci...takže tých "skutočných..." nebude veľa.
 

 

Dobrý večer pán Osuský, je príjemné a osviežujúce čítať Vaše slová. Istý čas som na sme.sk nebol, ale kvôli diskusiám sa možno vyplatí vrátiť. Vy, Tommy, Argurios... Vaše príspevky človeka obohatia, aj keď presadzujú iný názor.
Držím palce a prajem ostrú myseľ v NR SR!
 

 

Ospravedlňujem sa Timmymu za preklep v mene!
 

Ďakujem Vám za

dobré slovo...
 

 

Kritizovat dokaze kazdy s dierou v zadku.
A je fuk ci sa myli alebo nie.
 
Hodnoť

 

'Taliansko je spoločný európsky problém, kde všetky ostatné uhly pohľadov prepisuje možnosť bankrotu, ktorý by do vzduchu odpálil celú EÚ.'

No tak ju odpali a uvidi sa co z tych trosiek vznikne. Lebo toto co zaziva EU poslednych 10 rokov je cista agonia. Najprv dlhova kriza, kde sa staty zachranovali tak, ze dnes maju rovnaky, alebo vyssi dlho ako pred 'zachranou', potom migracna kriza, ktora vyrazne radikalizovala nalady v celej EU a teraz nasledky koronakrizy, ktoru staty EU absolutne nezvladli.

Teraz sa tu znova ide zachranovat Taliansko, ktoreho premier prve dni po prepuknuti krizy kaslal na protiepidemiologicke opatrenia, dokonca tam hrali futbal a v Spanielsku protestovali na MDZ. A zasa ta zachrana ma ist v style vydierania tych co su proti, ze sa EU rozpadne, ze su nesolidarni (vid. V4 pri migracnej krize), atd..

Tymto stylom je vsak dost mozne, ze casom rupnu nervy nie Talianom, ale Holandanom, Rakusanom, ci Danom a spusti sa lavina 'Brexitov' tych bohatych, ktorych uz nebude bavit financovat juh a vychod EU. A mozno to coskoro pride aj do Nemecka, a az potom bude s EU amen.
 

To,

ze coskoro bude s EU amen, tu uz hlasas dobrych 15 rokov. A EU nie a nie sa zlozit. Musi to byt pre teba velmi frustrujuce.
EU ma kopec problemov, ale v porovnani s podobne silnymi globalnymi hracmi je na tom este stale velmi dobre. A nic na tom nezmenia ludia, ktori jej ziadny uspech nepraju, ako napr. ty. Tvoja ideologicka zast je strasne priehladna.
 

 

Ja to hlasam ? Vsak v clanku sa pise, ze ak sa nedaju peniaze Talianom, moze to odpalit celu EU...
 

jasne, ze

to hlasas. Je to tvoja konzistentna pozicia. To, ze teraz odkazujes na tento clanok, s tym nijako nesuvisi.
 
Hodnoť

 

Chcel by som vidieť ako náš spasiteľ, prstocuc, svslovec z Trnavy rokuje Z Merkel, Macron, Orbán a pod.
 

a zabudol si

múdrosráč :-)
 
Hodnoť

Peniaze Talianom dôstojnosť nevrátia

Dnes už vieme, že EÚ zničila nedočkavosť politikov. V euforických 90-tkach sa rozhodli (hlavne Kohl a Mitterand), že sa vykašlú na demokraciu a treba šliapnuť na plyn. Že oni vedia viac ako ich voliči a je ten správny moment vytvoriť centralizovaný superštát. Takže priniesli jednotnú menu (Maastricht) a Ústavu. Tú síce odmietli voliči vo Francúzsku a Holandsku, ale tí boli obídení cez Lisabon. Namiesto pokojného a nenásilného budovania európskej identity boli uprednostnené politické sny pár hochštaplerov, hlavne z Francúzska. To je minulosť, ktorá sa nedá vrátiť.
Čo teraz? Posledné dni a hlavne akcie dua Merkel-Macron ukazujú, že politici stále nechápu koľká bije a centralizáciu chcú prehlbovať. Je to hlúpy gamble. Európska myšlienka bude mať na kontinente podporu vtedy, keď obyvatelia kľúčových štátov uvidia, že má zmysel. Talianom žiadne peniaze nepomôžu. Potrebujú dôstojnosť, ktorú im zobralo euro. Gréci by o tom vedeli dlho rozprávať. S eurom nemá Taliansko perspektívu. Nehovoriac o psychologickom vplyve, ktorý by mali fiškálne presuny zo Severu na Juh na oboch stranách. Európska identita neexistuje. Severania budú nadávať na lenivých Južanov, Južania sa budú cítiť trapne a aj tak utekať za prácou na Sever.
Únia sa dá - zo strednodobého hľadiska, tj 10-20 rokov - zachrániť jediným spôsobom. Rozbitím eurozóny na menšie celky. Nemusí to byť návrat k starým menám, možno euro A a euro B... Šanca na úspech je tak max 5%. A nič z toho sa nemuselo stať, keby politici rešpektovali demokraciu pred svojími snami... Ospravedlňujem sa za dlhý príspevok.
 

 

O Európskej federácií ale hovoril už Schumann s Monnetom. Skôr si myslím, že chyba bola v príliš rýchlom rozširovaní únie bez stanovenia jasných a záväzných pravidiel vedúcich k centralizácií.
Lebo takto sa únia zasekla na bode, kedy potrebuje urobiť menovú a fiškálnu úniu, lebo inak sa rozpadne, ale politici členských krajín (hlavne tých, ktoré ani nikdy neboli súčasťou EHS) nechcú centralizovať a básnia k návrate k EHS. Zabúdajú totiž na to, že Nemci sa im môžu vykašlať na nejaké ich populistické spostosti alá Sulík. Nevenovali sa tomuto projektu 60 rokov, aby sa potom vracali na začiatok.
Najväčší problém je, že po prijatí do únie a schengenu nezostali už pre nových členov žiadne ďalšie ciele, ktoré by mali splniť a začali si robiť, čo sa im zachce (viď Poľsko a Maďarsko).
 

 

Zbytočné sebabičovanie. EÚ v dnešnej podobe postavili Francúzi a Nemci. Téma viacrýchlostnej integrácie bola na stole viackrát. Ale všetky debaty skončili Lisabonom.
Kto by dnes budoval fiškálnu úniu? Po 20-ročnej skúsenosti s menovou? Ak by existujúce únijné právo takú možnosť poskytovalo? Nemecko s kým? Rakúsko, Holandsko, možno Írsko a Fínsko by do toho šli, ale nie s Talianskom a Španielskom, podľa mňa ani s Francúzskom. Nemci bez zodpovedných krajín nebudú fiškálnu úniu budovať s Južanmi. Podľa mňa by do toho nešli ani sólo s Francúzmi.
Špeciálne po rozhodnutí nemeckého Ústavného súdu je nutné myslieť na právnu konformitu. Akákoľvek ďalšia federalizácia vo forme fiškálnej únie vyžaduje otvorenie súčasných európskych zmlúv. Ich presadenie vo viacerých krajinách prepokladá referendum. Kto do toho dnes po brexite pôjde? Nezabúdajme, že jednotlivé členské štáty sú demokracie. Chcete centralizovať bez explicitnej podpory obyvateľov? Ja myslím, že do toho Francúzi pôjdu. Nemci neviem.
Základná otázka znie: cítia sa eurofederalisti tak silní, aby išli do boja za fiškálnu úniu už dnes? Ak prehrajú, skončí celá EÚ. Tak vysoko stoja stávky.
Ja osobne si myslím, že kvôli uponáhľanému zavedeniu eura skončí aj tak. Monetovu a Schumannovu ideu nakoniec zničí netrpezlivosť a neochota rešpektovať demokraciu.
 

 

A niekde došlo k nerešpektovaniu demokracie? Boli niektoré krajiny prinútené k tomu, čo nechceli?

Ano problémom je, že sa integrovali ďalšie časti bez toho, aby sa dokončili tie čo sa integrovali predtým. Preto tu máme úniu, v ktorej sa dá ľahko zablokovať fungovanie aj tých najzákladnejších vecí a popri tom máme množstvo ďalśích sprostostí, ktoré sa mali integrovať až omnoho neskôr.

Bolo by však nešťastné, keby sa EÚ rozpadne. Každá členská krajina by sa mala zamyslieť nad dopadmi, lebo takú krízum, aká by prišla pri tvrdom rozpade sme tu ešte nemali. Ak k tomu znovuzvolia Trumpa a USA sa vykašle na NATO, tak to bude pre niektoré krajiny existenciálne ohrozenie.
 

 

Pre mňa osobne bolo nerešpektovaním demokracie schválenie Lisabonskej zmluvy vo Francúzsku a Holandsku po odmietnutí d'Estaignovej Ústavy EÚ v referendách. Vysokou účasťou na hlasovaní voliči demokraticky povedali NIE. Politici im ukázali prostredník a odmietnuté návrhy presadili tak či tak.
Súhlasím, že striktne právnickou rečou boli pravidlá dodržané. To nás ale privádza k problémom dnes.
Ak budeme chcieť striktne dodržiavať existujúce právo, tak plán M&Ms je nerealizovateľný. Podľa Lisabonskej zmluvy - čo je vtipný paradox, ktorý si doteraz nikto nevšimol - nie je možné budovať viacrýchlostnú integráciu. Pár krajín nemôže vytvoriť tvrdé jadro a ukázať ostatným, že je to správna cesta. Všetci alebo nikto. Čo pri 27 krajinách s rozličnými problémami a mentalitou znamená nikto.
Váham pri poznámke, že by bolo neštastné, keby sa EÚ rozpadla. Parafrázujúc Faragea aj ja milujem Európu ale nemám rád EÚ. Respektíve polohu, do ktorej EÚ dospela. Osobne si myslím, že táto inštitúcia je nereformovateľná a uprednostňujem jej rýchly rozpad a vybudovanie EÚ II. na iných základoch.
 

 

Lisabonská zmluva a Ústava pre Európu neboli to isté. Takisto jej schválenie nie je nedemokratické, lebo ju schválili politici národných štátov, ktorí vzišli z demokratických volieb. Celkovo môj názor na referencá je rezervovaný. Ľudia si nevedia príliš dobre vybrať. Napr. Ficove 13-te dôchodky by boli schválené 75% obyvateľov SR, ale to neznamená, že je to dobrý krok. Keby sa o zjednotení USA hlasovalo v referende, tak by doteraz neboli federáciou. Keby sa hlasovalo v referende, tak by na Slovensku možno neuspela ani nežná revolúcia.

Každopádne nejako sa to rozseknúť musí... ja osobne by som bol aj za cestu buď ste za federalizáciu alebo dovi, ponúkneme vám šatút ako Nórsku, Švajčiarsku alebo Británií, ale nebudete v EÚ.

Vážne cituješ Faragea a vydávaš ten citát za múdru vetu? Človeka, ktorého vzťah k pravde je viac než dobrodružný? Človeka, ktorý nikdy nić nevytvoril a viezol sa len na vlne vymyslených hlúpostí o EÚ?
 

 

Lisabonská zmluva a Ústava pre Európu obsahujú na 95% to isté. Veľmi podrobne som oba dokumenty - a názory na ne - študoval. Lisabon je dokonca federalistickejší, pretože zahrnul ECB medzi inštitúcie EÚ, čo v Ústave nebolo.
Názor na referendá rešpektujem. Asi sa zhodneme, že záleží na krajine a mentalite jej obyvateľstva. Súhlasím s tým, že u nás by bolo rozšírené využívanie tejto možnosti problémom. Iným krajinám si netrúfam radiť.
S federalizáciou Európy nesúhlasím. Poznám dejiny nášho kontinentu a neviem si predstaviť, prečo práve teraz by sa mal podariť plán, ktorý nefungoval od pádu Rímskej ríše. Pokusov o repete tu už bolo a vždy skončili krvavo. Nemáme ako spoločenstvo 27 krajín spoločný jazyk, svetonázor, mravy ani zvyky. Buďme k sebe úprimný: na základe čoho a prečo teda chceme vybudovať jednotný federalizovaný štát? Čo nám má priniesť ako bonus k 4 slobodám, ktoré boli zavedené už počas EHS? Prečo federalizovať podľa tvojho názoru?
Farage. Považujem ho za najúspešnejšieho politika v priestore demokratickej Európy za posledných 30 rokov. Od prvej chvíle - ratifikácia Maastrichtskej zmluvy Britániou - bol konzistentný a čitateľný. Podarilo sa mu docieliť demokratickou cestou, čo žiadal, hoci to veľakrát vyzeralo ako mission impossible. Potom odišiel z politiky. Fantastický a nedocenený úspech jedného človeka. Tento jeden jeho citát je mi osobitne blízky a - osobne - ho považujem za múdru vetu, áno.
 

1 2 >

Najčítanejšie na SME Komentáre