AUTORSKÁ STRANA PETRA MACSOVSZKÉHO

Spisovná slovenčina, zrozumiteľnosť a ľudskosť

Inak vyzerala slovenčina v roku 1899, inak v roku 1920, inak v roku 1953, inak v roku 1977, inak v prvom roku samostatnosti a inak dnes.

Spomeňme si na Vladimíra Mečiara, na jeho írečitý prejav, na nelogické a smiešne vetné konštrukcie. (Zdroj: TASR)

Situácia je vcelku komická: každý z nás má svoju predstavu o spisovnej podobe slovenčiny, ale tí bojovnejší tvrdia, že človeka človekom a verejného funkcionára verejným funkcionárom robí predovšetkým dôkladná znalosť nášho štátneho jazyka.

Zaiste, vedieť sa zrozumiteľne a presne vyjadrovať, to by mala byť podmienka prijatia do štátnej služby. Lenže aj tým najpripravenejším sa pritrafí, že občas použijú nejaké nespisovné slovko, invalidný zvrat, nesprávny slovosled.

Vtedy fanatici spisovnej slovenčiny pribehnú a začnú poukazovať na neboráka úradníka, ktorému do inak strojeného prejavu vkĺzlo čosi zo živej reči. Lebo reč je živá. Je to živý systém.

Tvrdili profesori na vysokej škole v časoch škaredého socializmu. Jazyk (reč) sa vyvíja „dole“ (a zdola!), na ulici, na trhu, na športových podujatiach, doma v kuchyni a na gauči, a nie v jazykovedných ústavoch. Tam sa v zatuchnutých pracovniach usilujú živú (a dynamickú) reč skúmať, zdisciplinovať, obstrihať, kodifikovať.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia ste mohli natrafiť v knihách na takéto slová: bruchopas, brýzgal, holopysk, honcuľa, kefuľka, ločprdina, múdrosráč, ošvábiť.

Čas pracuje

Kodifikácia – to je téma! Aj tí, ktorým sa podarilo vychodiť základnú školu, vedia, že nechýbalo veľa a Slováci by dnes hovorili nie mäkučkou rečou stredoslovenských junákov, ale trnavským nárečím. Kodifikovanie jazyka je bohumilá činnosť. Užitočná kratochvíľa.

Každú chvíľu sa niečo kodifikuje. Respektíve čistí a redukuje. Inak vyzerala slovenčina v roku 1899, inak v roku 1920, inak v roku 1953, inak v roku 1977, inak v prvom roku samostatnosti a inak dnes. Jazykovedci nezaháľajú a usilovne zbavujú slovenčinu (podľa nich) zbytočných, nespisovných, zastaraných slov.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia (vďaka takým chlapíkom ako prekladateľ Blahoslav Hečko či básnik Štefan Moravčík) ste mohli natrafiť v knihách na takéto slová: bruchopas, brýzgal, holopysk, honcuľa, kefuľka, ločprdina, múdrosráč, ošvábiť, pľúzganica, vyčajčil, zduteľ…

Uzákonené normy nemávajú dlhú platnosť. Slovenčina Jozefa Cígera Hronského či Gejzu Vámoša by u dnešných ochrancov spisovnej slovenčiny sotva prešla.

V tých časoch sa jednoducho mäkké „i“ a tvrdé „y“ používalo podľa troška iných zákonitostí. Normy platia vždy len v prítomnosti, o také dve či tri generácie sa náš úzus stáva zastaraným a pomaly aj nezrozumiteľným. Všetko, čo dnes povieme a napíšeme, o sto rokov takpovediac zmení alebo stratí význam.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Autorská strana


Článok je zaradený aj do ďalších tém Čítanie+

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Robert Roth: Označili ma za potetovaného feťáka. Ako to mám vysvetliť dcére?

Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KULTÚRA

Rodičia zlyhávajú a vinia dieťa. Film Nina je drsnejší ako horor

Nový slovenský film sa nechce páčiť.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE VLADIMÍR BALÁŽ

Británia sa chce zbaviť Európanov. Môže ju to vyjsť draho

Britská vláda predstavila imigračný plán, ktorý je nemilosrdný k prisťahovalcom, hrozia však ťažké ekonomické dosahy na britskú ekonomiku.

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

Zosmiešnil Trump seba či rovno Ameriku?

Reč amerického prezidenta v OSN bola prezdobená, hrubá, celkovo nehodná počutia. Lídri Číny, Ruska a Nemecka si ju neprišli ani vypočuť.

ČESKÝ ZÁPISNÍK

Prezident Zeman, bojovník za pravdu

Zeman sa dlhodobo zastáva Izraela. Najnovšie ocenenie je však mnohým Čechom na smiech.

Stĺpček Petra Schutza

Ruské šunky na slovenskom nebi sú blízke aj Ficovmu srdcu

Peter Gajdoš iba vzorne plní stranícku úlohu.