SME
Utorok, 1. december, 2020 | Meniny má EdmundKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Nevieme, čo si vlastne myslíme o prírode (píše Michal Havran) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

stefan

Super.
 
Hodnoť

pkrizan

Naozaj dobrý text. Škoda že SME neumožňuje dávať článkom Like.
 
Hodnoť

Šimon ZV

Pekne si to napísal, Michal.
 
Hodnoť

 

Práve autorov výstižný popis ľahostajnosti mnohých občanov Slovenska k prírode vysvetľuje, prečo s takou neznesiteľnou ľahkosťou prešla v 80.rokoch devastácia lužných lesov pod Bratislavou, unikátnej dunajskej flóry a fauny. Ešteže máme za susedov Rakúšanov, ktorí protestami zabránili vybudovaniu podobnej megalomanskej priehrady ako Gabčíkovo a dnes do ich národného parku chodíme obdivovať stratený svet dunajských ramien pri Hrušove...
 
Hodnoť

 

Ďakujem za názor. Prinútil ma zamyslieť sa nielen nad postojom spoločnosti ale aj nad mojim postojom k prírode.
 
Hodnoť

 

Pekne a múdro napísané.
Možno trocha komplikovane.
................
Kde sa minula tá prirodzená potreba chodiť do lesa.
Len tak.
Tešiť sa, že som súčasťou lesa, kopcov...
Že mám pôžitok bytia v prírode. Že ma obohatí.
..................
Prečo dnes veľká väčšina hľadá atrakcie v prírode.
Prečo je potrebné stavať lunapark v Tatrách.
Prečo dnes mnohí nepochopili, že najväčšia atrakcia je les, hora, kvet, vzduch....
... že pohľad na strom je viac, ako cetka zakúpená v stánku pod kopcom..............
.............
A nikdy nepochopím, prečo ťudská spoločnosť sa nievie vysporiadať aspoň so svojimi odpadkami tak, aby medveď miesto čučoriedok konzumoval náš odpad.
 
Hodnoť

Skvely clanok s chybou v titulku

Clanok je vyborny, ale dovolim si s autorom polemizovat - podla mna vieme, co si o prirode myslime. Zaroven sa ospravedlnujem za generalizovanie, ale snad sa chapeme. Podla mna si nemyslime o prirode totiz nic, a to celkom logicky a vo vysledku uplne pochopitelne - dovodom je ciastocne neschopnost hlbsieho myslenia u casti populacie a ciastocne neochota myslenia (u ludi, ktori by aj schopnost mali). Myslenie samo o sebe boli, je narocne a hlavne riskujeme, ze pri hlbsom zamyslani sa by sme museli odpovedat na otazky o sebe samych, pri mysleni sa neda vyhnut nutnosti sebareflexie svojej vlastnej osoby, svojmu zivotu a kazdodennym cinom. Preto sa hlbsiemu mysleniu vyhybame ako cert krizu a logicky teda ani nemozeme k nejakym skutocnym a hlbokym postojom prist. A tyka sa to teda samozrejme nielen toho, co si myslime o prirode, ale co si myslime o sebe, o nasom postaveni v Europe, vo svete, o nasom zmysle vo vesmire, atd. Ale je to len moj nazor, mozem sa mylit :-)
 
Hodnoť

Kultúra a priroda

Bud ako protiklad alebo ako kultura vzťahu k prírode. Kultúrna a humánna ekológia...super
 
Hodnoť

 

Tesne po druhej svetovej vojne kráčalo pár kamarátov zámockým parkom. Zámok bol znárodnený, park tiež. Jeden z kamarátov vraví, "to by bolo reziva, dosák, polien z tých stromov."Ten park v tom mestečku väčšinovo zanikol.70 rokov od 1948 vzťah ostal väčšinovo barbarský, čo zobrať, využiť. Hlavne 18. a 19. storočie bolo známe budovaním zámockých i mestských parkov, ako i budovaním arborét. Známkou kultúrnosti a kalokagatie v architektúre je súzvuk stavby a okolia -zelene. Zeleň nie je nutným zlom v investícií stavby, ale rovnocenným prvkom. Nemecký romantizmus i rafaelisti v Anglicku boli zmyslovo zrastení s prírodou.U nás rušia na vysokých školách odbory krajinnej architektúry a spoločenská objednávka je blízko nuly.
Samostatná starostlivosť o lesy posledných 30 rokov je blízko zničenia stromového porastu. Tzv. ťažežnie drevoštiepky do teplární vyholuje kopce tak, že obnova lesov do budúcna nenastáva.Holoruby uvoľňujú pôdu, ktorú odplavujú prívalové dažde.
Talianska krajina je pretkaná stromoradiami pri cestách, u nás stromoradia zanikli, lebo poľnohospodár dostáva dotáciu na výmeru pôdy a každá havária auta v strome končí vypílením stromov v kilometrových dľžkach. Príroda nám to zrátava záplavami, suchom, vírusmi. Blahobyt nie je vlastnenie veľkého bytu, domu, SUV, ale stav prírody okolo nás.
 
Hodnoť

ak neviete čo si myslíme

tak jeden názor vám prezradím.Vždy keď sa príroda kdesi vyzúri,prvé čo poviem je - to máte za to ako sa k prírode správate.Len vám vrátila úder a bude udierať stále silnejšie.Vyleje sa potok ktorý inokedy prekračujú kačice.A o rok čo vidíte - zase.Zase v zahradách bordel,haldy dreva,neudržiavané korytá,vyklčované lesy,spústa betonu a domy v záplavových oblastiach.Nikto nepohne zadkom,pritom bager,alebo iný stroj na pár hodín zvládne každý za svoje,ale ....ešte by z toho mal užitok aj sused,prípadne - nie to moje,nech si to platí štát,obec atd.Deje sa to,čo sa diať musí
 
Hodnoť

Nesúhlasím

rád čítam Vaše úvahy, pán Havran, ale teraz ste sa netrafil.
1. máloktorá krajina v Európe má tak zachovalú pôvodnú prírodu nepoznačenú vplyvom človeka ako má Slovensko. Určite to nie sú Vami spomínané západne krajiny, kde vplyv človeka významne a negatívne ovplyvnil biodiverzitu a pôvodný charakter prírody.
2. Kto tu "menežuje" medveďa? Na Slovensku je viacej medveďov, ako v celej západnej Európe, ktorú sa nám cez mená rôznych protagonistov a záhradných architektov chcete dať za príklad.
3.Myšlienka, že samotný kvietok, strom, či potok je krajší, ako nejaký komerčný rozmer prírody - to platí. Ale v tom sme tiež ešte našťastie ďaleko a ďaleko za Vami spomínaným alebo aspoň naznačovaným "západom"
4. a nakoniec - to s tým VLKom nemyslíte vážne? Však že nie? Vždy som totiž z Vás mal pocit, že sa v problematike, ktorú moderujete vo Vašich večeroch, alebo píšete články vyznáte, alebo, že to máte dobré naštudované. Vkladáte do textov mená rôznych zahraničných filozofov, spisovateľov, intelektuálov, záhradných architektov,...dajme tomu odborníkov vo svojom fachu. A nakoniec to zaklincujete VLKom - elektrikárom, čo sa tvári, že rozumie lesu. Nepoznám po mene osobnosti, čo ste spomínal aj v tomto článku, len dúfam, že nie sú VLKmi vo svojom odbore.
 

ja si naopak

myslim, ze trafil paradne. Ist do prirody vytazit maximum, je skutocne take nase. Ist, rafat cucoriedky, urvat kazdu hubu, stiahnut drevo z kopca, vlekom, hlavne rychlo a vela, vela. Potom ist domov, prejst popri dvoch, troch nadhernych dreveniciach do svohjo, z polskych surovin vybudovaneho ohyzdneho domu, s plastovymi oknami a plastovym detskym ihriskom na umelom travniku, bez kontinuity s minulostou, bez jedineho spolocneho prvku s lesmi, kosodrevinou, ci dvojtisicovkami na obzore...
 

 

V Nemecku som pracoval asi v desiatich lokalitách a stav lesov je tam podstatne, podstatne lepší ako u nás .Ťažba dreva je podstatné citlivejšia a každá dedina si chráni lesy a rekreačné oblasti v okolí. Prejavy vandalizmu sú ojedinelé a skôr na území ehemalige DDR.
To platí aj o jazerách, riekach, alebo rekultivácii štrkovísk na rekreačné zóny.
Konkrétne príklady: 1)Ibbenburen- Teutoburský les a iné chránené územia v okolí
2)Švábske Alpy- Albstadt,
3)Worms chránené územia pri Rýne
4)Keiserslautern, Rammstein ,zachovalé lesy po hranice Francúzska a Luxemburska i v smere na Trier, Aachen a celé územie Luxemburgu.
5)Passau,rieka Dunaj a lesy smerom na Čechy
6)Rekultivácia štrkovísk v blízkosti Mníchova Worth an der Isar
Iné:
Mestské parky Stuttgart, Munchen ,Englische garten, Olympijský park, moderné realizácie zelene v rámci architektúry bánk, galérií, moderných múzeí a pod.
 
Hodnoť

 

Tisíchrmených,píše "máloktorá krajina v Európe má tak zachovalú pôvodnú prírodu nepoznačenú vplyvom človeka ako má Slovensko." Z lietadla to vyzerá presne naopak, či už nad rakusko-slovenskou, poľsko-slovenskou, alebo aj česko-slovenskou hranicou. Rozdiely v kultúre krajiny, najmä lesov, ale aj poľnohospodárskych pôd sú niekde markantné. Boli roky, keď na slovenské planiny chodilo viac českých turistov a speleológov, ako slovenských (Muránska, Plešivecká, Silická). Ale aj taká aká je, je poklad najvzácnejší. Takto vyskladanú krajinu má naozaj málokto. Havran pozná Slovensko aj zvnútra aj zvonka, musí byť z toho unavený, ale ide ďalej, ešte stále má čo povedať, na rozdiel od ostatných intelektuálov, jednoducho preto, že je to európsky Slovák, kritériá má odvodené z európskych rámcov myslenia a kultúry aj historických. Vie o tom písať aj hovoriť, lebo to žije.
Slovákom chýba to, čo Zdeněk Neubauer nazýva „horizont“ - je to spôsob bytia s prírodou (nie v prírode). Bez prítomnosti horizontu (v nás) nemožno poznať prírodu a vnímať krajinu ekologicky.
 

 

Havrana by som neidealizoval, nie je to ochranár ako Huba, ale v intelektuálnym poňatí jeho koment bol brilantným. Trochu konského hnoja na topánkach by mu osožilo a menej tej nešťastnej TV.
Ale i básnici" chcú žiť, tobôž v Záhorskej Bystrici.
 

 

Prečítal som si Vaše postrehy k rúškam a uvedomujem si, že máte pravdu.
Napriek tomu rúška schvalujem z iných dôvodov, nevysvetliteľných bežnému plebsu.
Rúška sú skôr psychologickou bariérou a ľudia toľko neprskajú na druhých a inštinktívne držia väčšie odstupy, ktoré sú rozhodujúce. Civilizovanejšie krajiny,(Švédsko) kde by sa predpokladalo dodržiavanie vreckovky pri kašli a sociálny odstup , dopadli štatisticky hrozne, takže nano častice si poskakujú, ale rúška pomáhajú, (Švédsko ich nemalo.)
Deti je zrejmé , že je to skôr škodlivé. Tiež keď nie je riziko, to nosím podnosovo, lebo mi to sťažuje dýchanie.Ušpinenosť periem to každý deň a snažím sa s tým nemachliť.
 


Najčítanejšie na SME Komentáre