Bravó, excelentné, magnifique! Potlesk! Ty vole, tieto drísty sú večné. Nezávislé na čase a krajine. Svorne napred, čelom k masám, ťahať za jeden povraz, zomknúť sa, treba zabrať, bude to ťažké, nezabudnúť priniesť nejaké tie obete... Tieto pindy vždy pomáhali. Chýba štylizovaná bronzová socha Európy s nohou vykročenou vpred a rukou natiahnutou k svetlejším zajtrajškom. Ak má niekto v sklade zabudnutého Lenina, možno ho netreba ani pretaviť, stačí mu prebrúsiť tú bekovku a briadku. Medzitým wir schaffen das, odpoveďou na problémy Európy bude viac Európy a pod. Kde sú už autori týchto múdrostí? A podobné, zrecyklované žvásty-plány sa dozvieme od akejsi tisíce svetelných rokov vzdialenej zahojenej pani. V januári si to budeme čítať na zahriatie a povzbudenie morálky. Budeme zomknutí určite ešte viac než sme teraz.
Koho z papalášov zaujíma, a nielen tých európskych, pri nekonečnom plánovaní plánov, po ktorých plnení a odpočte ani pes neštekne, písaní kecov pre plebs a tlačovkách, v akom stave su ľudia a spoločnosť? A v akom budú. To je ako niekomu s depresiou poradiť: nebuď smutný, buď veselý! No vidíš ako to pomohlo!