Historická skúsenosť, akú Slovensko zažilo, keď tajná služba s požehnaním vedenia štátu uniesla vlastného občana do zahraničia, sa v demokratickej krajine nikdy nemala stať a nemôže sa opakovať.

Ak aj dnes – 21 rokov potom – stále existujú tie isté organizácie a budovy blízke SIS, ktoré pri únose boli aktívne, a tajná služba ich stále využíva, niečo nie je v poriadku.
Už v minulosti existovali indície podporené dokonca súdnym sporom, že tieto štruktúry môžu slúžiť na paralelné, a teda verejne nekontrolovateľné, financovanie tajných.
Neochota SIS svoje väzby na tieto organizácie a nehnuteľnosti nielenže zrušiť, ale aspoň ich vysvetliť, naznačuje nepriaznivú skutočnosť.
SIS neprešla potrebnou sebareflexiou a očistou. Už sa síce neunáša, ale služba stále vykonáva aj iné činnosti ako len ochranu obyvateľov tejto krajiny a demokracie.
Ak by si aj svoje úlohy plnila, to, že je možné za pár hodín z otvorených zdrojov rozkryť časť jej organizácií a majetku, vzbudzuje pochybnosti.
A preto je dôležité o jej činnosti opäť otvorene rozprávať.