SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Chvála malebnej krajiny (píše Michal Havran) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

Neoddýchneme si tam, kde sú všetci, neobjavíme nič na miestach, kde je každý, no sú tisíce ústráni, ktorých názvom rozumieme, kde natrafíme na psychické artefakty z minulosti, príbehy o koňovi strážiacu strigu, ktorý si vypočul Váchal, alebo o templárskej komandérii na vrchu Mních na Liptovskou marou.

Slovensko nestratilo svoj malebný rozmer, napriek opakovaným pokusom zničiť s akoukoľvek pamäťou aj pamäť krajiny a ponížiť našu kolektívu predstavivosť na čínské výrobky predávané v pri ceste v Liptovskej osade. Nenechajme si ich vziať, malebnosť a fantastická podstata krajiny, sú v skutočnosti tým najvzácnejším, čo tu máme.

Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/224...

Obávam sa, že už sú revíry predané, potoky zasypané odpadom, lesy z časti choré, z časti suché a z časti vyrúbané (aj profi zlodejmi dreva, pozdravujeme políciu), asi už nie je veľmi čo chrániť.
 
Hodnoť

Pravopis

Priveľa chýb, aby to bola náhoda. Ale inak opäť dobrý článok môjho obľúbeného autora.
 
Hodnoť

Váchala nájdete všade,

to bol správny cestovateľ, od Šumavy až po Tatry. Dík Havran.
 
Hodnoť

chocho, ja viem o hillarym

ktory dostal otazku, preco vysiel
na everest - lebo tam bol, skvele

sak hvrn robi cesty po slov.
staci dat na papier
co vsak s tymi byv. fabrikami
snad sa daju rozobrat
 

Rozobrať ???

Tie opachy starých oplechovaných hál a pomaly zrúcaním budov vôbec za 30 rokov
nemiznú a prianie, že sa dajú rozobrať má každý slušný človek, ale asi
je to beznádejné zbožné prianie.................
 
Hodnoť

 

Pekný článok
 

 

veru ano...a teraz vidiet aj Havranov teologicky background....
Za mna super!
 
Hodnoť

 

Ano leže bez tých nešťastných fabrík by tam ľudia behali v krpcoch do dnes.
 

jasné fabriky bolo treba

aj priehrady, ale dali sa postaviť aj ináč. Citlivejšie k prírode aj ku kultúre a historickým pamiatkam. Okrem toho ak by tam nebola zdevastovaná príroda, neboli zdevastované a neraz aj úplne zničné a zbúrané historické jadrá mnohých miest a mestečiek, neboli by zničené mnohé kaštiele a kúrie, ktoré komunisti ukradli majiteľom a potom ich nechali schátrať a neraz ich aj zbúrali, tak by to určite malo pozitívny vplyv aj na turistický ruch a chodili by tam viac turistov a ľudia mohli žiť aj z toho. Okrem toho mnohé z tovární, ktoré tam postavili komunisti aj tak skrachovali a dnes sú z nich pomaly horšie rujny než zo schátraných historických pamiatok.
 

a okrem toho nechceš mi snáď tvrdiť

že všetci Slováci v povodí Váhu o ktorom písal barón Medňanský chodili v krpcoch. Váh pretekal niekoľkými čisto alebo prevažne slovenskými stolicami (Liptovská, Oravská, Turčianska, Trenčianska, Nitrianska) ta to stolicami v ktorých bolo aj viacaro miest a mestečiek, žilo tam aj veľa šľachty, boli tam kaštiele a zemianske kúrie a mnosžstvo kuriálnych dedín. Boli tam mestá ako Žilina, Trenčín, možstvo menších miest a mestačiek, pričom mestečkami boli aj mnohé dnešné obce ako Sučany a Turany v Turci, Varín, Beluša, Košeca, Predmier aj Beckov v bývalej Trenčianskej župe. Boli tam kaštiele, kúrie aj celé kuriálne dediny. Len v Liptove, v bývalej Liptovskej stolici bolo koľko šľachty a koľko kašitelov, kúrií, kuriálnych dedín. Kuriálnych dedín tam bolo vyše 30 a nechceš snáď tvrdiť, že liptovskí zemania nosili krpce? A rovnako aj v Turci. V Turci bolo kuriálnych dedín takmer 40 a niektoré aj tesne pri Váhu, napr. dnešné mesto Vrútky. V Trenčianskej župe bolo kuriálnych dedín ešte viac medzi nimi aj Medné neďaleko Púchova, dnes časť obce Lednické Rovné, odkiaľ pochádza rod Medňanský, ktorý tam dodnes žije. Aj keď nie sám barón Medňanský, ten pochádzal z beckovskej vetvy, ktorá sa v 19-tom storočí pomaďarčila a neskôr vymrela. Ale potomkovia zemanov Medňanských z Medného žijú dodnes a to aj priamo v Mednom a v okolí. Takže ešte raz - boli tam mestá a mestečká, kaštiele, kúrie aj celé kuriálne dediny a nie je teda pravda, žeby tam všetci nosili krpce.
 

1712..

ja som Homolkov príspevok pochopil nie ako nosenie krpcov, ale regióny by zostali zaostalé...
Ale tvoj príspevok je zaujímavý, rád som si ho prečítal...
 
Hodnoť

Pekné to bolo.

.
 
Hodnoť

 

"opismi feudálnych pamiatok, hradov a kaštieľov - v tom čase niektorých ešte obývaných"
Niektorých? teda hrady už samozrejme väčšinou obývané neboli a väčšina z nich už bola v ruinách, ale kaštiele boli v tom čase obývané ešte prakticky všetky. A mnohé z nich boli obývan ešte v 20-tom storočí, neraz až do roku 1948 prípadne až do kolektivizácie začiatkom 50-tych rokov. Potom ich komunisti ukradli majiteľom, väčšinu z nich vyrabovali, mnohé z nich nechali schátrať a viaceré aj zbúrali.
 
Hodnoť

 

Pekné, múdre ako vždy... Btw, tak mi napadlo, že by to "pán" Dollár mohol od p. Michala odkúpiť a mal by skvelý, neplagiatorský (nielen) úvod do svojej diplomovky o cestovnom ruchu...
 
Hodnoť

Som z oblasti kde najvyssi

kopec ma cca 700 metrov. A som v uzase ked sa dostanem na horne slovensko. A mozno je este mensie zlo ked na Liptove predavaju slovaci vedla cesty cinske veci. Asi by bolo horsie keby tam predavali cinania slovenske veci...
 
Hodnoť

V dolinách Západných Tatier,

vďaka ich dĺžke sme dlhodobo nestretli turistov. Kôprová, Tichá, Kamenistá hlavne, Bystrá, Račková Jamnická. Lenže elektrické bicykle zdevastujú aj Tichú a Kôprovú. Počnúc Temniakom, vďaka ochranárom zrušili značku po Tmanovej do sedla) až po Swinicu je celý hrebeň roky zdevastovaný vďaka lanovke na Kasprov. Ešteže od Suchého sedla po Hladké na slvenskej strane sa chodiť nedá. Tam, kde mala byť oáza ticha, poctivý turistický výšľap, tam je odporná komercia, ktorá zničí celé Tatry. Tam, kde sme mohli mať prospech z jedinečnosti a autencitity, ostane celosvetový disnyland, ktorý nebude nikoho zaujímať. Ničíme naše bohatstvo.
 
Hodnoť

 

"...neexotickej bukoliky" - vždy je fajn keď vie Havran písať zrozumiteľne.
Ešte by som rád vedel, či Politický monumentalizmus útočí na najjemnejšiu pamäť našej krajiny dnes, v tomto čase a kým konkrétnym, pán Havran.
 
Hodnoť

Vyznanie lásky Slovensku

Pri čítani Vášho článku som pocítila pán Havran, jemné, tiché vyznanie lásky Slovensku. Napriek chybám, ktoré sa stali a žiaľ stále sa robia pri "budovaní" krajiny. A ktoré sa žiaľ, vdaka egoizmu nerozumných ľudí, robia na celom svete
 
Hodnoť

 

Necitlive zasahy do prirody pokracuju. Okrem toho novy rezim slobodne devastoval vidiek - ekonomicky aj spolocensky. Sila penazi?
 
Hodnoť

Vďaka za skvelé

čítanie a postrehy.
 

1 2 >

Najčítanejšie na SME Komentáre