Pripomína mi to vtip o cigáňovi, ktorý učil koňa nežrať a keď mu hladom skapal, zvalil vinu na neho, lebo už to skoro vedel a keby sa viac posnažil a chvíľku to ešte vydržal, iste by sa to naučil,... Takto s nami cvičia predseda vlády a minister financií /ale aj mnohí ďalší, aby som im nekrivdil/, ale ten kôň je národ, ktorý im dal dôveru v blahej nádeji, že bude môcť zdvihnúť hlavu vyššie, ale zatiaľ ju musí neustále skláňať nižšie a nižšie,... Už je dosť tých neustálych jalových, nikam nevedúcich podmienok a osobných výbojov v priamom prenose pred očami národa, z ktorého veľká časť sa prepadá do chudoby, o akej sa jej ani nesnívalo. Ak sa na čelo ministerstiev nepostavia odborne zdatní ľudia, ale len samozvaní bohorovní politici, nepodarí sa zvládnuť ten marazmus, do ktorého sa rútime,... Ale aby som nevyzeral slepý, je to žiaľ celosvetový problém, my sme len zrnko prachu v lavíne, ktorá sa rúti zlým smerom. Máme ešte šancu to pozmeniť? Jozef