Aká nenávisť k vlastnému štátu? Môj vlastný štát (tiež som si nevybral, kde sa narodím, ale mohlo to byť oveľa horšie) bolo Československo. Keď už. Je moja blbosť, ak som po rozdelení nevyužil všetky možnosti, ako ísť žiť niekde inde (vlastne, 6 rokov som žil, ale osobné dôvody... to je jedno).
Mečiar, tento nasadený agent so školeniami ŠtB a KGB, mal predovšetkým záujem sprivatizovať (ukradnúť) si Slovensko pre seba a svojich kamošov a podporovateľov, poväčšine tiež eštébákov a absolventov MGIMO, a mať vlastný pašalík s takmer neobmedzenou právomocou. A občanov akurát opíjať sľubmi a silnými hláškami, ktoré zaberali na prostejší ľud, ale nie na rozumných, slušných a príčetných ľudí. A Kňažko mu v tých rokoch slúžil ako verný poskok. Z toho sa tu chce teraz vykrúcať? Nie, ja toto neberiem.
Čo je štát? Havel svojho času povedal, že nijaký štát nie je tou najvyššou hodnotou, a v tom absolútne súhlasím. Dnes sme síce (vďaka porážke Mečiara) v EU a NATO, ale ostali sme najzaostalejšia a dnes už aj najchudobnejšia diera EU. Zaslúžili sme sa o to najmä vlastnou kolektívnou blbosťou. To neznamená, že sa máme vzdať akejkoľvek snahy o zlepšenie pomerov, ale Kňažko iste nie je ten expert, ktorého by som sa šiel pýtať na rady, že čo teda robiť. A eštébácko-boľševických oligarchov, ktorých moc a peniaze pramenia okrem iného aj z rozdelenia Československa, určite tiež nie.
Sme diera, z ktorej slušní, rozumní a vzdelaní ľudia po desaťročia odchádzajú rýchlejšie, než stihnú noví dorastať (takže luza a blbosť sa v tom ostávajúcom zvyšku len hromadí, lebo tých nikde inde nepotrebujú, takých majú dosť svojich). To hodne relativizuje hodnotu vlastného štátu; načo nám je, ak nefunguje a neslúži? Ak je blbcov nadkritická masa, vždy si zvolia i politikov na svoj obraz, tak ako sa tu má niečo meniť k lepšiemu?