Nevieme, čo presne majú respondenti na mysli, keď označia politika za sympatického alebo nesympatického. Čo všetko sú premenné a čo nemenné.
Nielen Kollárovi priaznivci vyberajú podľa iskry v očiach. Len akurát pri Kollárovi toho viac niet. A ukazuje sa, že aj to stačí.
Že meriame lídrov, hovorí o spôsobe vnímania politiky u nás. Ak sa strany redukujú na dobré a zlé dni ich lídrov, naznačuje to, že chápeme politické zápolenie ako Farmu.
Stálo by za to spýtať sa respondentov, ako rozumejú žatve sympatií. Čo na tom Dankovi trebárs vidia. Keď povedia, že je taký štátnický, tak pátrať ďalej. Lebo aj tu môže ležať nedorozumenie.
