AUTORSKÁ STRANA PETRA MACSOVSZKÉHO

Spisovná slovenčina, zrozumiteľnosť a ľudskosť

Inak vyzerala slovenčina v roku 1899, inak v roku 1920, inak v roku 1953, inak v roku 1977, inak v prvom roku samostatnosti a inak dnes.

Spomeňme si na Vladimíra Mečiara, na jeho írečitý prejav, na nelogické a smiešne vetné konštrukcie. (Zdroj: TASR)

Situácia je vcelku komická: každý z nás má svoju predstavu o spisovnej podobe slovenčiny, ale tí bojovnejší tvrdia, že človeka človekom a verejného funkcionára verejným funkcionárom robí predovšetkým dôkladná znalosť nášho štátneho jazyka.

Zaiste, vedieť sa zrozumiteľne a presne vyjadrovať, to by mala byť podmienka prijatia do štátnej služby. Lenže aj tým najpripravenejším sa pritrafí, že občas použijú nejaké nespisovné slovko, invalidný zvrat, nesprávny slovosled.

Vtedy fanatici spisovnej slovenčiny pribehnú a začnú poukazovať na neboráka úradníka, ktorému do inak strojeného prejavu vkĺzlo čosi zo živej reči. Lebo reč je živá. Je to živý systém.

Článok pokračuje pod video reklamou

Tvrdili profesori na vysokej škole v časoch škaredého socializmu. Jazyk (reč) sa vyvíja „dole“ (a zdola!), na ulici, na trhu, na športových podujatiach, doma v kuchyni a na gauči, a nie v jazykovedných ústavoch. Tam sa v zatuchnutých pracovniach usilujú živú (a dynamickú) reč skúmať, zdisciplinovať, obstrihať, kodifikovať.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia ste mohli natrafiť v knihách na takéto slová: bruchopas, brýzgal, holopysk, honcuľa, kefuľka, ločprdina, múdrosráč, ošvábiť.

Čas pracuje

Kodifikácia – to je téma! Aj tí, ktorým sa podarilo vychodiť základnú školu, vedia, že nechýbalo veľa a Slováci by dnes hovorili nie mäkučkou rečou stredoslovenských junákov, ale trnavským nárečím. Kodifikovanie jazyka je bohumilá činnosť. Užitočná kratochvíľa.

Každú chvíľu sa niečo kodifikuje. Respektíve čistí a redukuje. Inak vyzerala slovenčina v roku 1899, inak v roku 1920, inak v roku 1953, inak v roku 1977, inak v prvom roku samostatnosti a inak dnes. Jazykovedci nezaháľajú a usilovne zbavujú slovenčinu (podľa nich) zbytočných, nespisovných, zastaraných slov.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia (vďaka takým chlapíkom ako prekladateľ Blahoslav Hečko či básnik Štefan Moravčík) ste mohli natrafiť v knihách na takéto slová: bruchopas, brýzgal, holopysk, honcuľa, kefuľka, ločprdina, múdrosráč, ošvábiť, pľúzganica, vyčajčil, zduteľ…

Uzákonené normy nemávajú dlhú platnosť. Slovenčina Jozefa Cígera Hronského či Gejzu Vámoša by u dnešných ochrancov spisovnej slovenčiny sotva prešla.

V tých časoch sa jednoducho mäkké „i“ a tvrdé „y“ používalo podľa troška iných zákonitostí. Normy platia vždy len v prítomnosti, o také dve či tri generácie sa náš úzus stáva zastaraným a pomaly aj nezrozumiteľným. Všetko, čo dnes povieme a napíšeme, o sto rokov takpovediac zmení alebo stratí význam.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C49K8 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C49K8 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čítanie+


Článok je zaradený aj do ďalších tém Autorská strana

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Zlepenec potrebuje lídra

Nevidno nikoho, kto by to vedel zlepiť.

SVET

Ruská agentka sa na súde priznala. Ako funguje ruská špionáž v USA?

Na jedného špióna je viac ako desať ľudí.

Neprehliadnite tiež

Drahšie Slovensko (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico)

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Prieskum ukazuje bezradnosť parlamentnej opozície

Z minulých volieb sme sa stále nespamätali.

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Každý chce byť na Vianoce doma. Aj migranti

Vianoce v cudzine majú veľa podôb.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Zlepenec potrebuje lídra

Nevidno nikoho, kto by to vedel zlepiť.

Komentár Petra Schutza

Babišov buď/alebo moment

Buď sa úplne zbaví Agrofertu alebo odstúpi z postu premiéra.