Diskusia k článku: Politické zápolenie v štýle Farmy

Štatistika je fakt krásna vec, ale sympatie si nekúpiš. A čo Vám bráni pani novinárka , aby ste zisťovali hlbšie o čom sú tie sympatie u voličov. Alebo je ľahšie to rovno od stola odsúdiť a prirovnať to ku Farme? A čo tak Váš pohľad a pohľad kolegov? Vám bol prečo sympatický napr. taký Procházka?

obsahovo velmi prazdne,

naviac hlavna myslienka, ak so mu ju dobre pochopil, ma byt v tom, ze ludia kruzkuju sympatie k niekomu, podla toho, ci sa im paci alebo nie. to ma byt nieco zle, prekvapujuce, neocakavane? to sa skor cudujem, ze v nemecku ma sympatie merkelova. najprv pozve kadekoho do krajiny a potom svojim obcanom povie, ze stat ich nevie ochranit proti takymto ludom. vyhadzuje sa kvoli tomu kopec penazi do vzduchu, ktore by mohli ist uplne niekam inam, keby sa tak hlupo nespravala. vlastni obcania sa maju zmierit s tym, ze sa nevratia domov z vianocnych trhov, ze to uz takto bude... a napriek tomu ju podporuju.

nikto tu neberie

do úvahy recesiu respondentov?

Potrebujeme lepšie vzdelaných voličov

V diskusiách čítam, že potrebujeme podstatne lepšie vzdelaných voličov, len neviem, ako ich môžeme získať. Keď si nevie verejnosť poradiť ináč, tak naschvál nevhodne rozdáva hlasy. Môžeme si hovoriť korektne v politike, v náboženstve, ľudia vedia aká je pravda,

Danko prvý? Kolár a Hlina

v tabulke?Nie sú na Slovensku sympatizanti Kotlebu?Prieskum vyvoláva veĺa otáznikov. Kto boli respodenti,z ktorých regionov,alebo len z Bratislavy a okolia. ?Uvažujúci vidi,že z reálného života v tabulke je len pohľád na klesajúce preferencie Fica a stúpajúce Sulíka.Ostatné je len prianie Fokusu umocnené recesiou respodentov.

Áno, to je presné konštatovanie,

že nevieme, čo presne majú respondenti na mysli, keď označia politika za sympatického alebo nesympatického". A potom majú podobné prieskumy aj takú "hodnotu". Lebo len odpovedať na otázku, kto je sympatický a kto nesympatický nám vôbec nič nevysvetlí. Podstatou je PREČO? Takéto výsledky by sme dostali, keby sa prieskum robil formou focusových skupín, kde by analytici sa mohli pýtať respondentov širšie. Nuž ale taký prieskum je finančne oveľa nákladnejší - a preto sa nerobí. A keď už je takýto typ prieskumu bez zisťovania prečo?, tak sa na jeho výsledky treba pozrieť nie cez tie jednotlivé typy sympatický-nesympatický, ale na rozdiel medzi sympatiami a nesympatiami. A tu by sme zistili, že okrem Danka, u ktorého vychádza +1 percento k sympatiám (považujem to však za štatistickú chybu, lebo to prečo? na vysvetlenie chýba tiež), tak u všetkých ďalších prevyšujú nesympatie nad sympatiami. Súčasní politici jednoducho dôveru nemajú. A to je alarmujúce pre túto spoločnosť. Lebo práve tí nesympatickí politici určujú cestu pre túto spoločnosť. S týmto prieskumom o sympatiách je to rovnaké, ako keď sa respondentov pýtajú, že spravodajstvo ktorej televízie považujú za najdôveryhodnejšie. Tam sa tiež neanalyzuje prečo? Televízna tvorba spravodajstva je pritom veľmi špecifickou oblasťou na to, aby sa prieskum uskutočňoval len položením jednoduchej otázky Ktorá televízia má podľa vás najdôveryhodnejšie spravodajstvo?, aj keď sa pri tom dodržia základné atribúty sociologickej vzorky. U respondentov sa vôbec neskúma, či pozerajú spravodajstvo pravidelne a ani sa nežiada odpoveď, na základe čoho sa vyjadrujú o dôveryhodnosti spravodajstva konkrétnej televízie. Dôveryhodnosť televízneho spravodajstva môžu naozaj objektívne posúdiť iba ľudia, ktorí poznajú pozadie novinárskej tvorby v televízií a zároveň vedia posúdiť, či dianie v danom dni je adekvátnym spôsobom spracované aj v spravodajskej relácií. Ak by aj bol záujem na zisťovaní dôvery k televíznemu spravodajstvu u bežných divákov, tak by sa to muselo robiť metódou focusových skupín, pričom by sa účastníci museli oboznámiť s udalosťami konkrétneho dňa a potom následne by si pozreli hlavné spravodajské relácií jednotlivých televízií. To by však pre agentúru bolo veľmi náročné a aj finančne nákladné. A preto sa to všetko zisťuje iba položením jednoduchej otázky, odpoveď pritom vyplýva z aktuálnej nálady daného respondenta k danému médiu, ako schopnosti racionálne posúdiť stupeň dôveryhodnosti danej relácie. A preto často ako v prieskumoch o sympatických politkoch, kde rozhoduje práve aktuálny vnem respondenta, či mal politik napr. kravatu lebo nie, tak v prieskumoch o dôveryhodnosti spravodajstva často rozhoduje moment, či práve včera som videl v danej televízii zlý alebo dobrý film, či zlý alebo dobrý iný program.

...mali

...sa radšej opýtať "čo si myslíte keď práve náhodou myslíte"