Nikdy v živote som nehral toľko futbalu ako za posledné roky v New Yorku. Udržiavam sa v kondícii, stretávam nových ľudí a spoznávam zvláštnosti americkej nátury.
Ale ani po piatich rokoch som si nezvykol, že po vysoko prehratom zápase, v ktorom moji spoluhráči prihrávali súperovi, hrali rukami, dávali vlastné góly a v najlepšom prípade pobehovali po ihrisku ako sliepky s odrezanou hlavou, kapitán vyhlási - za zborového súhlasu ostatných - Great game!
Ideológia a realita
Snažil som sa ich presvedčiť, že našim výkonom nepomôže, ak ich označíme za skvelé, namiesto toho, aby sme si povedali, čo je problém a skúsili to napraviť.
Napriek tomu, že sme v rekreačnej lige, cieľom hry je stále vyhrať a dostať sa do finálovej časti. To chápu aj oni, pretože ak hráme finále, tak si vlastne zahráme za tie isté peniaze o pár hier viacej. Vôbec nechápu, že na zlú prihrávku nepoviem great, ale terrible. Nerobím positive reinforcement, ktorý má vraj lepší účinok na kvalitu hry ako dobrá prihrávka.
Idea má väčšiu silu ako realita a preto sme dnes prehrali 9:1, dali sme si tri vlastné góly a na ostatné sme súperovi prihrali. V tabuľke sme poslední. Great game!
Je to problém nielen americký a liberálno-politickokorektno-newyorský, ale celosvetový. Len čo sa ideológia začne predávať ako realita, je zle. A je jedno, o ktorú ideológiu ide. Skutočnosť založená na viere v čokoľvek je vždy skreslená, väčšinou výdatne.
Ani Romneyho, ani Obamu
Pri prezidentských voľbách došlo k zrážke dvoch vier. Nielen v Amerike. Aj niektorí Slováci, ktorých som považoval za realistov, boli sklamaní Romneyho prehrou či vlastne Obamovým víťazstvom. Dôvodom bola viera v ideológiu, ktorá sklamať nesmie. Kapitalizmus je predmetom viery rovnako ako slovo božie či snímanie hriechov.
