FOTO - REUTERS
Keď akademici a kultúrna obec dnes hovoria o "Grékoch", tak tým nemyslia Melinu Mercouri, Costu-Gavrasa či niekoho iného, kto žil v Grécku za posledných dvetisíc rokov. Naproti tomu, keď je reč o "Talianoch", tak to môžu byť Borgiovci, či Viscontiovci, môže to byť Berlinguer alebo Berlusconi. Tak ako Nemci, aj Gréci podľahli diktatúre - a nikoho to nezaujíma. Existuje ešte nejaký iný národ, ktorý by pravidelne podstupoval takúto potupu, aby musel byť konfrontovaný s tým, že za dve posledné tisícročia ničím zvláštnym nevynikol?
Nečudo, že Gréci triumfujú, odkedy vyhrali majstrovstvá Európy vo futbale. Momentálne žijú v nádeji, že olympijské hry sa stanú príležitosťou, keď ich svet zahrnie chválou. Boli by radi, keby sme si všimli grécku alternatívu klimatizácie: fungujúce strechy a múry, keby sme sa trošku zaoberali gréckymi spisovateľmi a mysliteľmi a poznali z nich viac ako jedno meno, gréckymi divadelnými hrami, v ktorých vystupujú herci, čo nevedia, že tunika nie je to isté ako tóga.
