Nedávno mi kamarát spomínal, že keď bol v 80. rokoch na povinnej vojenskej službe, v deň volieb za ním prišiel veliteľ pluku, aby ho poslal k volebnej urne. Nemal v úmysle vyhnúť sa voľbám, pretože by to pre neho najmä počas povinnej vojenskej služby znamenalo zbytočné problémy, len sa neponáhľal.
Po novembri '89 si vydýchol, že už ho nikto nebude nútiť voliť a bude len na ňom a jeho slobodnom rozhodnutí, či sa premôže a postaví do radu vo volebnej miestnosti, alebo strávi deň nejako inak.
Nepýtal som sa ho, či v najbližších voľbách pôjde voliť, ani koho, rovnako ako sa nikoho nevypytujem na sexuálnu orientáciu.