Inak vyzerala slovenčina v roku 1899, inak v roku 1920, inak v roku 1953, inak v roku 1977, inak v prvom roku samostatnosti a inak dnes.
poviem to takto
Vzdelaný človek ovláda spisovný jazyk, ale rozumný človek používa jazyk tak, aby mu rozumeli. Slovensko je však výnimka - volí si do čela ľudí, ktorí sú síce vzdelaní, ale spisovnú slovenčinu neovládajú a jazyk používajú na oblbovanie poslucháčov.Vzdelanosť = uvedomelosť
Autor zrejme píše na objednávku kohosi, kto si praje obhájiť slovenčinu našich súčasných verejných činiteľov. Ide zrejme o obhajobu slovenčiny "západoslovenského charakteru", respektíve o "bratislavskú slovenčinu", ktorá sa už dobrých dvadsať rokov nerušene presadzuje, a to, čím ďalej, tým úspešnejšie, v našich médiách, najmä v reči tých najčastejšie počúvaných (iste aj primerane platených) redaktorov, vo vystúpeniach viacerých našich politikov na pôde parlamentu i na politických mítingoch v uliciach miest a na námestiach. (Bohužiaľ, aj v reči niektorých pedagógov.) Autor si zrejme neuvedomuje, že dve tretiny obyvateľov Slovenska používa tak v súkromí ako i na verejnosti vo výslovnosti mäkké ľ. No naši politici, pracovníci médií z Bratislavy nanucujú celému Slovenku - akože v rámci spisovnej slovenčiny - výslovnosť tvrdého l tam, kde má zaznieť mäkké. Nie je to jediné jazykové špecifikum, ktorým "obšťastňujú" poslucháčov , ale privykajú ľudí na celom Slovenku ( a sú v tom skutočne úspešní) používať najmä čechizmy a iné nespisovné výrazy. Na vrchole popularity sú v súčasnosti: "jedná sa" o to (spisovne ide o to), "máme za to" ( sme presvedčení o tom), "tým pádom" ( preto, a teda), "ako taký" (je to "jazyková burina"- neznamená nič), "kecanie" o všeličom, "blbnutie", nadávanie do "haj..ov". Redaktori, ktorým sa dostalo takého "vyznamenania", že za štátne peniaze pobudnú na olympijských hrách, učia poslucháčov čechizmom, ako sú "medaile", "zrovna", "moc", "neni", "predčiť" niekoho vo výkonoch, "horkokrvní" hráči a i. Neviem, koho chce presviedčať autor, že Hronského slovenčina je vzdialená súčasnej slovenčine. Asi len toho, kto Hronského nečítal. Áno, kdekomu sa pritrafí, že niečo napíše alebo povie nespisovne. To možno akceptovať. Ale prehrešky proti spisovnej norme v reči mnohých našich politikov a reč niektorých mediálnych profesionálov, to nie sú náhodné "zakopnutia". To je systematická nedôslednosť, to je nevedomosť. (Dôsledok absencie čítania kvalitnej slovenskej beletrie.)