Disciplinarny navrh smerujuci k definitivnemu ukonceniu vykonavania sudcovskej funkcie sudcom Daliborom Miľanom bol plne opravneny pre jeho neospravedlnitelne “antirúškarské” spravanie sa pocas vykonu sudcovskej funkcie, ako aj pre nerespektovanie vnutrosudnych preventivnych opatreni. Penazna sankcia je zjavne nepostacujuca, ako o tom napokon svedcia arogantne a povysenecke argumenty a dovody, ktorymi chcel dotknuty sudca ospravedlnit svoje skandalozne disciplinarne previnenia. Paradoxne, by sa tym mohlo vyhoviet jeho “ideovemu” podporovatelovi, exsudcovi Harabinovi, ktory na pojednavani z lavic verejnosti krical, ze “všetko skončí aj tak v Luxemburgu”. Nepochybujem, ze pri tomto nasmerovani (podanim prejudialnej otazky) by to bol fatalny koniec pre vsetkych sudcovskych “antirúškarov”. Totiz, podla judikatury Sudneho dvora, poziadavka nezavislosti sudcov nema za ciel odobrit pripadne vazne a uplne neospravedlnitelne spravanie sudcov, ktore spocivalo napriklad v porusovani - umyselnom, na zaklade zleho umyslu ci obzvlast zavaznej a hrubej nedbanlivosti - pravidiel vnutrostatneho prava, ktorych dodrziavanie maju zabezpecit. Disciplinarne previnenie sudcu Miľana je uz na prvy pohlad takymto vynimocnym pripadom previnenia na “stratu funkcie”. Predsednicka Philadelphyová by sa teda mala odvolat. Tym pomoze zbavit aj skodliveho vplyvu harabinovskeho ducha na slovensku justiciu, ktory stale pretrvava, ako to presvedcivo ukazal komentar redaktorky SME. Dany status quo v tejto konkretnej veci nepomoze ani posilnit doveru v slovensku justiciu, po ktorej verejnost upenlivo vola od zaciatku sudnej reformy, tej velkej stale nedokoncenej reformy, ktorej zakladnym pilierom malo byt zriadenie Najvyssieho spravneho sudu aj s pravomocou, pokial ide o disciplinarne previnenia sudcov. Stava sa tento sud takymto pilierom? Spravne bola tato polemicka otazka v komentari nepriamo polozena.