Pekný text lebo podnecuje k zamysleniu.
Tá rozpornosť reality okolo nás i v nás samých a osobitne vzťah k pravde sa odvíja od základného omylu, ktorému človek - ľudia obvykle nevedome podliehajú: egocentrickému vnímaniu svojej existencie a postavenia v živote a z toho plynúcej predstavy, že pravdu možno získať a vlastniť. A nejde teraz o pravdu "prírodovedeckú", kde platí 2 + 2 = 4 a podobne, ktorá popisuje iba výsek reality, ale pravdu o celej realite, existenciálnu pravdu, od ktorej sa potom odvíja život jednotlivcov i spoločnosti a ich myslenie a konanie v konkrétnostiach. Pointa je v tom, že túto pravdu nemožno vlastniť...možno ju len hľadať, blížiť sa k nej, každý deň, v našich myšlienkach, slovách i skutkoch. Poznávacím znamením, že je človek na správnej ceste je pochopenie, že naše ego nie je "stred sveta a ani nášho života". ale existuje v spoločenstve s ďalšími, voči ktorým má, či chce alebo nechce, nejaký vzťah. A súčasťou hľadania pravdy je nachádzanie a vytváranie tohto vzťahu tak, aby dobre žili a prežili všetci - jednotlivci i spoločenstvo tých jednotlivcov. Prečo? Pretože je to v záujme života - unikátneho fenoménu na našej unikátnej planéte. Všetko, čo tento život chráni a rozvíja je napĺňaním cesty k pravde. Všetko, čo tento život ohrozuje a ničí je naplnením cesty k opaku pravdy - lži a omylu. Oproti iným subjektom života flóry a fauny má človek tú výsadu, že má rozum a vôľu, ktorými môže poznávať a rozhodovať sa - ktorou cestou pôjde---cestou za pravdou...alebo cestou postavenou na lži a omyle.
Neviem, čo píše ten kritik Dostojevského, ktorého spomína autor článku. Ale ja som vždy vnímal Dostojevského, Tolstého, Gogoľa, Huga a Mnohých ďalších spisovateľov ako aj filozofov ako Kanta, Hegela, Kafku....nie ako majiteľov, ale ako hľadačov pravdy - často až vášnivých hľadačov. Diela spisovateľov majú tú prednosť, že ide o hľadanie vo forme príbehov a ľudských osudov čo je pre bežného človeka zaujímavejšie. Oplatí sa ich čítať a rozmýšľať nad nimi. V prípade Dostojevského to platí dvojnásobne...on ide do najhlbších polôh života...nie je na povrchu. Čo si človek z toho zoberie nie je na Dostojevskom...on tiež nie je majiteľom pravdy, ale na samom človekovi.