SME

Spisovná slovenčina, zrozumiteľnosť a ľudskosť

Inak vyzerala slovenčina v roku 1899, inak v roku 1920, inak v roku 1953, inak v roku 1977, inak v prvom roku samostatnosti a inak dnes.

Spomeňme si na Vladimíra Mečiara, na jeho írečitý prejav, na nelogické a smiešne vetné konštrukcie. (Zdroj: TASR)

Situácia je vcelku komická: každý z nás má svoju predstavu o spisovnej podobe slovenčiny, ale tí bojovnejší tvrdia, že človeka človekom a verejného funkcionára verejným funkcionárom robí predovšetkým dôkladná znalosť nášho štátneho jazyka.

Zaiste, vedieť sa zrozumiteľne a presne vyjadrovať, to by mala byť podmienka prijatia do štátnej služby. Lenže aj tým najpripravenejším sa pritrafí, že občas použijú nejaké nespisovné slovko, invalidný zvrat, nesprávny slovosled.

Vtedy fanatici spisovnej slovenčiny pribehnú a začnú poukazovať na neboráka úradníka, ktorému do inak strojeného prejavu vkĺzlo čosi zo živej reči. Lebo reč je živá. Je to živý systém.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tvrdili profesori na vysokej škole v časoch škaredého socializmu. Jazyk (reč) sa vyvíja „dole“ (a zdola!), na ulici, na trhu, na športových podujatiach, doma v kuchyni a na gauči, a nie v jazykovedných ústavoch. Tam sa v zatuchnutých pracovniach usilujú živú (a dynamickú) reč skúmať, zdisciplinovať, obstrihať, kodifikovať.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia ste mohli natrafiť v knihách na takéto slová: bruchopas, brýzgal, holopysk, honcuľa, kefuľka, ločprdina, múdrosráč, ošvábiť.

Čas pracuje

Kodifikácia – to je téma! Aj tí, ktorým sa podarilo vychodiť základnú školu, vedia, že nechýbalo veľa a Slováci by dnes hovorili nie mäkučkou rečou stredoslovenských junákov, ale trnavským nárečím. Kodifikovanie jazyka je bohumilá činnosť. Užitočná kratochvíľa.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Každú chvíľu sa niečo kodifikuje. Respektíve čistí a redukuje. Inak vyzerala slovenčina v roku 1899, inak v roku 1920, inak v roku 1953, inak v roku 1977, inak v prvom roku samostatnosti a inak dnes. Jazykovedci nezaháľajú a usilovne zbavujú slovenčinu (podľa nich) zbytočných, nespisovných, zastaraných slov.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia (vďaka takým chlapíkom ako prekladateľ Blahoslav Hečko či básnik Štefan Moravčík) ste mohli natrafiť v knihách na takéto slová: bruchopas, brýzgal, holopysk, honcuľa, kefuľka, ločprdina, múdrosráč, ošvábiť, pľúzganica, vyčajčil, zduteľ…

Uzákonené normy nemávajú dlhú platnosť. Slovenčina Jozefa Cígera Hronského či Gejzu Vámoša by u dnešných ochrancov spisovnej slovenčiny sotva prešla.

V tých časoch sa jednoducho mäkké „i“ a tvrdé „y“ používalo podľa troška iných zákonitostí. Normy platia vždy len v prítomnosti, o také dve či tri generácie sa náš úzus stáva zastaraným a pomaly aj nezrozumiteľným. Všetko, čo dnes povieme a napíšeme, o sto rokov takpovediac zmení alebo stratí význam.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C49K8 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

On za to chudák hádam ani nemôže.


13

Kreslí Hej, ty! – Györe.


Hej, ty! 3
Soňa Jánošová

V Česku padol dôležitý rozsudok.


20
Peter Tkačenko.

Fico môže Danka buď upratať, alebo ignorovať.


49
SkryťZatvoriť reklamu