V situácii, keď narastá hrozba teroristických útokov alebo sa štáty Európskej únie musia brániť prenikaniu ruských tajných služieb do ich inštitúcií, je existencia dobre fungujúcej tajnej služby mimoriadne dôležitá.
Tajná služba sa však môže stať aj nástrojom represií voči vlastným občanom, ako to je bežné v nedemokratických a totalitných režimoch. Aj Slovensko už má túto historickú skúsenosť, keď sa tajná služba stala v 90. rokoch nástrojom vládnej garnitúry a súčasťou politického boja.

Účasť SIS resp. jej príslušníkov na skutku zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, je nelegálna a nelegitímna. Je nevyhnutné, aby sa pravidlá pre SIS nastavili tak, aby sa taká udalosť v budúcnosti nezopakovala.
Redakcia SME pri skúmaní dokumentov týkajúcich sa zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny našla informácie o rozpočtových organizáciách a nehnuteľnostiach, ktoré používala SIS v roku 1995 pri príprave uvedeného skutku, ako aj neskôr pri snahe o zahladenie všetkých prípadných stôp. Bežným prieskumom vo verejných registroch sme prišli k záveru, že uvedené objekty a subjekty aj dnes po viac ako 20 rokoch javia znaky krycích subjektov a objektov SIS. Tieto informácie sú podľa nášho názoru znepokojujúce z viacerých dôvodov.
Neposkytujú informácie
Keďže ich nájdenie trvalo iba niekoľko hodín, vzniká otázka, ako sú tieto informácie o SIS chránené pred činnosťou cudzích spravodajských služieb, ktoré majú oveľa väčšie možnosti zhromažďovania a vyhodnocovania informácií ako novinári.
Nie je ani v poriadku, ak tieto organizácie, hoci sú rozpočtovými organizáciami v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, nezverejňujú svoje rozpočty, odpočty, záverečné účty. Dokonca ani Ministerstvo financií SR o nich podľa vlastných slov nemá žiadne informácie.
To vyvoláva vážne otázky o tom, či vôbec a akým spôsobom sa hospodárenie týchto organizácií prejavuje v štátnom rozpočte. Navyše, keď organizácie očividne vykazujú známky hospodárskej aktivity, existuje podozrenie, že nerešpektujú zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Nehnuteľnosti rozpočtových organizácií a ich všeobecné označenie navyše nie sú uvedené v zozname utajovaných skutočností v pôsobnosti SIS, teda v zozname vecí a informácií, o ktorých je zakázané zverejňovať informácie. Utajené sú podľa zoznamu len informácie o „vybraných objektoch Slovenskej informačnej služby“, o budovách rozpočtových organizáciách, s ktorými tajná služba spolupracuje, sa tam nič nepíše.
Navyše tieto budovy a ich všeobecné označenie ani nemôže byť utajovanými skutočnosťami.
Verejný záujem
Je sporné, či môže ísť o skutočnosti, ktoré vzhľadom na záujem SR treba chrániť pred zneužitím. Ak by išlo o utajované skutočnosti, bolo by ich treba chrániť pred nepovolanou osobou a cudzou mocou. Keďže informácie o nich sú verejné a voľne dostupné, nie je možné, aby išlo skutočne o chránené informácie.
Rovnako treba vziať do úvahy, že utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami. Keďže si spomínané rozpočtové organizácie neplnia svoje zákonné povinnosti s ohľadom na transparentnosť hospodárenia a fungovania, existuje riziko, že k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčelnému nakladaniu s verejnými prostriedkami môže prichádzať.
Preto si myslíme, že zverejnenie nájdených informácií o rozpočtových organizáciách a nehnuteľnostiach, ktoré sú zrejme spojené s SIS, je vo verejnom záujme. Na jednej strane pre vyrovnanie sa udalosťami, ktoré deformovali slovenskú demokraciu, na strane druhej aj pre súčasné hrozby a bezpečnosť krajiny a jej obyvateľov.