SME
Piatok, 30. september, 2022 | Meniny má Jarolím

Charta 77 bola česká a bola predohrou konca Československa

O disidentskú tradíciu sa dnešné Slovensko oprieť nemôže. Má však podobne dôležitú tradíciu úspešného zvrhnutia mečiarizmu v roku 1998.

Na snímke z 24. novembra 1989 vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989 Václav Havel (vpravo) a vedúca osobnosť Pražskej jari 1968 Alexander Dubček si pripíjajú na rezignáciu predsedníctva Komunistickej strany Československa.Na snímke z 24. novembra 1989 vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989 Václav Havel (vpravo) a vedúca osobnosť Pražskej jari 1968 Alexander Dubček si pripíjajú na rezignáciu predsedníctva Komunistickej strany Československa. (Zdroj: TASR/AP)

Autor je redaktor MF Dnes

Dnes by bol vznik Charty 77, od ktorého uplynulo štyridsať rokov, označený za akciu "pražskej kaviarne".

Nebolo by to presné, ďalším silným ohniskom disidentského hnutia bolo Brno, desiatku signatárov mali napríklad aj západočeské Sušice, ale pri istom zjednodušení, ktoré si také nálepky nutne žiadajú, sa to nepochybne povedať dá.

Prví signatári filozof Jan Patočka, katolícky disident Václav Benda, dramatik Václav Havel, bývalý tajomník ÚV KSČ Zdeněk Mlynář, trockista Petr Uhl, spisovateľ Ludvík Vaculík a bývalý minister zahraničia Jiří Hájek do tohto obrazu nepochybne zapadali.

SkryťVypnúť reklamu

V Charte 77 sa však v ich osobách spojilo takmer nespojiteľné, disent demokratický, kresťanský či, povedzme, katolícky a reformno-komunistický.

Ako v samotnej metóde odboja, teda pohybovanie sa v medziach zákonov a požadovanie od komunistickej moci iba plnenie záväzkov dodržiavať ľudské a občianske práva, ktoré Praha podpísala na helsinskej konferencii z roku 1975, tak v tomto zjednotení rôznorodých opozičných síl, bola Charta 77 prelomovým krokom.

V tomto zjednotení rôznorodých opozičných síl bola Charta 77 prelomovým krokom. Nielen v rámci Československa, ale aj celého sovietskeho bloku.

Nielen v rámci Československa, ale aj celého sovietskeho bloku. Cez obmedzený počet signatárov, ktorý nedosiahol ani dvetisíc, vytvorila Charta 77 svojou mnohoročnou činnosťou základ pre (český) prechod k demokratickej spoločnosti západného typu.

Prečo sa Dubček nepridal

Tieňom, ktorý Charta 77 s niekoľkými výnimkami nikdy neprekročila, boli jej české obmedzenia.

SkryťVypnúť reklamu

Počet slovenských signatárov nielenže nikdy nedosiahol ani päťdesiatku, väčšina prvých slovenských signatárov navyše žila v Prahe alebo to boli slovenskí Česi. Na Slovensku okolo Charty 77 nikdy nevzniklo žiadne funkčné zoskupenie, zostalo to na jednotlivcoch, ktorých komunistická represívna moc oveľa ľahšie izolovala.

To, že Charta 77 zostala obmedzená prakticky len na Čechy, Moravu a Sliezsko, sa na Slovensku berie ako chyba jej slovenských iniciátorov.

Ako zásadný nedostatok sa uvádza, že Chartu 77 nepodpísal symbol Pražskej jari (ktorý bol na rozdiel od Charty 77 skutočne i slovenský) Alexander Dubček. Niekoľko pamätníkov opísalo kľúčovú vetu, ktorú Dubček údajne povedal niekoľkým emisárom z Prahy, ktorí ho prišli požiadať o podpis: "Ja som mohol byť jedným zo zakladateľov Charty, ale nemôžem byť jedným zo signatárov," opakovane vraj tvrdil Dubček.

SkryťVypnúť reklamu

Je otázkou, či sa Dubček do príprav nepripojil preto, že nemohol aj pre neustále sledovanie. Alebo že nechcel, pretože prostredníctvom svojich listov - vtedy už všemocnému Gustávovi Husákovi - hral svoju vlastnú politickú hru.

Vplyv katolíckeho disentu

Nie je to však tak, že by na Slovensku Charta 77 a jej dokumenty nekolovali. Jednoducho tu nenašli podporu a je poctivé sa pýtať prečo.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Atos má „platinovú“ medailu EcoVadis za postoj k udržateľnosti
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  5. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  6. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  7. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  8. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  1. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  2. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  3. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  5. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  6. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  7. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  8. Atos má „platinovú“ medailu EcoVadis za postoj k udržateľnosti
  1. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 9 434
  2. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 863
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 4 823
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 110
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 790
  6. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 751
  7. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 2 758
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 486
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Volebné preferencie: Podľa posledného prieskumu by sa primátorom Trnavy stal Peter Bročka a Trenčína Richard Rybníček.

V Trenčíne a Trnave sa v komunálnych voľbách 2022 pokúsia obhájiť primátorskú stoličku Richard Rybníček a Peter Bročka.


2 h
Ruskí regrúti v náborovom centre v Batajsku v Rostovskej oblasti.

Analytik opisuje, aká bude zima na bojisku a čo zmenia pseudoreferendá.


19 h
Slovenskí novinári na jednej z demonštrácií za Kuciaka a Kušnírovú.

Útoky na novinárov sa už skončili vraždou.


Vyhlásenie šéfredaktorov 2 h
Kráter na mieste útoku.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší 14 h

Neprehliadnite tiež

Slovenskí novinári na jednej z demonštrácií za Kuciaka a Kušnírovú.

Útoky na novinárov sa už skončili vraždou.


Vyhlásenie šéfredaktorov 1 h

Hádzať vinu na politikov je ľahké. A zbytočné.


5 h
V obci Brezovec nemá o posty starostu a poslancov obecného zastupiteľstva nikto záujem.

Príklady zo zahraničia ukazujú, ako môže samospráva zlepšiť náš každodenný život.


6 h
Ilustračné foto.

Podľa príslušnosti k správnej ideológii sa kádruje aj u nás.


6 h

Blogy SME

  1. Ján Škerko: Za každého mobilizovaného záložníka živého barana?
  2. Michal Maslej: Prosím, pýtajte sa kandidátov
  3. Jozef Ďanovský: Zápisky psychoterapeuta
  4. Martin Kiňo: RODINNÉ FIRMY: Pri zapojení príbuzných do podnikania je potrebný racionálny prístup (5. časť)
  5. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Kuchyňa
  6. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (30.9. - 6.10.1922)
  7. Jozef Sitko: Náhoda? Či reálne avízo o krádeže mojich blogov?
  8. Miroslav Lukáč: Hyeny útočia vo svorke, tak ako i politici. Aj u nás sme zaznamenali mobilizáciu. Aj psy sa bránia útokom.
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 986
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 8 695
  3. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 8 073
  4. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 601
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 654
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 732
  7. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 566
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 402
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu