Jozef Hvorecký je profesorom Vysokej školy manažmentu
Emil Višňovský je profesorom Filozofickej fakulty UK a členom skupinu expertov pre prípravu Národného programu rozvoja vedy a vzdelávania
Otvorenú diskusiu vítame s každým, kto má záujem prispieť k skvalitneniu a perspektíve našich vysokých škôl, hoci prezentujú svoje názory takým rezolútnym spôsobom ako v tomto prípade docent Ostrovský.
Podstatný však pre nás pre nás obsah, s ktorým v jeho prípade nesúhlasíme.
Vajatala hora, porodila reformu vysokých škôl Čítajte Nedostatky hodnotenia vysokých škôl
Ostrovský ako dlhoročný predseda ARRA musí vedieť, že doterajšie kritériá hodnotenia vysokých škôl zo strany Akreditačnej komisie sú rýdzo formálne, založené na scientometrických kritériách. Tie hodnotia počty publikácií a citácií, nie však prácu so študentmi v učebniach.
Čo je ešte horšie, rovnako hodnotí vysoké školy aj ARRA. Na rozdiel od Akreditačnej komisie dokonca v jednom prípade dlhodobo grupuje humanitné a prírodovedecké odbory, čo vedie k vedúcemu postaveniu učiteľských fakúlt, ktoré majú všetky odbory pod jednou strechou, lebo kritériá sú výhodnejšie pre prírodné vedy.
Na metodické nedostatky hodnotenia poukázal profesor Peter Sýkora už v roku 2014. Zmena dodnes nenastala.
Ostrovský tvrdí, že akreditovanie vychádzajúce z cieľov VŠ a ich vnútorných systémov kvality nie je potrebné, lebo Akreditačná komisia ich počas komplexnej akreditácie posúdila, čo vraj potvrdzuje text: „Akreditačná komisia potvrdzuje, že univerzita XY má v súčasnosti vyhovujúci vnútorný systém kvality a jeho uplatňovanie je na dostatočnej úrovni.“
Ak to Akreditačná komisia naozaj napísala dvatsiatimdvom školám, tak to podľa nás znamená len toľko, že súčasný právny status všetkých VŠ je legitímny. Všetky majú udelenú licenciu (ergo existenciu) minimálne do najbližšej komplexnej akreditácie podľa platného zákona o VŠ, teda na 6 rokov (počítaných nevedno presne odkedy).
Práve v tejto lehote (čím skôr, tým lepšie) je potrebné nájsť efektívny nástroj buď na potvrdenie alebo zmenu tohto stavu. Ako vidieť z unifikovaného textu, posudky z komplexnej akreditácie a hodnotiace postupy sotva môžu byť východiskom. Reforma navrhuje, aby nástrojom bola celoeurópsky prijatá podoba a kvalita akreditačného procesu.
O tom Ostrovský odmieta uvažovať, lebo údajne „tento cieľ je už splnený“.
Zamestnávatelia už vedia, ktorých absolventov nechcú
Odlišná akreditácia je kľúčovou požiadavkou ENQA, európskej asociácie pre posudzovanie kvality terciárneho vzdelávania.
Má byť postavená na detailnej analýze cieľov každej VŠ a na kontrole ich plnení. Odmietnuť ju znamená vyradiť sa z európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania. Nemysleli sme si, že na našich VŠ sú jednotlivci, ktorí si neželajú uplatniteľnosť našich vysokoškolských diplomov. Je totiž iba otázkou času, keď sa posudzovanie kvality spôsobom štandardným v ENQA stane aj súčasťou premýšľania zamestnávateľov.
Tí koniec-koncov už dnes rozlišujú medzi absolventmi VŠ a „VŠ“ bez ohľadu na názor Akreditačnej komisie, že všetky vnútorné systémy hodnotenia kvality sú „vyhovujúce“.
